Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 55/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. D. M.,

Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

opatrením Okresného súdu Trebišov sp. zn. z 15. marca 2011 a základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice odboru kriminálnej

polície, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. decembra 2011 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. D. M., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) opatrením Okresného

súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15. marca 2011

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice odboru kriminálnej

polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-

100/OEK-K1-2004.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 27. decembra 2004 mu bolo uznesením

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 vznesené

obvinenie za trestný čin poškodzovania veriteľa v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 a § 256

ods. 2 písm. b) a ods. 5 písm. b) . Sťažovateľ uviedol, že počas celého

vyšetrovania nebol vyrozumený „ani o jednom jedinom procesnom úkone, za obdobie viac

ako 6 rokov a 11 mesiacov nebolo sťažovateľovi umožnené zúčastniť sa vyšetrovacích

úkonov...“. Sťažovateľ sa domnieva, že v rámci prípravného konania tým došlo aj

k porušeniu jeho práva na obhajobu, pretože mu nebolo umožnené „vyslúchať alebo dať

vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech

za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe – tzv. právo na krížový výsluch...“.

Sťažovateľ vyslovil názor, že vyšetrovanie danej trestnej veci je poznačené zjavnými

prieťahmi v konaní, a tým dochádza k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru. Podľa vyjadrenia sťažovateľa prípravné konanie

„neprebieha od r. 2004 plynulo, ale ad hoc sporadickými úkonmi a to vinou poverených

vyšetrovateľov PZ“.

Podľa názoru sťažovateľa k prieťahom v konaní prispelo aj to, že prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna

prokuratúra“) predložil sudcovi pre prípravné konanie okresného súdu návrh na postup

podľa až v roku 2011, hoci tak mohol učiniť už po novele

účinnej od 1. januára 2006. Na základe toho potom okresný súd vydal

opatrenie sp. zn. z 15. marca 2011, ktorým podľa Trestného

poriadku ustanovil za spoločného zástupcu poškodených S., a. s., B.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že označené opatrenie okresného súdu „nemá

náležitosti platného rozhodnutia podľa príslušných ustanovení “. Zároveň dodal, že

o existencii tohto opatrenia sa dozvedel len náhodne, a to 7. novembra 2011 počas

telefonického rozhovoru s vyšetrovateľkou, pričom na základe jeho žiadosti mu

vyšetrovateľka 6. decembra 2011 doručila overenú fotokópiu predmetného opatrenia.

Sťažovateľ uviedol, že s obsahom tohto opatrenia okresného súdu sa oboznámil

aj na webovej stránke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky www.genpro.gov.sk.

Namietanému opatreniu okresného súdu sťažovateľ vytýka, že z neho nie je zrejmé,

na návrh ktorého subjektu bolo vydané, nie je z neho zrejmý názov príslušnej zložky

polície, ktorá v danej veci vykonáva vyšetrovanie, trestné konanie v ňom nie je označené

spisovou značkou, nie sú v ňom uvedené údaje týkajúce sa jeho osoby a podľa jeho názoru

opatrenie neobsahuje ani stručné odôvodnenie. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že

opatrenie je vydané v rozpore so zákonom aj z dôvodu, že nebolo vydané príslušným

súdom, a teda Okresným súdom Košice I, v obvode ktorého malo dôjsť k spáchaniu skutku,

ale okresným súdom.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa domnieval, že v danej veci dochádza k zbytočným

prieťahom v konaní, listom z 26. mája 2011 adresovaným okresnému riaditeľstvu namietal

prieťahy v konaní vyšetrovateľky a zároveň žiadal o vykonanie konfrontácie

so spoluobvinenou L. B. Vykonanie konfrontácie vyšetrovateľka listom zo 7. novembra

2011 zamietla a zvyšnú časť podania odstúpila špeciálnej prokuratúre, ktorá ju posúdila ako

žiadosť o preskúmanie postupu policajta. Prokurátorka špeciálnej prokuratúry na

sťažovateľovo podanie reagovala listom č. k. VII/2 Gv 16/05-126 zo 7. júla 2011, v ktorom

podľa vyjadrenia sťažovateľa vyslovila, že k prieťahom v konaní a k porušeniu jeho práva

na obhajobu nedochádza. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ požiadal o preskúmanie

zákonnosti postupu prokurátorky špeciálnej prokuratúry. Podnet sťažovateľa vybavil

špeciálny prokurátor listom č. k. VII/2 Gv 16/05-134 z 3. októbra 2011 tak, že podľa názoru

sťažovateľa „potrel právo sťažovateľa... na realizáciu jeho práva na účinnú a efektívnu

obhajobu v prípravnom konaní. ... a zjavne legalizoval porušenie práva na spravodlivé

trestné konanie v primeranom čase...“.

