Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 452/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť B. S., L., zastúpenej advokátkou JUDr. D. M., B., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

, ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane

základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

, EX 101/08, a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2012 doručená sťažnosť B. S., L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. , EX 101/08 (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že „... titulom postavenia povinnej

v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sp. zn. -27,

EX 101/2008.2011 využívajúc svoje zákonné právo jej priznané Exekučným poriadkom

podala listom zo dňa 15. 06. 2008 doručeným exekučnému súdu 23. 06. 2008 námietky proti

exekúcii. Exekučný súd bol povinný dľa §-u 50 ods. 2 veta druhá rozhodnúť o námietkach

do 60 dní.

V dôsledku útrap a ohrozenia jej práva na česť a dôstojnosť sťažovateľka podala

u predsedu OS Pezinok dňa 20. 10. 2011 sťažnosť na prieťahy, ktorú predseda Okresného

súdu Pezinok listom Spr. 2097/2011 zo dňa 15. 11. 2011, doručený sťažovateľke

6. decembra 2011, vyhodnotil ako dôvodnú, pričom z obsahu odpovede je nesporným, že

exekútor ignoroval výzvy súdu, avšak súd neprijal účinné opatrenia smerujúce k zjednaniu

nápravy a odstránenia právnej a osobnej, majetkovej neistoty poškodenej sťažovateľky

(povinnej v exekučnom konaní).

Súd zjavne diskriminoval povinnú, fiktívnej oprávnenej priznal práva, ktoré jej

neprináležali, nerešpektoval právo povinného na primeranú ochranu.

Až po podaní sťažnosti na prieťahy exekučný súd Uznesením sp. zn.

-27, EX 101/2008 dňa 14. 11. 2011 rozhodol tak, že námietkam povinnej

sťažovateľky proti upovedomeniu o začatí exekúcie vyhovel.

Ku dnešnému dňu nerozhodol o trovách konania, ktoré sťažovateľke vznikli.“.

Sťažovateľka v argumentácii svojej sťažnosti ďalej uvádza, že „... zastáva právny

názor, že predmetom ochrany majetku je teda nielen nadobudnutý majetok, t. j. existujúci,

ale tiež legitímne očakávanie nadobudnutia majetku (nález Ústavného súdu ČR

zo dňa 09. 03. 2004). Ochrane podľa SR a Dodatkového

protokolu podlieha okrem existujúceho majetku aj tzv. legitímna nádej“.

Sťažovateľka tvrdí, že „nemohla rozmnožiť svoje aktíva (min. vo forme úroku

zo zablokovanej sumy), je nútená proti svojej vôli znášať trovy vedenia účtu v exekúcii,

došlo k jej zaregistrovaniu do registra dlžníkov, stala sa pre finančný ústav

nedôveryhodnou, finančný ústav jej odmietol do skončenia exekúcie poskytnúť úver, došlo

k ohrozeniu jej práva na česť a dôstojnosť spoľahlivého klienta finančného ústavu, to všetko

vinou exekučného súdu – porušovateľa.

Sťažovateľka má zato, že postupom exekučného súdu došlo k odmietnutiu

spravodlivosti konania v primeranom čase.“.

V podaní z 21. júla 2012 označenom ako „Sťažnosť – doplnenie sťažnosti zo dňa

3. 2. 2012“ sťažovateľka reagujúc na aktuálny stav napadnutého konania („... Ku dnešnému

dňu porušovateľ odmieta správoplatniť predmetné uznesenie v časti zastavenia exekúcie.

Stav právnej neistoty... trval od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie dňa

13 .06. 2008 do 26. 06. 2012, teda 4 roky a 13 dní stavu bezmocnosti a beznádeje,

psychického strádania s nezákonnej exekúcie a morálneho utrpenia, včítane poškodenie

práva na česť a dôstojnosť, dobrej a spoľahlivej klientky finančného ústavu V. a. s. P., u

ktorého exekútor zablokoval účet sťažovateľky, sťažovateľka nemohla nakladať so svojou

finančnou hotovosťou, navyše musela uhradiť poplatok za účet v exekúcii, nie vlastnou

vinou sa dostala do registra neplatičov. Navyše sa preukázalo, že oprávnený vedel, že nebol

od počiatku oprávneným a že v exekučnom konaní uplatnil neexistentnú pohľadávku voči

sťažovateľke, s čím sa porušovateľ Okresný súd Pezinok nevyrovnal dľa ust. §-u 103

pred vydaním nezákonného poverenia na vykonanie exekúcie, hoc tak bol povinný ex

offo.“), a odkazujúc na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený

v jeho uznesení sp. zn. z 25. apríla 2012, podľa ktorého „je primeraným

a spravodlivým za každý rok prieťahov a bezmocnosti obete... nezákonného

a protiústavného zásahu požadovať odškodnenie v sume 1.713,98 €“, navrhla, aby ústavný

súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva B. S., bytom L. na ochranu majetku podľa

Slovenskej republiky, na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá

a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er

5626/2008, EX 101/08 porušené boli.

2. B. S., bytom L. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6.917,81 €, ktoré je

Okresný súd Pezinok povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť B. S. trovy konania v sume 334,29 €

(slovom: tristotridsaťštyri eur a dvadsaťdeväť centov) na účet advokátky JUDr. D. M., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavný súd požiadal predsedu

okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril

v prípise sp. zn. Spr. 3109/2012, v ktorom najmä uviedol:

«V plnom rozsahu sa pridržiavam mojej odpovede na sťažnosť zo dňa 05. 11. 2011,

ktorou som sťažovateľke odpovedal na sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn.

