Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 434/2011
PDF · 180.83 KB
No categories available
IV. ÚS 434/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., B., zastúpenej U., s. r. o.,
B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. J. Č., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 2176/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta
2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 2176/2006 [ďalej aj „napadnuté konanie“
(v petite sťažnosti je omylom uvedená nesprávna sp. zn. 6 Er 2176/2004, pozn.)].
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
„Na Okresnom súde v Prešove prebieha pod sp. zn. 6 Er 2176/2006 exekučné
konanie vedené v prospech oprávneného, spoločnosti M., a. s. (ďalej len „Sťažovateľ")
a v neprospech povinných 1. T., s. r. o., 2. V. Č., 3. JUDr. P. B. pre vymoženie 1.317.584,24
Sk s prísl.
Dňa 29. 06. 2006 vydal Okresný súd Prešov poverenie pre súdneho exekútora
RNDr. J. P. na vykonanie exekúcie č. 5707 022182 v prospech sťažovateľa a v neprospech
povinných 1/ T., s. r. o., 2/ V. Č., 3/ JUDr. P. B. pre vymoženie 1.317.584,24 Sk s prísl.
Povinný 3/ podal dňa 18. 07. 2006 návrh na odklad exekúcie. Povinný 3/ je
advokátom. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie disponoval obchodnými podielmi
v rôznych obchodných spoločnostiach. Exekúcia bola vedená popri nehnuteľnom majetku
povinného 3/ aj na jeho obchodné podiely v spoločnostiach F., s. r. o..., a P., s. r. o...
V spoločnosti F., s. r. o. už povinný v 3. rade od roku 2007 nevystupuje.
Do dnešného dňa Okresný súd v Prešove o návrhu povinného na odklad exekúcie
nerozhodol.
Z dôvodu úmrtia RNDr. J. P. bol Slovenskou komorou exekútorov dňa 14. 12. 2009
ustanovený ako náhradný exekútor JUDr. P. H...
Sťažovateľ podal dňa 15. 03. 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom
Okresný súd Prešov rozhodol dňa 08. 07. 2011, č. k. 6 Er 2176/2004, t. j. takmer
17 mesiacov po podaní predmetného návrhu.“
Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že:
„Sťažovateľ zaslal Predsedníčke Okresného súdu v Prešove dňa 24. 06. 2011
v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov sťažnosť na prieťahy v konaní.
Odpoveď na predmetnú sťažnosť zo dňa 14. 07. 2011 obsahuje konštatovanie
o dôvodnosti sťažnosti na prieťahy v konaní a vyrozumenie Okresného súdu v Prešove
o vydaní rozhodnutia o zmene súdneho exekútora ako aj prísľub, že o návrhu o odklad
exekúcie bude rozhodnuté v krátkej lehote.
Prieťahy v konaní boli vysvetľované s poukazom na dlhodobú práceneschopnosť
vyššieho súdneho úradníka, zaťaženosťou ďalších zamestnancov a inými objektívnymi
skutočnosťami.
Prieťahy v konaní naďalej pretrvávajú.
Vzhľadom na vyššie spomenuté je sťažovateľ presvedčený, že v konaní sú zo strany
porušovateľa spôsobované neodôvodnené a aj naďalej trvajúce prieťahy. Sťažovateľ má
za to, že súd v tejto veci nekoná viac ako 5 rokov.“
Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd
rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, súčasne navrhla,
aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných
prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne
rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto
práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať
(m. m. II. ÚS 387/06).
Ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľka v petite sťažnosti namieta prieťahy
v konaní, resp. exekučnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 6 Er 2176/2006,
z obsahu sťažnosti vyplýva, že v skutočnosti namieta prieťahy v postupe okresného súdu pri
rozhodovaní o návrhu povinného v 3. rade na odklad exekúcie, o ktorom podľa jej tvrdenia
okresný súd dosiaľ nerozhodol, a ďalej namieta prieťahy v postupe okresného súdu
v súvislosti s rozhodovaním o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora z 15. marca 2010.
Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a najmä z vyžiadaného súvisiaceho súdneho
spisu okresného súdu zistil, že súdny exekútor RNDr. J. P. podal 26. júna 2006 osobne
okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
(sťažovateľka, pozn.) proti povinným v 1.-3. rade. Okresný súd 29. júna 2006 vydal
poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré súdny exekútor prevzal 6. júla 2006. Okresnému
súdu bol 18. júla 2006 doručený návrh povinného v 3. rade na odklad exekúcie.
K uvedenému návrhu sa sťažovateľka vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu
14. januára 2007 doplneným 16. januára 2007. Okresný súd uznesením z 26. februára 2007
rozhodol, že odklad exekúcie navrhnutý povinným v 3. rade nepovoľuje, pričom toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7. marca 2007, a právny zástupca sťažovateľky ho
prevzal 5. marca 2007.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ sťažovateľka namieta prieťahy v konaní o návrhu
povinného v 3. rade o odklad exekúcie, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zapožičaného spisu okresného súdu ďalej vyplýva, že
o návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora z 15. marca 2010 (v súdnom spise
uvedené, že fotokópia tohto návrhu bola do spisu vložená až 3. januára 2011) okresný súd
rozhodol uznesením z 8. júla 2011 tak, že jej návrhu na zmenu exekútora vyhovel.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka sa na prieťahy
pri rozhodovaní o tomto návrhu sťažovala sťažnosťou z 24. júna 2011 adresovanou
predsedníčke okresného súdu. Po podaní tejto sťažnosti bolo o predmetnom návrhu
na zmenu exekútora, ako už bolo uvedené, rozhodnuté uznesením z 8. júla 2011, okrem
toho predsedníčka okresného súdu 14. júla 2011 vložila do súdneho spisu upozornenie
s nariadením zákonnej sudkyni „vo veci plynulo konať a vykonávať v spise procesné úkony
smerujúce k rozhodnutiu o návrhoch účastníkov“. Okresný súd následne 19. júla 2011
expedoval pôvodnému exekútorovi JUDr. P. H. výzvu na zaslanie vyúčtovania trov
exekúcie.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa
v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala
sťažovateľka k dispozícii a aj ho využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu musí sťažnosť smerovať proti
aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa.
Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy po prijatí
príslušných opatrení začal okresný súd vo veci konať, čo ústavnému súdu umožňuje
vysloviť záver, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti je
taký, že došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou,
resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu. To podľa názoru ústavného súdu
v okolnostiach danej veci znamená, že sťažnosť je aj v tejto časti zjavne neopodstatnená,
a preto posudzovanie včasnosti jej podania z hľadiska dodržania lehoty podľa § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde od doručenia odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť
na prieťahy v predmetnom konaní právnemu zástupcovi sťažovateľky je v danej veci bez
právneho významu.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci predložila
ústavnému súdu novú sťažnosť, ale len za predpokladu, že by v ďalšom priebehu
napadnutého konania bol okresný súd nečinný alebo postupoval neefektívne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2011