Sťažovateľ v závere sťažnosti dodal, že v danom prípade nejde o skutkovo ani právne

zložitú trestnú vec, pričom neprimerane dlhé prípravné konanie negatívne ovplyvnilo jeho

osobný život a podľa jeho názoru postup vyšetrovateľky nesmeruje k odstráneniu jeho stavu

právnej neistoty.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Opatrením Okresného súdu v

Trebišove č. k. , IČS: 7910000192 zo dňa 15. 03. 2011 porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Opatrenie Okresného súdu v Trebišove

č. k. , IČS: 7910000192 zo dňa 15. 03. 2011 a vec vracia Okresnému súdu

v Trebišove na ďalšie konanie .

3. Právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Odborom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Košiciach v prípravnom konaní vedenom pod č. p. ČVS: ORP-

100/OEK-K1-200 porušené bolo.

4. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 350 €

(slovom desaťtisíctristopäťdesiat eur), ktoré je Odbor kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia.

5. Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach

je povinný uhradiť Mgr. Ing. J. S. trovy konania v sume: 334,29 € (slovom: tristotridsaťštyri

eur a dvadsaťdeväť centov) na účet advokátky JUDr. D. M., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia.

6. Okresný súd v Trebišove je povinný uhradiť Mgr. Ing. J. S. trovy konania v sume:

334,29 € (slovom: tristotridsaťštyri eur a dvadsaťdeväť centov) na účet advokátky JUDr. D.

M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ ňou namietal aj prieťahy v postupe

okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004, a tým

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

V tejto súvislosti ústavný súd zistil, že prieťahy v postupe okresného riaditeľstva

v označenej trestnej veci sťažovateľ namietal už v sťažnosti doručenej ústavnému súdu

4. októbra 2010. O tejto sťažnosti rozhodol ústavný súd uznesením č. k. -6

z 2. marca 2011 tak, že ju odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd

konštatoval, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti nepreukázal využitie dostupných

právnych prostriedkov na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľ totožnú námietku predložil

aj v ďalšej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 23. júna 2011. O tejto rozhodol ústavný súd

tak, že ju podľa uznesením č. k. -12

z 24. augusta 2011 odmietol pre neprípustnosť vzhľadom na to, že o tejto veci už bolo

rozhodnuté a nebolo zistené, že by podmienky konania boli splnené.

Z uvedeného vyplýva, že porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného riaditeľstva

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 sťažovateľ (zastúpený

kvalifikovanou právnou zástupkyňou) v konaní pred ústavným súdom bezúspešne namietal

už dvakrát. Až v aktuálnej sťažnosti uviedol a pripojil k nej dôkazy o tom, že prieťahy

v postupe vyšetrovateľky namietal pred príslušnými orgánmi prokuratúry. Dôkazom toho je

list prokurátorky špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 16/05-126 zo 7. júla 2011 a list

špeciálneho prokurátora č. k. VII/2 16/05-134 z 3. októbra 2011.

Z obsahu listu prokurátorky špeciálnej prokuratúry zo 7. júla 2011 ústavný súd zistil,

že táto v postupe vyšetrovateľky v sťažovateľovej trestnej veci nezistila prieťahy v konaní,

ale zároveň sťažovateľa ubezpečila, že vyšetrovateľke uložila pokyn urýchlene vykonať

relevantné procesné úkony a ukončiť vyšetrovanie. Totožné skutočnosti konštatoval aj

špeciálny prokurátor v liste z 3. októbra 2011.

