Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 55/2012
PDF · 262.53 KB
No categories available
III. ÚS 55/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. D. M.,
Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
opatrením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 0 Tp 729/2010 z 15. marca 2011 a základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice odboru kriminálnej
polície, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. decembra 2011 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátkou JUDr. D. M., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie
jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) opatrením Okresného
súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 729/2010 z 15. marca 2011
a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice odboru kriminálnej
polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-
100/OEK-K1-2004.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 27. decembra 2004 mu bolo uznesením
vyšetrovateľa okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 vznesené
obvinenie za trestný čin poškodzovania veriteľa v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 a § 256
ods. 2 písm. b) a ods. 5 písm. b) Trestného zákona. Sťažovateľ uviedol, že počas celého
vyšetrovania nebol vyrozumený „ani o jednom jedinom procesnom úkone, za obdobie viac
ako 6 rokov a 11 mesiacov nebolo sťažovateľovi umožnené zúčastniť sa vyšetrovacích
úkonov...“. Sťažovateľ sa domnieva, že v rámci prípravného konania tým došlo aj
k porušeniu jeho práva na obhajobu, pretože mu nebolo umožnené „vyslúchať alebo dať
vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech
za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe – tzv. právo na krížový výsluch...“.
Sťažovateľ vyslovil názor, že vyšetrovanie danej trestnej veci je poznačené zjavnými
prieťahmi v konaní, a tým dochádza k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa vyjadrenia sťažovateľa prípravné konanie
„neprebieha od r. 2004 plynulo, ale ad hoc sporadickými úkonmi a to vinou poverených
vyšetrovateľov PZ“.
Podľa názoru sťažovateľa k prieťahom v konaní prispelo aj to, že prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna
prokuratúra“) predložil sudcovi pre prípravné konanie okresného súdu návrh na postup
podľa § 47 ods. 2 Trestného poriadku až v roku 2011, hoci tak mohol učiniť už po novele
Trestného poriadku účinnej od 1. januára 2006. Na základe toho potom okresný súd vydal
opatrenie sp. zn. 0 Tp 729/2010 z 15. marca 2011, ktorým podľa § 47 ods. 2 Trestného
poriadku ustanovil za spoločného zástupcu poškodených S., a. s., B.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že označené opatrenie okresného súdu „nemá
náležitosti platného rozhodnutia podľa príslušných ustanovení tr. por.“. Zároveň dodal, že
o existencii tohto opatrenia sa dozvedel len náhodne, a to 7. novembra 2011 počas
telefonického rozhovoru s vyšetrovateľkou, pričom na základe jeho žiadosti mu
vyšetrovateľka 6. decembra 2011 doručila overenú fotokópiu predmetného opatrenia.
Sťažovateľ uviedol, že s obsahom tohto opatrenia okresného súdu sa oboznámil
aj na webovej stránke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky www.genpro.gov.sk.
Namietanému opatreniu okresného súdu sťažovateľ vytýka, že z neho nie je zrejmé,
na návrh ktorého subjektu bolo vydané, nie je z neho zrejmý názov príslušnej zložky
polície, ktorá v danej veci vykonáva vyšetrovanie, trestné konanie v ňom nie je označené
spisovou značkou, nie sú v ňom uvedené údaje týkajúce sa jeho osoby a podľa jeho názoru
opatrenie neobsahuje ani stručné odôvodnenie. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že
opatrenie je vydané v rozpore so zákonom aj z dôvodu, že nebolo vydané príslušným
súdom, a teda Okresným súdom Košice I, v obvode ktorého malo dôjsť k spáchaniu skutku,
ale okresným súdom.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa domnieval, že v danej veci dochádza k zbytočným
prieťahom v konaní, listom z 26. mája 2011 adresovaným okresnému riaditeľstvu namietal
prieťahy v konaní vyšetrovateľky a zároveň žiadal o vykonanie konfrontácie
so spoluobvinenou L. B. Vykonanie konfrontácie vyšetrovateľka listom zo 7. novembra
2011 zamietla a zvyšnú časť podania odstúpila špeciálnej prokuratúre, ktorá ju posúdila ako
žiadosť o preskúmanie postupu policajta. Prokurátorka špeciálnej prokuratúry na
sťažovateľovo podanie reagovala listom č. k. VII/2 Gv 16/05-126 zo 7. júla 2011, v ktorom
podľa vyjadrenia sťažovateľa vyslovila, že k prieťahom v konaní a k porušeniu jeho práva
na obhajobu nedochádza. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ požiadal o preskúmanie
zákonnosti postupu prokurátorky špeciálnej prokuratúry. Podnet sťažovateľa vybavil
špeciálny prokurátor listom č. k. VII/2 Gv 16/05-134 z 3. októbra 2011 tak, že podľa názoru
sťažovateľa „potrel právo sťažovateľa... na realizáciu jeho práva na účinnú a efektívnu
obhajobu v prípravnom konaní. ... a zjavne legalizoval porušenie práva na spravodlivé
trestné konanie v primeranom čase...“.
Sťažovateľ v závere sťažnosti dodal, že v danom prípade nejde o skutkovo ani právne
zložitú trestnú vec, pričom neprimerane dlhé prípravné konanie negatívne ovplyvnilo jeho
osobný život a podľa jeho názoru postup vyšetrovateľky nesmeruje k odstráneniu jeho stavu
právnej neistoty.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Opatrením Okresného súdu v
Trebišove č. k. 0 Tp/729/2010 , IČS: 7910000192 zo dňa 15. 03. 2011 porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Opatrenie Okresného súdu v Trebišove
č. k. 0 Tp 729/2010, IČS: 7910000192 zo dňa 15. 03. 2011 a vec vracia Okresnému súdu
v Trebišove na ďalšie konanie .
3. Právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Odborom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach v prípravnom konaní vedenom pod č. p. ČVS: ORP-
100/OEK-K1-200 porušené bolo.
4. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 350 €
(slovom desaťtisíctristopäťdesiat eur), ktoré je Odbor kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia.
5. Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach
je povinný uhradiť Mgr. Ing. J. S. trovy konania v sume: 334,29 € (slovom: tristotridsaťštyri
eur a dvadsaťdeväť centov) na účet advokátky JUDr. D. M., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia.
6. Okresný súd v Trebišove je povinný uhradiť Mgr. Ing. J. S. trovy konania v sume:
334,29 € (slovom: tristotridsaťštyri eur a dvadsaťdeväť centov) na účet advokátky JUDr. D.
M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07,
Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ ňou namietal aj prieťahy v postupe
okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004, a tým
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
V tejto súvislosti ústavný súd zistil, že prieťahy v postupe okresného riaditeľstva
v označenej trestnej veci sťažovateľ namietal už v sťažnosti doručenej ústavnému súdu
4. októbra 2010. O tejto sťažnosti rozhodol ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 87/2011-6
z 2. marca 2011 tak, že ju odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd
konštatoval, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti nepreukázal využitie dostupných
právnych prostriedkov na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľ totožnú námietku predložil
aj v ďalšej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 23. júna 2011. O tejto rozhodol ústavný súd
tak, že ju podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde uznesením č. k. I. ÚS 315/2011-12
z 24. augusta 2011 odmietol pre neprípustnosť vzhľadom na to, že o tejto veci už bolo
rozhodnuté a nebolo zistené, že by podmienky konania boli splnené.
Z uvedeného vyplýva, že porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného riaditeľstva
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 sťažovateľ (zastúpený
kvalifikovanou právnou zástupkyňou) v konaní pred ústavným súdom bezúspešne namietal
už dvakrát. Až v aktuálnej sťažnosti uviedol a pripojil k nej dôkazy o tom, že prieťahy
v postupe vyšetrovateľky namietal pred príslušnými orgánmi prokuratúry. Dôkazom toho je
list prokurátorky špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 16/05-126 zo 7. júla 2011 a list
špeciálneho prokurátora č. k. VII/2 16/05-134 z 3. októbra 2011.
Z obsahu listu prokurátorky špeciálnej prokuratúry zo 7. júla 2011 ústavný súd zistil,
že táto v postupe vyšetrovateľky v sťažovateľovej trestnej veci nezistila prieťahy v konaní,
ale zároveň sťažovateľa ubezpečila, že vyšetrovateľke uložila pokyn urýchlene vykonať
relevantné procesné úkony a ukončiť vyšetrovanie. Totožné skutočnosti konštatoval aj
špeciálny prokurátor v liste z 3. októbra 2011.
Podľa zistení ústavného súdu vyšetrovateľka 8. decembra 2011 zaslala vyšetrovací
spis na príslušnú súčasť polície v mieste trvalého bydliska sťažovateľa (Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru Pezinok) za tým účelom, aby bolo sťažovateľovi umožnené preštudovať
spis po skončení vyšetrovania s tým, že po vrátení spisu na okresné riaditeľstvo bude spis
predložený špeciálnej prokuratúre s návrhom na konečné opatrenie.
Pokiaľ ide o prieťahy v trestnom konaní, je nepochybné, že sťažovateľ pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu postupoval podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a vyčerpal
právne prostriedky na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keď podľa § 210 Trestného poriadku
žiadal prokurátora o preskúmanie postupu policajta – vyšetrovateľa a následne na základe
podnetu podľa § 31 a násl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) žiadal aj o preskúmanie zákonnosti vybavenia
jeho žiadosti prokurátorkou špeciálnej prokuratúry.
Ústavný súd konštatuje, že využitie právnych prostriedkov, na uplatnenie ktorých
mal sťažovateľ právo podľa Trestného poriadku a zákona o prokuratúre, sa v okolnostiach
posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ
k dispozícii a ktorý ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj úspešne využil. Ústavný
súd dáva do pozornosti, že aj keď prokurátorka špeciálnej prokuratúry a nadriadený
špeciálny prokurátor nezistili neodôvodnené prieťahy v trestnom konaní vedenom
na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004, v každom prípade mali
na pamäti, že trestné konanie trvá už dlhšiu dobu, a preto inštruovali vyšetrovateľku
k ukončeniu vyšetrovania. Tá sa ich pokynmi riadila, keď zaslala príslušnej súčasti polície
dožiadanie na účely predvolania sťažovateľa na preštudovanie vyšetrovacieho spisu
po skončení vyšetrovania.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľova žiadosť o preskúmanie postupu policajta
a jeho podnet podľa zákona o prokuratúre sa prejavili ako účinné prostriedky nápravy, keď
daná trestná vec sa nachádza v štádiu pred skončením vyšetrovania, pričom toto zistenie
znamená, že postup orgánov činných v trestnom konaní smeruje k odstráneniu stavu právnej
neistoty sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú (obdobne III. ÚS 148/2011, III. ÚS 336/2011).
Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že v prípade,
ak by postupom okresného riaditeľstva alebo orgánov prokuratúry v tejto trestnej veci
dochádzalo aj naďalej k zbytočným prieťahom, sťažovateľ má možnosť opätovne podať
sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby musel opäť postupovať v zmysle § 210
Trestného poriadku alebo v zmysle § 31 a násl. zákona o prokuratúre.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva na obhajobu
podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru postupom okresného riaditeľstva
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004. Hoci sťažovateľ túto
námietku nepredniesol priamo v petite sťažnosti, ústavný súd považoval za potrebné sa
k nej vyjadriť, pretože sťažovateľ ňou argumentoval na viacerých miestach sťažnosti.
V tejto súvislosti sťažovateľ namietal nedostatky v postupe vyšetrovateľky, ku
ktorým malo dôjsť v procese vykonávania dôkazov. Podľa zistení ústavného súdu
sťažovateľ aj v žiadosti o preskúmanie postupu policajta z 26. mája 2011, ako aj v podnete
z 28. júla 2011 tieto námietky, poukazujúc na porušenie práva na obhajobu, predostrel.
Predmetnými námietkami sa zaoberala prokurátorka špeciálnej prokuratúry, pričom svoje
zistenia a závery oznámila sťažovateľovi v liste č. k. VII/2 Gv 16/05-126 zo 7. júla 2011.
Zákonnosť postupu prokurátorky špeciálnej prokuratúry, a teda aj namietané porušenie
práva na obhajobu preskúmal nadriadený špeciálny prokurátor, ktorý svoj právny názor
vyjadril v liste č. k. VII/2 Gv 16/05-134 z 3. októbra 2011.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o námietky týkajúce sa porušenia práva
sťažovateľa na obhajobu v rámci prípravného konania, tieto boli predmetom skúmania
príslušných orgánov prokuratúry. Sťažovateľ sa teda s námietkou o porušení práva
na obhajobu v rámci prípravného konania obrátil na ústavný súd po vyčerpaní dostupných
právnych prostriedkov. Namiesto toho, aby sťažovateľ (zastúpený kvalifikovanou právnou
zástupkyňou) namietal porušenie uvedeného práva tým orgánom verejnej moci (špeciálny
prokurátor), ktorý sa ako inštančne posledný jeho námietkou zaoberal, namietal postup
okresného riaditeľstva. Pritom pre ústavný súd by bolo z tohto pohľadu ústavne relevantné,
a teda jeho právomoc by bola daná len vo vzťahu k preskúmaniu vybavenia sťažovateľovho
podnetu listom špeciálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 16/05-134 z 3. októbra 2011, čo však
sťažovateľ nenamietal. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti pre
namietané porušenie jeho práva na obhajobu postupom okresného riaditeľstva už pri jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne II. ÚS 152/2010).
Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie zásad spravodlivého
procesu opatrením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 729/2010 z 15. marca 2011, ktoré označil za
rozhodnutie, ktoré nespĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti, pretože neobsahuje niektoré
obligatórne náležitosti a bolo vydané nepríslušným súdom.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd zistil, že v trestnej veci sťažovateľa vedenej
na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 podala špeciálna
prokuratúra 25. mája 2010 na Okresnom súde Košice I návrh na ustanovenie spoločného
zástupcu poškodených podľa § 47 ods. 2 Trestného poriadku spolu s návrhom na odňatie
veci tomuto súdu a prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa. Návrh na odňatie
a prikázanie veci špeciálna prokuratúra odôvodnila tým, že Okresný súd Košice I je jedným
z poškodených v danej trestnej veci, a preto v záujme spravodlivého prejednania veci
žiadala, aby o jej návrhu rozhodol súd, o ktorého nestrannosti nebudú žiadne pochybnosti.
Na základe toho Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.
5 Nto 3/2010 z 2. júna 2010 trestnú vec „L. B., rod. R. a spol.“ vedenú na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 0 Tp 1002/2010 odňal a prikázal ju okresnému súdu.
Po prikázaní veci okresnému súdu tento rozhodol o návrhu špeciálnej prokuratúry
opatrením sp. zn. 0 Tp 729/2010 z 15. marca 2011 tak, že podľa § 47 ods. 2 Trestného
poriadku „v trestnej veci obvinenej L. B., rod. R... a spol., trestne stíhaných pre trestný čin
poškodzovania veriteľa v štádiu pokusu, podľa § 14, ods. 1, § 239, ods. 1, písm. c), ods. 3,
písm. a) a iné Trestného zákona“ ustanovil za spoločného zástupcu poškodených S., a. s., B.
Podľa § 47 ods. 2 Trestného poriadku ak je v tej istej veci väčší počet poškodených
a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh trestného
stíhania a poškodení sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, sudca pre prípravné konanie
na návrh prokurátora ustanoví opatrením v prípravnom konaní na výkon týchto práv
spoločného zástupcu poškodených, spravidla niektorého z poškodených po jeho
predchádzajúcom súhlase. Prokurátor oznámi opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili
nárok na náhradu škody, a opatrenie sa vhodným spôsobom uverejní.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak sú splnené zákonné predpoklady
a navrhne to príslušný prokurátor, sudca pre prípravné konanie ustanoví opatrením
spoločného zástupcu poškodených. V danom prípade zákon výslovne stanovuje formu, akou
sudca pre prípravné konanie aplikuje právo. Tou je opatrenie, pričom v takomto prípade
nejde ani o jeden zo spôsobov rozhodovania súdu v rámci trestného konania, ktoré sú
ustanovené v § 162 ods. 1 Trestného poriadku. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že
v rámci trestného konania súd rozhoduje rozsudkom, trestným rozkazom, príkazom alebo
uznesením. Medzi tieto spôsoby rozhodovania zákonodarca nezaradil opatrenie. Je však
nepochybné, že aj opatrenie je istou formou aplikácie práva, ale Trestný poriadok v jeho
prípade neurčuje striktné náležitosti, ako to je v prípade ostatných spôsobov rozhodovania
súdu v rámci trestného konania (rozsudok, trestný rozkaz, príkaz a uznesenie). Podľa názoru
ústavného súdu však opatrenie musí byť určitým výsledkom procesného úkonu súdu,
ktorého podstata a zámer musia byť zrejmé a nespochybniteľné.
