Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 337/2014
PDF · 124.67 KB
No categories available
III. ÚS 337/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť F. P., zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Hladkou,
Röntgenova 8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 55/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. januára 2014 doručená sťažnosť F. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 55/2008. Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy ústavného
súdu podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 10. marca 2014.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca namieta prieťahy v konaní pred
okresným súdom o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 8 C 55/2008, ktoré začalo ešte
v roku 2008.
Sťažovateľ uvádza, že okresný súd v jeho veci nekonal a v súčasnosti nie je konanie
ešte takmer po šiestich rokoch právoplatne skončené. V sťažnosti tiež špecifikuje procesné
úkony okresného súdu, z ktorých tiež vyplýva, že okresný súd vo veci samej rozhodol
rozsudkom 28. augusta 2013 tak, že v časti konanie zastavil a v časti zamietol návrh
sťažovateľa. Pretože okresný súd nevypracoval rozsudok v zákonnej lehote, podal
sťažovateľ sťažnosť predsedovi krajského súdu v januári 2014, ktorý však jeho sťažnosť
považoval za nedôvodnú.
Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ ešte v januári 2010 podal predsedovi
okresného súdu sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov namietajúc zbytočné prieťahy
v ním iniciovanom súdnom konaní.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada ústavný súd, aby rozhodol, že jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 55/2008 porušené bolo.
Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 434/2011, III. ÚS 581/2012,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj
z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne
rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06, III. ÚS 22/2011, III. ÚS 78/2014), a preto už
k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti
nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Sťažovateľ namieta sťažnosťou z 20. januára 2014 prieťahy v konaní pred okresným
súdom a tvrdí, že okresný súd v jeho veci nekoná, čím porušuje jeho označené základné
právo podľa ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom sp. zn.
8 C 55/2008 z 28. augusta 2013 tak, že v časti nároku sťažovateľa, ktorým sa „domáhal
určenia, že bol odvolaný z funkcie riaditeľa odboru rozkazom riaditeľa SIS...“, zastavil a vo
zvyšku jeho návrh zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ 31. januára
2014 odvolanie a v súčasnosti okresný súd vykonával už len procesné úkony na predloženie
spisu odvolaciemu súdu (12. máj 2014).
Ústavný súd v tejto spojitosti pripomína, že proti porušovaniu základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) sa sťažovateľ mohol kvalifikovane brániť (ešte do vynesenia rozsudku okresným
súdom) podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, čo však kvalifikovane neurobil, aj
keď je sám aj advokátom (obdobne napr. m. m. II. ÚS 361/2012, IV. ÚS 452/2012).
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti (21. januára 2014) už
nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania a v čase
prerokovania sťažnosti na ústavnom súde k prieťahom v namietanom konaní už
nedochádza. Tento stav veci viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti
okresnému súdu je zjavne neopodstatnená.
Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a nebráni tomu, aby po splnení
všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci po prípadnom zrušení
rozsudku okresného súdu krajským súdom a vrátení veci na ďalšie konanie okresnému súdu
v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne I. ÚS 182/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2014