Podľa zistení ústavného súdu vyšetrovateľka 8. decembra 2011 zaslala vyšetrovací

spis na príslušnú súčasť polície v mieste trvalého bydliska sťažovateľa (Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru Pezinok) za tým účelom, aby bolo sťažovateľovi umožnené preštudovať

spis po skončení vyšetrovania s tým, že po vrátení spisu na okresné riaditeľstvo bude spis

predložený špeciálnej prokuratúre s návrhom na konečné opatrenie.

Pokiaľ ide o prieťahy v trestnom konaní, je nepochybné, že sťažovateľ pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu postupoval podľa a vyčerpal

právne prostriedky na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , keď podľa

žiadal prokurátora o preskúmanie postupu policajta – vyšetrovateľa a následne na základe

podnetu podľa a násl. o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) žiadal aj o preskúmanie zákonnosti vybavenia

jeho žiadosti prokurátorkou špeciálnej prokuratúry.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právnych prostriedkov, na uplatnenie ktorých

mal sťažovateľ právo podľa a zákona o prokuratúre, sa v okolnostiach

posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ

k dispozícii a ktorý ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj úspešne využil. Ústavný

súd dáva do pozornosti, že aj keď prokurátorka špeciálnej prokuratúry a nadriadený

špeciálny prokurátor nezistili neodôvodnené prieťahy v trestnom konaní vedenom

na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004, v každom prípade mali

na pamäti, že trestné konanie trvá už dlhšiu dobu, a preto inštruovali vyšetrovateľku

k ukončeniu vyšetrovania. Tá sa ich pokynmi riadila, keď zaslala príslušnej súčasti polície

dožiadanie na účely predvolania sťažovateľa na preštudovanie vyšetrovacieho spisu

po skončení vyšetrovania.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľova žiadosť o preskúmanie postupu policajta

a jeho podnet podľa zákona o prokuratúre sa prejavili ako účinné prostriedky nápravy, keď

daná trestná vec sa nachádza v štádiu pred skončením vyšetrovania, pričom toto zistenie

znamená, že postup orgánov činných v trestnom konaní smeruje k odstráneniu stavu právnej

neistoty sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú (obdobne , ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že v prípade,

ak by postupom okresného riaditeľstva alebo orgánov prokuratúry v tejto trestnej veci

dochádzalo aj naďalej k zbytočným prieťahom, sťažovateľ má možnosť opätovne podať

sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby musel opäť postupovať v zmysle § 210

alebo v zmysle a násl. zákona o prokuratúre.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva na obhajobu

podľa a podľa dohovoru postupom okresného riaditeľstva

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004. Hoci sťažovateľ túto

námietku nepredniesol priamo v petite sťažnosti, ústavný súd považoval za potrebné sa

k nej vyjadriť, pretože sťažovateľ ňou argumentoval na viacerých miestach sťažnosti.

V tejto súvislosti sťažovateľ namietal nedostatky v postupe vyšetrovateľky, ku

ktorým malo dôjsť v procese vykonávania dôkazov. Podľa zistení ústavného súdu

sťažovateľ aj v žiadosti o preskúmanie postupu policajta z 26. mája 2011, ako aj v podnete

z 28. júla 2011 tieto námietky, poukazujúc na porušenie práva na obhajobu, predostrel.

Predmetnými námietkami sa zaoberala prokurátorka špeciálnej prokuratúry, pričom svoje

zistenia a závery oznámila sťažovateľovi v liste č. k. VII/2 Gv 16/05-126 zo 7. júla 2011.

Zákonnosť postupu prokurátorky špeciálnej prokuratúry, a teda aj namietané porušenie

práva na obhajobu preskúmal nadriadený špeciálny prokurátor, ktorý svoj právny názor

vyjadril v liste č. k. VII/2 Gv 16/05-134 z 3. októbra 2011.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o námietky týkajúce sa porušenia práva

sťažovateľa na obhajobu v rámci prípravného konania, tieto boli predmetom skúmania

príslušných orgánov prokuratúry. Sťažovateľ sa teda s námietkou o porušení práva

na obhajobu v rámci prípravného konania obrátil na ústavný súd po vyčerpaní dostupných

právnych prostriedkov. Namiesto toho, aby sťažovateľ (zastúpený kvalifikovanou právnou

