Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 78/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť I. P., zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom

Zeleňákom, Letná 47, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. decembra 2013 doručená sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca namieta prieťahy v konaní

okresného súdu vedenom pod sp. zn. , ktoré začalo ešte v roku 2000, a ako

porušovateľov svojich označených práv podľa a dohovoru uvádza okrem okresného

súdu aj Okresný súd Bratislava III, kde bol spis od januára 2005 až do decembra 2008.

Sťažovateľ namieta, že uvedené súdy v jeho veci nekonali viac ako 11 rokov a v

súčasnosti nie je konanie ešte právoplatne skončené. V sťažnosti uvádza procesné úkony

okresného súdu od februára 2011 do 4. októbra 2013, z ktorých tiež vyplýva, že okresný súd

vo veci samej rozhodol rozsudkom 3. októbra 2012 tak, že zamietol návrh sťažovateľa

v časti o náhradu škody s prísl. v sume 12 476 €. Krajský súd následne potvrdil rozsudkom

sp. zn. z 27. mája 2012 rozsudok v tejto časti. V ostatnej časti (o uloženie

povinnosti žalovaného doručiť sťažovateľovi rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu

v Senci) a v časti trov konania bol rozsudok okresného súdu krajským súdom zrušený a vec

bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Následne okresný súd rozsudkom zo 4. októbra 2013 návrh sťažovateľa v časti

uloženia povinnosti žalovanému zamietol a súčasne nepriznal žalovanému trovy konania.

Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ dvakrát (december 2011 a september 2013)

podal predsedovi okresného súdu sťažnosti podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov namietajúc zbytočné

prieťahy v ním iniciovanom súdnom konaní, ale predseda okresného súdu jeho sťažnosti

nepovažoval za dôvodné.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada ústavný súd, aby rozhodol, že jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) porušené bolo.

Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 13 000 €

a úhrady trov konania v sume 260,32 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

a ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (, ), a preto už k namietanému

porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo

dochádzať (m. m. ).

Sťažovateľ namieta sťažnosťou z 10. decembra 2013 prieťahy

v konaní pred okresným súdom vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) a tvrdí, že okresný súd v jeho veci nekoná, čím porušuje jeho

označené práva podľa a dohovoru.

Ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom

sp. zn. z 3. októbra 2012 tak, že zamietol návrh sťažovateľa v časti o náhradu

škody s prísl. v sume 12 476 €. Rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 27. mája 2012 bol rozsudok okresného súdu sp. zn. z 3. októbra 2012 v tejto

časti potvrdený, čím nadobudol právoplatnosť 3. júla 2013. Následne okresný súd ďalším

rozsudkom sp. zn. zo 4. októbra 2013 zamietol aj zvyšný návrh sťažovateľa

v časti uloženia povinnosti žalovanému a súčasne nepriznal žalovanému trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie 20. novembra 2013, ktoré doplnil

na základe výzvy okresného súdu 23. decembra 2013. V súčasnosti okresný súd

po vyhlásení rozsudku vo zvyšnej časti vykonáva už len procesné úkony na predloženie

spisu odvolaciemu súdu.

Ústavný súd v tejto spojitosti pripomína, že proti porušovaniu základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa sa sťažovateľ mohol

kvalifikovane brániť (ešte do vynesenia rozsudkov okresným súdom) podaním sťažnosti

podľa , čo však kvalifikovane neurobil (obdobne napr. ,

).

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti (11. decembra 2013)

už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania a v čase

prerokovania sťažnosti k prieťahom v namietanom konaní už nedochádza. Tento stav veci

viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne

neopodstatnená.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2014