Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 581/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť S., B., pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2012 doručená sťažnosť S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na základe právoplatného a vykonateľného

rozsudku Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -157

z 13. novembra 2011 navrhla vykonať exekúciu proti povinnému, ktorý neplnil svoj

záväzok. Na základe toho „konajúci súd“ vydal poverenie č. 5707039181 z 3. júna 2003.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že 8. februára 2011 ako oprávnená požiadala o zmenu

súdneho exekútora. V tejto súvislosti poukázala na to, že v zmysle § 44 ods. 8 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) všeobecný súd rozhodne o takom návrhu

do 30 dní od jeho doručenia. Keďže podľa jej vyjadrenia okresný súd o danom návrhu

nekonal, 30. augusta 2012 podala predsedníčke tamojšieho súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky ju následne okresný súd listom z 18. septembra 2012

vyzval na vyjadrenie, či trvá na zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného

poriadku alebo či trvá na zmene súdneho exekútora.

Sťažovateľka uviedla, že na základe výzvy okresnému súdu oznámila, že netrvá

na zastavení exekúcie a že zastavenie exekúcie ani nikdy nežiadala. Okrem toho uviedla, že

nežiada už ani o zmenu súdneho exekútora, pretože ten, ktorého žiadala poveriť exekúciou,

zomrel po podaní jej návrhu na zmenu súdneho exekútora. Sťažovateľka zároveň požiadala

okresný súd o konanie bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka vyslovila názor, že nie je možné akceptovať skutočnosť, že okresný

súd o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora z 8. februára 2011 nerozhodol v zákonnej

lehote. Podľa jej názoru daná vec nebola právne zložitá a nemohla mať vplyv na čas

potrebný na posúdenie a rozhodnutie o tomto návrhu. Sťažovateľka súčasne dodala, že

nenamieta len nečinnosť okresného súdu v súvislosti s nerozhodnutím o jej návrhu

na zmenu súdneho exekútora, ale namieta aj „objektívnu nečinnosť“. Toto tvrdenie však

nijako nešpecifikovala ani neodôvodnila.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , okresnému súdu prikázal vo veci konať bez

zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 177 332 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

a túto odmietne (obdobne napr. , , , ).

Predtým ako ústavný súd pristúpil k preskúmaniu sťažnosti, považoval za potrebné

zodpovedať otázku, či sťažovateľka je v danom prípade osobou oprávnenou na podanie

sťažnosti podľa , keďže v zmysle

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

predpisov je orgánom verejnej moci, a teda ústredným orgánom štátnej správy pre štátne

hmotné rezervy a pre koordináciu a metodické usmerňovanie opatrení na riešenie stavu

ropnej núdze.

Predpokladom legitimácie na podanie sťažnosti podľa je to, že fyzická

osoba alebo právnická osoba má spôsobilosť byť nositeľom základných práv a slobôd.

V zásade nie je vylúčené, aby aj orgány verejnej moci podali sťažnosť podľa

(napr. vo vlastníckych sporoch, keď vystupujú v súkromnoprávnych vzťahoch v rovnom

postavení s ostatnými účastníkmi konania). Avšak môžu tak urobiť iba vtedy, ak je splnená

podmienka, že v konkrétnom prípade mohli byť a aj v skutočnosti boli nositeľmi

zaručených základných práv alebo slobôd. Orgán verejnej moci môže podať sťažnosť,

len pokiaľ sa ho to týka tak ako „každého“, a nie ako „nositeľa verejných úloh (verejného

záujmu)“. Pokiaľ štát vystupuje v príslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného práva

a súčasne ako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť

nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd ().

Z exekučného titulu – z rozsudku krajského súdu č. k. -157

z 13. novembra 2011 ústavný súd zistil, že pohľadávka, ktorú sťažovateľka vymáha v rámci

predmetného exekučného konania, vznikla na základe záväzkového vzťahu (kúpnej zmluvy)

uzatvoreného medzi ňou ako kupujúcou a povinným ako predávajúcim, predmetom ktorého

bola kúpa jačmeňa a pšenice kŕmnej.

V danom prípade sťažovateľka nevystupovala vo vzťahu k predávajúcemu

(povinnému v exekučnom konaní) ako orgán verejnej moci, ktorý by mal voči nemu

nadradené mocenské postavenie, ale v tomto právnom vzťahu mala popri predávajúcom

rovné postavenie tak ako bežný účastník zmluvného vzťahu.

Vychádzajúc zo svojej judikatúry, ako aj z prezentovaných zistení dospel ústavný súd

k záveru, že sťažovateľka je v namietanom prípade nositeľkou základných práv a slobôd,

a teda aj osobou oprávnenou na podanie sťažnosti podľa .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka výslovne namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v súvislosti s nerozhodnutím o jej návrhu

na zmenu súdneho exekútora z 8. februára 2011. Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľka

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní (z 22. augusta 2012). V predmetnej sťažnosti explicitne namietala

prieťahy spojené s nerozhodnutím o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Reakciou na jej sťažnosť bola žiadosť okresného súdu z 18. septembra 2012. V tomto

liste okresný súd sťažovateľku požiadal o oznámenie, či súhlasí so zastavením exekúcie a či

naďalej trvá na zmene súdneho exekútora, keďže súdny exekútor, ktorého žiadala poveriť

exekúciou, zomrel. V tejto súvislosti ju okresný súd požiadal o uvedenie mena súdneho

exekútora, ktorého by mal poveriť exekúciou.

Na žiadosť okresného súdu sťažovateľka reagovala podaním z 28. septembra 2012,

v ktorom oznámila, že nežiada zastaviť exekučné konanie a že vzhľadom na smrť súdneho

exekútora netrvá na svojom návrhu z 8. februára 2011.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil

protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.

Ústavný súd zastáva názor, že podaná sťažnosť sa prejavila ako účinný prostriedok

nápravy, keď okresný súd v danej veci hneď začal konať.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní

podľa zákona o súdoch adresovaná predsedníčke okresného súdu sa prejavila ako účinný

prostriedok nápravy namietaného porušenia základného práva podľa

a zároveň splnila svoj účel, čo vyplýva z úkonov okresného súdu vykonaných po jej podaní.

Na základe uvedeného, ako aj vzhľadom na to, že v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu sťažovateľka už netrvala na svojom návrhu na zmenu súdneho exekútora

z 8. februára 2011, a teda okresný súd už za daných okolností ani nemal o čom konať,

ústavný súd sťažnosť na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne napr. ,

).

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľka namietala aj „objektívnu

nečinnosť“ okresného súdu v danej exekučnej veci. Vzhľadom na charakter exekučného

konania, ako aj vzhľadom na to, že sťažovateľka v sťažnosti vôbec nezdôvodnila, v čom

spočíva objektívna nečinnosť okresného súdu, a podstatu tejto námietky ponechala

na predstavy ústavného súdu, ústavný súd s poukazom na § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde sa touto otázkou nezaoberal. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

nie je spojená len s petitom tohto návrhu, ale aj s jeho odôvodnením, ktoré v tomto smere

neozrejmilo sťažovateľkine predstavy a požiadavky na rozhodnutie o tejto otázke.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné tiež

uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní

nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa dostupnými

právnymi prostriedkami (a teda aj sťažnosťou podľa ) domáhala

ochrany svojho garantovaného základného práva.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky z nej vyplývajúcimi.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2012