zástupkyňou) namietal porušenie uvedeného práva tým orgánom verejnej moci (špeciálny

prokurátor), ktorý sa ako inštančne posledný jeho námietkou zaoberal, namietal postup

okresného riaditeľstva. Pritom pre ústavný súd by bolo z tohto pohľadu ústavne relevantné,

a teda jeho právomoc by bola daná len vo vzťahu k preskúmaniu vybavenia sťažovateľovho

podnetu listom špeciálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 16/05-134 z 3. októbra 2011, čo však

sťažovateľ nenamietal. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti pre

namietané porušenie jeho práva na obhajobu postupom okresného riaditeľstva už pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne ).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie zásad spravodlivého

procesu opatrením okresného súdu sp. zn. z 15. marca 2011, ktoré označil za

rozhodnutie, ktoré nespĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti, pretože neobsahuje niektoré

obligatórne náležitosti a bolo vydané nepríslušným súdom.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd zistil, že v trestnej veci sťažovateľa vedenej

na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 podala špeciálna

prokuratúra 25. mája 2010 na Okresnom súde Košice I návrh na ustanovenie spoločného

zástupcu poškodených podľa spolu s návrhom na odňatie

veci tomuto súdu a prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa. Návrh na odňatie

a prikázanie veci špeciálna prokuratúra odôvodnila tým, že Okresný súd Košice I je jedným

z poškodených v danej trestnej veci, a preto v záujme spravodlivého prejednania veci

žiadala, aby o jej návrhu rozhodol súd, o ktorého nestrannosti nebudú žiadne pochybnosti.

Na základe toho Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 2. júna 2010 trestnú vec „L. B., rod. R. a spol.“ vedenú na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. odňal a prikázal ju okresnému súdu.

Po prikázaní veci okresnému súdu tento rozhodol o návrhu špeciálnej prokuratúry

opatrením sp. zn. z 15. marca 2011 tak, že podľa Trestného

poriadku „v trestnej veci obvinenej L. B., rod. R... a spol., trestne stíhaných pre trestný čin

poškodzovania veriteľa v štádiu pokusu, podľa § 14, ods. 1, § 239, ods. 1, písm. c), ods. 3,

písm. a) a iné “ ustanovil za spoločného zástupcu poškodených S., a. s., B.

Podľa ak je v tej istej veci väčší počet poškodených

a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh trestného

stíhania a poškodení sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, sudca pre prípravné konanie

na návrh prokurátora ustanoví opatrením v prípravnom konaní na výkon týchto práv

spoločného zástupcu poškodených, spravidla niektorého z poškodených po jeho

predchádzajúcom súhlase. Prokurátor oznámi opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili

nárok na náhradu škody, a opatrenie sa vhodným spôsobom uverejní.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak sú splnené zákonné predpoklady

a navrhne to príslušný prokurátor, sudca pre prípravné konanie ustanoví opatrením

spoločného zástupcu poškodených. V danom prípade zákon výslovne stanovuje formu, akou

sudca pre prípravné konanie aplikuje právo. Tou je opatrenie, pričom v takomto prípade

nejde ani o jeden zo spôsobov rozhodovania súdu v rámci trestného konania, ktoré sú

ustanovené v . Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že

v rámci trestného konania súd rozhoduje rozsudkom, trestným rozkazom, príkazom alebo

uznesením. Medzi tieto spôsoby rozhodovania zákonodarca nezaradil opatrenie. Je však

nepochybné, že aj opatrenie je istou formou aplikácie práva, ale v jeho

prípade neurčuje striktné náležitosti, ako to je v prípade ostatných spôsobov rozhodovania

súdu v rámci trestného konania (rozsudok, trestný rozkaz, príkaz a uznesenie). Podľa názoru

ústavného súdu však opatrenie musí byť určitým výsledkom procesného úkonu súdu,

ktorého podstata a zámer musia byť zrejmé a nespochybniteľné.