, doručenú na Okresný súd Pezinok dňa 20. 10. 2011, odpoveď Vám

v prílohe zasielam. Zároveň sa pridržiavam aj vyjadrenia podpredsedu Okresného súdu

Pezinok k žiadosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o poskytnutie súčinnosti

zo dňa 14. 02. 2012, ktoré Vám v prílohe zasielam.

Vo veci samej od mojej odpovede na sťažnosť navrhovateľky na prieťahy v konaní

bolo vo veci dňa 14. 11. 2011 rozhodnuté uznesením tak, že súd námietkam sťažovateľky

proti upovedomeniu o začatí exekúcie vyhovel.

Sťažovateľka podala voči uvedenému uzneseniu dňa 12. 12. 2011 odvolanie. Spis bol

predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v dňa 24. 01. 2012, kde sa nachádza aj

v súčasnosti. Spis Vám preto nie je možné zaslať, v prípade potreby si ho vyžiadajte

z Krajského súdu v Bratislave.

Chcem len podotknúť, že prieťahy v konaní boli spôsobené neúnosnou situáciou

v personálnom obsadení Okresného súdu Pezinok vzhľadom k nápadu vecí v agende „Er“.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

Z petitu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta:

1. Porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a práva

na súdnu ochranu podľa postupom okresného súdu v konaní sp. zn.

.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak napadnutým rozhodnutím

alebo postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označil sťažovateľ, ak neexistuje vzájomná príčinná súvislosť medzi napadnutým

rozhodnutím alebo napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , , ).

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ). Táto skutočnosť umožňuje preskúmať časť

sťažnosti smerujúcu proti namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. spoločne.

Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom

k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného štátneho orgánu (, , ), alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (m. m. , ).

Ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoj právny názor tvoriaci súčasť

jeho ustálenej judikatúry (napr. , , , ),

podľa ktorého ochranu základnému právu podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo

trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade

odmieta ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

Pre účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal od okresného

súdu spis, z ktorého zistil tieto skutočnosti:

1. Sťažovateľka je účastníčkou exekučného konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. v procesnom postavení povinnej.

2. Súdnemu exekútorovi bol doručený 17. januára 2008 návrh na vykonanie exekúcie

oprávneným (Ch.). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením

zo 14. februára 2008.

3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené

sťažovateľke 13. júna 2008. Povinná 16. júna 2008 podala námietky proti exekúcii.

V námietkach proti vykonaniu exekúcie uviedla, že nie je pasívne legitimovaná (nezhoda

priezviska), ako aj skutočnosť, že platobný výmer jej nebol doručený do vlastných rúk,

a zároveň namietala tiež dĺžku lehoty určenej na nútený výkon rozhodnutia.

4. Sťažovateľka doručila 20. októbra 2011 predsedovi okresného súdu podanie

označené ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní“, na ktoré predseda okresného súdu

odpovedal v prípise z 15. novembra 2011, v ktorom označil sťažnosť sťažovateľky za

dôvodnú.

5. Okresný súd rozhodol o námietkach sťažovateľky (ako povinnej) proti exekúcii

14. novembra 2011 tak, že im vyhovel. Proti tomuto uzneseniu sa povinná odvolala

a okresný súd odstúpil spis pre účely rozhodnutia o odvolaní 24. januára 2012 Krajskému

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením sp. zn.

z 13. marca 2012 odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

6. Okresný súd následne na základe predchádzajúcich rozhodnutí exekúciu zastavil

uznesením z 31. mája 2012 a zároveň rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov

exekúcie nepriznáva, a o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

exekučného konania.

7. Sťažovateľka proti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie.

Dňa 21. júna 2012 okresný súd odstúpil spis krajskému súdu na účely rozhodnutia

o odvolaní sťažovateľky.

Z uvedených zistení vyplýva, že v čase od podania námietok proti exekúcii

sťažovateľkou (16. júna 2008) až do doručenia sťažnosti predsedovi okresného súdu

(20. októbra 2011) bol okresný súd v napadnutom konaní nečinný, pričom následne

o námietkach sťažovateľky bez zbytočného odkladu rozhodol (v období kratšom ako jeden

mesiac od doručenia sťažnosti). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, v zmysle ktorej v konaniach o sťažnostiach podľa ,

v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , vyžaduje preukázanie podania

sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v spojení s a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného

práva podľa , ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu

pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

(porovnaj napr. , ). Ak všeobecný súd reagujúc na sťažnosť

sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu

ochrany základného práva sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod

na odmietnutie sťažnosti. Uvedený právny názor je aplikovateľný aj na vec sťažovateľky.

Navyše, v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (6. februára 2012) okresný súd

v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

ani jej právo podľa dohovoru, keďže v tom čase námietkam sťažovateľky

proti exekúcii už vyhovel uznesením zo 14. novembra 2011 a spis sa nachádzal mimo jeho

dispozície (okresný súd ho 24. januára 2012 odstúpil krajskému súdu pre účely rozhodnutia

o odvolaní). Vzhľadom na ustálenú judikatúru ústavného súdu aj táto skutočnosť zakladá

dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosť sťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2

.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20

ods. 1 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

vlastniť majetok podľa a práva na súdnu ochranu podľa

v súvislosti s prieťahmi spôsobenými postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. zdôrazňujúc, že „došlo k odmietnutiu spravodlivosti konania

v primeranom čase“.

Z citovaného vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv

podľa a z rovnakých dôvodov, ako porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Za okolností, ak ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd vzhľadom na skutočnosti

uvedené v časti II.1 tohto uznesenia nemohol porušiť základné právo sťažovateľky podľa

ani jej právo podľa dohovoru, je podľa názoru ústavného

súdu sťažnosť sťažovateľky zjavne neopodstatnená aj v časti namietaného porušenia

základného práva podľa a základného práva podľa .

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd s ďalšími návrhmi

(trovami konania, finančným zadosťučinením) sťažovateľky už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2012