Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 361/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť B. O., B., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., B., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III pri rozhodovaní o námietkach

povinného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára

2012 doručená sťažnosť B. O., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pri

rozhodovaní o námietkach povinného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er

628/2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že súdny exekútor v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. na základe poverenia udeleného mu okresným súdom vykonával

exekúciu v prospech sťažovateľa ako oprávneného z exekúcie, pričom upovedomenie

o začatí exekúcie z 10. mája 2011 nadobudlo právoplatnosť na základe fikcie doručenia

6. júna 2011, keďže povinný z exekúcie si toto upovedomenie neprevzal v odbernej lehote.

Následne, povinný z exekúcie podal na poštovú prepravu 25. júla 2011 námietky proti

exekúcii, ktoré boli okresnému súdu doručené 12. augusta 2011 a o ktorých okresný súd

rozhodol až 12. decembra 2011 uznesením č. k. -56 potom, čo sťažovateľ

podal 22. novembra 2011 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

pretože okresný súd o námietkach povinného nerozhodol v Exekučným poriadkom (§ 50

ods. 2) stanovenej 60-dňovej lehote. Predmetnú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v postupe

okresného súdu v konaní o námietkach povinného proti exekúcii vyhodnotila

podpredsedníčka okresného súdu 29. decembra 2011 ako dôvodnú.

V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta zdĺhavý postup okresného

súdu nielen v súvislosti s konaním o námietkach povinného proti exekúcii, ktoré

nepovažoval sťažovateľ za náročné, keďže v danom prípade povinný z exekúcie podal

námietky proti exekúcii oneskorene (napokon okresný súd z tohto dôvodu námietky

povinného aj zamietol, pozn.), ale tento zdĺhavý postup sťažovateľ namieta aj v súvislosti

s postupom predsedu okresného súdu pri vybavovaní jeho sťažnosti na prieťahy v konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Námietky povinného proti exekúcii boli príslušnému súdu doručené dňa 12. 08.

2011. Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku „o námietkach proti exekúcii rozhodne súd

najneskôr do 60 dní od ich doručenia“. Na základe uvedeného zákonná lehota na

rozhodnutie súdu uplynula dňa 11. 10. 2011. ...

Napriek uplynutiu lehoty súdu na rozhodnutie o námietkach a napriek opakovaným

žiadostiam sťažovateľa adresovaných súdu o rozhodnutie o týchto námietkach, ostával súd

naďalej nečinný, v dôsledku čoho dňa 22. 11. 2011, t. j. 42 dní po uplynutí lehoty na

rozhodnutie súdu o námietkach povinného proti exekúcii, sťažovateľ k rukám predsedu

Okresného súdu III podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v uvedenej veci. ...

U uvedenej sťažnosti proti prieťahom v konaní súd rozhodol dňa 29. 12 2011, to

znamená 7 dní po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie súdu. ...

... o námietkach proti exekúcii súd rozhodol 12. 12. 2011 čo znamená po 122 dňoch

od ich podania a zároveň 62 dňoch po uplynutí lehoty na rozhodnutie o predmetných

námietkach. ...

Na základe opísaného skutkového stavu, má sťažovateľ za to, že uvedeným postupom,

resp. nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III pri rozhodovaní o námietkach povinného

proti exekúcii v konaní č. , EX 90/11 ako aj pri rozhodovaní o sťažnosti na

prieťahy v konaní zo dňa 22. 11. 2011 v rozpore so zákonom došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. k porušeniu práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.»

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. , EX 90/11 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci sp. zn. , EX 90/11

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6000 EUR...,

ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v sume 161,76 EUR... na účet právneho zástupcu... do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa je

ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda

môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto

v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv ( a

dohovoru) a iba v súvislosti s tým postupom (postup okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. ), ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na

rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení označených práv v súvislosti s iným

postupom, konkrétne s postupom podpredsedníčky okresného súdu v konaní o sťažnosti

sťažovateľa na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu vedenom pod

sp. zn. Spr. 2079/2011, ktoré sťažovateľ uvádza iba v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa

názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (napr.

, , ).

V súvislosti s uvedeným ústavný súd navyše poznamenáva, že aj keby sa sťažovateľ

v petite sťažnosti domáhal vyslovenia porušenia ním označených práv aj postupom

podpredsedníčky okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 2079/2011, bolo by

potrebné jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Postup pri

vybavovaní sťažností podľa č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) totiž nemožno ratione

materiae považovať za konanie, v ktorom by sa bezprostredne rozhodovalo o právach

a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ale ide o administratívne konanie, ktoré

nepodlieha ochrane práva na spravodlivý proces so všetkými jeho atribútmi, t. j. aj vrátane

práva na urýchlené konanie vo veci (m. m. , ,

).

Vzhľadom na uvedené tak predmetom tohto konania ústavného súdu bolo skúmanie

opodstatnenosti tvrdení sťažovateľa o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v súvislosti s konaním o námietkach povinného proti exekúcii v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh ústavný súd zistil, že potom, ako sťažovateľ podal

22. novembra 2011 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní o námietkach

povinného z exekúcie vedenom pod sp. zn. , okresný súd, ktorý predmetnú

sťažnosť sťažovateľa uznal za dôvodnú, začal následne vo veci aj konať a uznesením

č. k. -56 z 12. decembra 2011 o námietkach povinného proti exekúcii

rozhodol.

Vzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa na

prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu v konečnom dôsledku splnila svoj

účel a po jej podaní okresný súd konal vo veci bez zbytočných prieťahov.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že

k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva

aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní (podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch) je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby

sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo

svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky

podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich využitím

nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade

využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo (sťažnosť na

prieťahy v konaní) podľa zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo

ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (27. januára 2012) ako účinný prostriedok

nápravy (v danom prípade, okresný súd o námietkach povinného už rozhodol, a preto by

bolo bezpredmetné prikazovať mu, aby o nich urýchlene konal, pozn.). Okresný súd na

predmetnú sťažnosť adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej

predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

okresnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia či úhrady

trov konania je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012