Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/193/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. Š., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti

ţalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov ako súd prvého stupňa rozsudkom z 20. septembra 2010 č. k.

-80 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 999,82 EUR do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a tieţ povinnosť zaplatiť mu v rovnakej lehote aj náhradu trov

konania 655,51 EUR. Takto rozhodol poukazujúc na zistené skutočnosti, z ktorých vyvodil

záver o opodstatnenosti nároku ţalobcu na náhradu škody podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

(ďalej len „“) , uplatneného vo forme náhrady nemajetkovej ujmy

za nesprávny úradný postup spočívajúci v neprimeranej dĺţke trestného konania, ktoré

skončilo oslobodením ţalobcu spod obţaloby. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe v trestnom

konaní proti ţalobcovi došlo k prieťahom v súvislosti s vypracovaním a doručovaním

odsudzujúceho rozsudku okresného súdu z 21.4.2005, ktorý bol vypravený na doručenie

ţalobcovi aţ 14.11.2005. Priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy povaţoval za primeranú

poukazujúc pritom na to, ţe trestné konanie psychicky zle vplývalo nielen na ţalobcu, ale aj

jeho rodinu.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 30. júna

2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 69,61 EUR do pätnástich dní

od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Potvrdenie prvostupňového

rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa. Zároveň sa stotoţnil aj s presvedčivým odôvodnením

prvostupňového rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkázal. V súvislosti s odvolacími

námietkami ţalovanej uviedol, ţe k prieťahom v trestnom konaní došlo za účinnosti zákona

č. , preto aplikácia tohto predpisu na daný prípad bola správna, a ţe v zmysle

tohto zákona patrí do právomoci všeobecného súdu rozhodovanie o nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila odňatím moţnosti konať pred súdom a nesprávnym právnym

posúdením veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označila nedostatočné odôvodnenie

rozsudkov odvolacieho ako aj prvostupňového súdu. Poukazovala na skutočnosť, ţe i keď

súdy v základnom konaní sa dôsledne zaoberali splnením podmienky uplatneného nároku,

a to existenciou prieťahov v trestnom konaní pri vyhotovovaní oslobodzovacieho (správne

odsudzujúceho) rozsudku, neodôvodnili náleţite preukázanie ďalších predpokladov nároku

na nemajetkovú ujmu, ktorými sú vznik tejto ujmy, ako aj príčinná súvislosť medzi jej

vznikom a nesprávnym úradným postupom súdu. Presvedčivo neodôvodnili ani určenie výšky

náhrady nemajetkovej ujmy.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako

neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a 238

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ v dovolaním napadnutom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci

samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako

nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani

o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk

uvedených v Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil

existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovala dovolateľka a ktorá

mala spočívať v odňatí jej moţnosti konať pred súdom tým, ţe rozsudky oboch súdov neboli

dostatočne odôvodnené.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa, pričom sa zároveň stotoţnil s odôvodnením

prvostupňového rozsudku. Vysporiadal sa aj s odvolacími námietkami ţalovanej týkajúcimi

sa aplikácie na daný prípad a právomoci súdu rozhodovať

o uplatnenom nároku. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení

s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie

v zmysle , keďţe ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky

týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci. Z tohto

odôvodnenia vyplynulo, ţe v trestnom konaní proti ţalobcovi došlo k prieťahom

spočívajúcim v tom, ţe odsudzujúci rozsudok okresného súdu bol vypravený na doručenie

aţ takmer po siedmych mesiacoch, ţe v zmysle sa

za nesprávny úradný postup povaţujú aj prieťahy v konaní, a ţe v dôsledku týchto skutočností

boli splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú takýmto nesprávnym

úradným postupom, a to vo forme nemajetkovej ujmy. Z celkového kontextu odôvodnenia

tieţ vyplynulo, ţe prieťahy v konaní mali za následok porušenie základného práva ţalobcu

na konanie bez prieťahov a vznik nemajetkovej ujmy spočívajúcej v predĺţení konania, a tým

aj v predĺţení stavu právnej neistoty. Príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní a vznikom

nemajetkovej ujmy bola zrejmá zo samotnej povahy prieťahov, preto nepotrebovala bliţšie

objasňovanie.

Námietka dovolateľky o odňatí moţnosti konať pred súdom nedostatočným

odôvodnením rozhodnutia tak nebola dôvodná. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti však

nebola ani spôsobilá zaloţiť prípustnosť dovolania podľa Tým, ţe

odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením prvostupňového rozsudku,

dovolateľka fakticky namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu je však zrejmé, ţe v odvolaní proti tomuto rozsudku ţiadnu výhradu v tomto

smere nevzniesla, hoci tak urobiť mohla a podľa zásady „kaţdý je povinný si stráţiť svoje

práva“ aj urobiť mala. Pretoţe aj pre oblasť procesného práva platí všeobecná právna zásada

„male enim iure nostro uti non debemus“ („nemáme však zneuţívať svoje právo“ – Gai.

Institutiones 1, 53), javí sa postup ţalovanej ako odporujúci tejto zásade. Za tejto situácie

prelomenie stavu právnej istoty, nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu,

konštatovaním prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa

v spojení s ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe náklady ţalobcu spojené s odmenou jeho zástupcu

za vyjadrenie k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné

na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová