Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 148/2011
PDF · 119.05 KB
No categories available
III. ÚS 148/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť P. V., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Ružomberok
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 364/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2011
doručená sťažnosť P. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š.,
B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že 21. decembra 2006 podal proti odporcom z titulu
náhrady škody návrh na zaplatenie sumy 112 756,55 € s príslušenstvom. Podľa vyjadrenia
sťažovateľa okresný súd rozsudkom č. k. 5 C 364/2006-211 z 15. marca 2009 jeho návrh
zamietol a odporcom priznal náhradu trov konania v sume 2 091,88 €. Proti tomuto
rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) uznesením sp. zn. 10 Co 146/2009 z 12. novembra 2009 tak, že rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľ poukázal na to, že po zrušení rozsudku okresného súdu odvolacím súdom
sa posledné pojednávanie vo veci uskutočnilo 23. februára 2010 a od tej doby dochádza
v konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný s postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 364/2006, podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní. Ten na ňu reagoval listom sp. zn. Spr. 3046/2010 z 20. januára 2011 doručeným
jeho právnej zástupkyni 31. januára 2011 tak, že sťažnosť uznal ako dôvodnú.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 C 364/2006 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez
zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 33 194 €
a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07,
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“) a podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal
sťažovateľ právo podľa citovaného ustanovenia zákona o súdoch, sa v okolnostiach
posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ
k dispozícii a ktorý ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj úspešne využil.
Predseda okresného súdu na sťažnosť odpovedal listom sp. zn. Spr. 3046/2010 z 20. januára
2011, v ktorom uznal opodstatnenosť sťažnosti, pričom sťažovateľovi oznámil, že vykonal
pohovor so zákonnou sudkyňou, ktorá ho ubezpečila, že vo veci bude plynulo konať a že
vo februári 2011 nariadi termín pojednávania.
Ústavný súd zistil, že na okresnom súde sa v namietanom konaní uskutočnilo
10. marca 2011 pojednávanie, ktoré bolo odročené na 31. marec 2011 pre účely vyhlásenia
rozsudku.
Z uvedeného vyplýva, že podaná sťažnosť sa prejavila ako účinný prostriedok
nápravy, keď okresný súd začal vo veci konať.
Sťažovateľ uviedol, že odpoveď predsedu okresného súdu bola jeho právnej
zástupkyni doručená 31. januára 2011, pričom už 14. marca 2011 bola ústavnému súdu
doručená sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru,
podľa ktorej je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení
s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho prípadnou
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 204/09).
Po upozornení predsedu okresného súdu na prieťahy v konaní možno z ďalšieho
postupu okresného súdu vyvodiť, že predseda tamojšieho súdu na sťažnosť sťažovateľa
adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia vo veci.
Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy
v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu ako účinný prostriedok nápravy
namietaného porušovania základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy splnila svoj účel,
pretože z procesných úkonov okresného súdu vykonaných po jej podaní je zrejmé, že
okresný súd v namietanom konaní už koná, t. j. jeho postup v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu plynulo smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
poznamenať, že v prípade, ak by postupom okresného súdu v danej veci dochádzalo aj
naďalej k zbytočným prieťahom, sťažovateľ má možnosť opätovne podať sťažnosť
ústavnému súdu, a to už bez toho, aby musel opäť podať ďalšiu sťažnosť na nečinnosť
predsedovi okresného súdu.
Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. apríla 2011