Ústavný súd konštatuje, že z namietaného opatrenia okresného súdu je zrejmé, ktorý
orgán ho vydal, pod akou spisovou značkou, ktorého dňa, akej veci sa týka a aký je jeho
zámer. Aj keď opatrenie, ktoré sa týka prípravného konania vedeného na okresnom
riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 presne nešpecifikuje toto konanie
spisovou značkou, predsa je z neho zjavné, ktorej veci sa týka. Totiž opatrenie jasne
definuje trestné konanie konkrétnej obvinenej a jej spolupáchateľov vo veci konkrétneho
trestného činu, ktorý je identifikovaný zákonným pomenovaním aj paragrafovým
označením. Podľa názoru ústavného súdu tieto skutočnosti nemôžu vyvolať
u sťažovateľa pochybnosti o tom, že nejde o vec vedenú na okresnom riaditeľstve pod
sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004, navyše, ak opatrenie obsahuje všetky osobné údaje
osoby, ktorá je popri sťažovateľovi v tejto trestnej veci obvinenou. O tom, že sťažovateľ
musí mať vedomosť, že ide o danú trestnú vec, svedčí aj skutočnosť, že v žiadosti
o preskúmanie postupu policajta z 26. mája 2011 žiadal vo veci vedenej na okresnom
riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 aj o vykonanie konfrontácie
so spoluobvinenou, ktorej meno uviedol, pričom ide o meno totožné s menom uvedeným
v namietanom opatrení. Okrem toho meno spoluobvinenej je aj súčasťou opisu skutku,
ktorý sa kladie sťažovateľovi za vinu a ktorý je špecifikovaný v uznesení
okresného riaditeľstva o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004
z 27. decembra 2004. To znamená, že ak opatrenie uvádza, že sa týka trestnej veci
obvinenej L. B., rod. R., a spol. trestne stíhaných pre trestný čin poškodzovania veriteľa
v štádiu pokusu, je zrejmé, že sa týka trestnej veci vedenej na okresnom riaditeľstve pod sp.
zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004.
Ústavný súd je toho názoru, že z namietaného opatrenia jednoznačne vyplýva, že sa
ním podľa § 47 ods. 2 Trestného poriadku ustanovuje spoločný zástupca poškodených
v rámci predmetného trestného konania. Je z neho zrejmé aj to, že ho 15. marca 2011 pod
sp. zn. 0 Tp 729/2010 vydal sudca pre prípravné konanie okresného súdu. Je potrebné
prisvedčiť tvrdeniam sťažovateľa, že z tohto opatrenia nevyplýva, z akého dôvodu ho
nevydal miestne príslušný Okresný súd Košice I, ale okresný súd. Táto okolnosť však podľa
názoru ústavného súdu nemôže mať zásadný vplyv na stav právnej istoty sťažovateľa,
pretože týmto opatrením sa nezasahuje do jeho práv a povinností. Význam tohto opatrenia
spočíva v zamedzení situácií, v ktorých by z dôvodu jednotlivého výkonu práv väčšieho
počtu poškodených mohlo dôjsť k ohrozeniu účelu a rýchleho priebehu trestného konania.
Samotné postavenie obvineného (v danom prípade sťažovateľa) týmto opatrením nie je
dotknuté. Preto ak aj toto opatrenie neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé,
z akého dôvodu o návrhu podľa § 47 ods. 2 Trestného poriadku nerozhodol miestne
príslušný súd, v ktorého obvode malo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti, v okolnostiach
danej veci nemožno automaticky konštatovať, že došlo k porušeniu zásad spravodlivého
procesu. Podľa zistení ústavného súdu nebolo prejavom svojvôle okresného súdu, keď
v tejto veci vydal opatrenie. Jeho príslušnosť na vydanie namietaného opatrenia bola určená
uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Nto 3/2010 z 2. júna 2010 z dôvodu, že vzhľadom na to,
že jedným z poškodených v danej veci je aj Okresný súd Košice I, mohli by vzniknúť
pochybnosti o jeho objektívnom rozhodovaní. Preto bola trestná vec vedená na Okresnom
súdu Košice I pod sp. zn. 0 Tp 1002/2010 odňatá tomuto súdu a prikázaná okresnému súdu.
Ústavný súd konštatuje, že opatrenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 729/2010
z 15. marca 2011 bolo vydané v súlade s Trestným poriadkom, pričom z jeho obsahu
nevyplývajú nedostatky takej povahy, aby sa dalo uvažovať o porušení základného práva
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Uvedené zistenia boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť v tejto
časti je zjavne neopodstatnená.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. januára 2012