Ústavný súd konštatuje, že z namietaného opatrenia okresného súdu je zrejmé, ktorý

orgán ho vydal, pod akou spisovou značkou, ktorého dňa, akej veci sa týka a aký je jeho

zámer. Aj keď opatrenie, ktoré sa týka prípravného konania vedeného na okresnom

riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 presne nešpecifikuje toto konanie

spisovou značkou, predsa je z neho zjavné, ktorej veci sa týka. Totiž opatrenie jasne

definuje trestné konanie konkrétnej obvinenej a jej spolupáchateľov vo veci konkrétneho

trestného činu, ktorý je identifikovaný zákonným pomenovaním aj paragrafovým

označením. Podľa názoru ústavného súdu tieto skutočnosti nemôžu vyvolať

u sťažovateľa pochybnosti o tom, že nejde o vec vedenú na okresnom riaditeľstve pod

sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004, navyše, ak opatrenie obsahuje všetky osobné údaje

osoby, ktorá je popri sťažovateľovi v tejto trestnej veci obvinenou. O tom, že sťažovateľ

musí mať vedomosť, že ide o danú trestnú vec, svedčí aj skutočnosť, že v žiadosti

o preskúmanie postupu policajta z 26. mája 2011 žiadal vo veci vedenej na okresnom

riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 aj o vykonanie konfrontácie

so spoluobvinenou, ktorej meno uviedol, pričom ide o meno totožné s menom uvedeným

v namietanom opatrení. Okrem toho meno spoluobvinenej je aj súčasťou opisu skutku,

ktorý sa kladie sťažovateľovi za vinu a ktorý je špecifikovaný v uznesení

okresného riaditeľstva o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004

z 27. decembra 2004. To znamená, že ak opatrenie uvádza, že sa týka trestnej veci

obvinenej L. B., rod. R., a spol. trestne stíhaných pre trestný čin poškodzovania veriteľa

v štádiu pokusu, je zrejmé, že sa týka trestnej veci vedenej na okresnom riaditeľstve pod sp.

zn. ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004.

Ústavný súd je toho názoru, že z namietaného opatrenia jednoznačne vyplýva, že sa

ním podľa ustanovuje spoločný zástupca poškodených

v rámci predmetného trestného konania. Je z neho zrejmé aj to, že ho 15. marca 2011 pod

sp. zn. vydal sudca pre prípravné konanie okresného súdu. Je potrebné

prisvedčiť tvrdeniam sťažovateľa, že z tohto opatrenia nevyplýva, z akého dôvodu ho

nevydal miestne príslušný Okresný súd Košice I, ale okresný súd. Táto okolnosť však podľa

názoru ústavného súdu nemôže mať zásadný vplyv na stav právnej istoty sťažovateľa,

pretože týmto opatrením sa nezasahuje do jeho práv a povinností. Význam tohto opatrenia

spočíva v zamedzení situácií, v ktorých by z dôvodu jednotlivého výkonu práv väčšieho

počtu poškodených mohlo dôjsť k ohrozeniu účelu a rýchleho priebehu trestného konania.

Samotné postavenie obvineného (v danom prípade sťažovateľa) týmto opatrením nie je

dotknuté. Preto ak aj toto opatrenie neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé,

z akého dôvodu o návrhu podľa nerozhodol miestne

príslušný súd, v ktorého obvode malo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti, v okolnostiach

danej veci nemožno automaticky konštatovať, že došlo k porušeniu zásad spravodlivého

procesu. Podľa zistení ústavného súdu nebolo prejavom svojvôle okresného súdu, keď

v tejto veci vydal opatrenie. Jeho príslušnosť na vydanie namietaného opatrenia bola určená

uznesením krajského súdu sp. zn. z 2. júna 2010 z dôvodu, že vzhľadom na to,

že jedným z poškodených v danej veci je aj Okresný súd Košice I, mohli by vzniknúť

pochybnosti o jeho objektívnom rozhodovaní. Preto bola trestná vec vedená na Okresnom

súdu Košice I pod sp. zn. odňatá tomuto súdu a prikázaná okresnému súdu.

Ústavný súd konštatuje, že opatrenie okresného súdu sp. zn.

z 15. marca 2011 bolo vydané v súlade s , pričom z jeho obsahu

nevyplývajú nedostatky takej povahy, aby sa dalo uvažovať o porušení základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a jeho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Uvedené zistenia boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť v tejto

časti je zjavne neopodstatnená.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2012