Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 87/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Bc. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. D. M.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12

ods. 1, a a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Košice I v konaní vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004, postupom Okresnej

prokuratúry Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

VII/2 Gv 16/05 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Bc. J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2010

doručená sťažnosť Ing. Bc. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Košice I (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-

100/OEK-K1-2004, postupom Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len „okresná

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Košice

I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad

špeciálnej prokuratúry“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 16/05.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že uznesením okresného riaditeľstva PZ

ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 z 27. decembra 2004 bolo začaté trestné stíhanie

sťažovateľa pre trestný čin poškodzovania veriteľa v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 256

ods. 2 písm. b) a ods. 5 písm. b) v znení neskorších

predpisov platného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“).

Sťažovateľ toto uznesenie v zákonnej lehote napadol sťažnosťou, keďže „v tomto

uznesení resp. v písomnostiach, ktoré mali nasledovať po jeho vydaní, absentuje poučenie

o nutnej obhajobe sťažovateľa v zmysle náležitostí vyžadovaných pre platný právny úkon

podľa § 34 obč. zák. V danom prípade nebola dodržaná zákonom predpísaná forma -

chýbal adresát oznámenia , oznamovateľ vrátane datovania a podpísania predmetného

oznámenia (zo strany vyšetrovateľa PZ). Oznámenie o povinnosti nutnej obhajoby, ktoré

nasledovalo až za podpisom vyšetrovateľa nie je možné považovať za právny úkon

adresovaný konkrétnej osobe, v danom prípade sťažovateľovi.“.

Okresný súd následne opatrením sp. zn. z 31. marca 2005 ustanovil

sťažovateľovi obhajcu z radov advokátov, „pričom pred vydaním tohto opatrenia súd

porušil právo sťažovateľa na obhajobu v rozpore s čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a

slobôd tým, že si nepreveril, či bol sťažovateľ zo strany konajúceho vyšetrovateľa náležité

poučený o možnosti zvoliť si obhajcu a vydal predmetné opatrenie bez toho, aby bola

sťažovateľovi poskytnutá primeraná lehota na zvolenie si svojho obhajcu. O tomto opatrení

sťažovateľ zo strany OS Košice 1 ani zo strany vyšetrovateľa OR PZ Košice 1 nebol

žiadnym spôsobom ku dnešnému dňu upovedomený. O existencii takého opatrenia sa

sťažovateľ dozvedel až sprostredkovane a to z písomnosti Úradu špeciálnej prokuratúry

sp. zn. VII/2 Gv 16/05 zo dňa 18.12.2009 ( 5 rokov od začatia trestného stíhania) a to ako

odpoveď na jeho sťažnosť na porušenie práva na obhajobu postupom OR PZ Košice 1.“.

Podľa názoru sťažovateľa sa úrad špeciálnej prokuratúry „s námietkou sťažovateľa

žiadnym právne relevantným spôsobom v súlade s Listou základných práv a slobôd

nevysporiadal, naopak nezákonný postup vyšetrovateľa OR PZ Košice 1 označil za zákonný.

Týmto ÚŠP GP SR postupoval v rozpore s požiadavkou dodržania zákonnosti v trestnom

procese a toto pochybenie vyšetrovateľa do dnešného dňa neodstránil. Poverenému

vyšetrovateľovi dával aj naďalej záväzné pokyny na postup v predmetnom konaní čím

pokračoval v porušovaní práva sťažovateľa na obhajobu a kontradiktórnosť konania.

Sťažovateľ zastáva právny názor, že týmto postupom došlo k diskriminácii jeho osoby

v postavení obvineného porušením proklamovaného práva rovnosti strán v trestnom konaní

- SR.“.

Sťažovateľ „využil svoje právo a oznámením na miestne i vecne príslušnej

dozorujúcej prokuratúre sa uchádzal o zjednanie nápravy. Keď sa tak nestalo podal podnet

na preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora na GP. Generálny prokurátor SR

v konaní VII/2 Gv 16/2005 -103 (z neznámych dôvodov totožné označenom ako konanie

na dozorujúcej prokuratúre) podnet sťažovateľa zo dňa 15.3.2010 listom zo dňa 6.7.2010,

doručenom sťažovateľovi dňa 2.8.2010 vôbec nevyhodnotil, nezaoberal sa namietaným

porušením práva o obhajobu sťažovateľa a bezdôvodne sa stotožnil s nezákonným postupom

vyšetrovateľa OR PZ Košice a dozorových prokurátorov v namietanej veci, tým že označil

tento postup za zákonný. Uviedol, že pripojené oznámenie za uznesenie o vznesení

obvinenia bolo v súlade so zákonom a neboli porušené práva obvineného.“.

Za porušenie základného práva na spravodlivý proces považuje sťažovateľ tiež

skutočnosť, že list Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. VII/2 Gv 16/05-103 zo 6. júla 2010, ktorým bol vybavený jeho podnet, mu

bol zaslaný „pod tým istým číslom ako je vedené konanie na ÚŠP GP SR“.

Sťažovateľ v ďalšom odôvodnení svojej sťažnosti opätovne poukázal najmä

na formálne nedostatky uznesenia okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004

z 27. decembra 2004, z ktorého „nie je možné určiť, komu text oznámenia vyšetrovateľa

z OR PZ Košice 1 zo dňa 27.12.2004 bol adresovaný, ani kto ho podpísal“.

V závere sťažovateľ prezentoval názor, že „v priebehu vyššie označených konaní

došlo: a) k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 46

ods. 1 SR, b) práva na spravodlivý proces podľa medzinárodného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, c)práva na obhajobu daného

čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, d)práva na rovnosť v právach zaručeného

SR, a to tým, že mu nebol daný primeraný čas a možnosti na prípravu

svojej obhajoby; obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu.“ .

V tejto súvislosti mal postup označených orgánov „za následok vznik prieťahov

v konaní a tým porušenie základného práva a slobody sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakotveného v SR“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

rozhodol o porušení jeho základných práv podľa a podľa

listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru postupom okresného riaditeľstva

PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004, postupom okresnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom úradu špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. VII/2 Gv 16/05.

Vo vzťahu k uvedenému postupu okresného riaditeľstva PZ a okresného súdu

sťažovateľ žiada rozhodnúť aj o porušení jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 .

Sťažovateľ napokon navrhol ústavnému súdu, aby prikázal okresnému riaditeľstvu

PZ „náležite poučiť sťažovateľa o jeho práve na obhajobu“, zrušil nálezom „Opatrenia OS

Košice 1 sp. zn. zo dňa 31.3.2005 a zo dňa 13.6.2006“ a priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 15 000 € a trovy právneho zastúpenia v sume 303,14 €, na úhradu

ktorých by mal zaviazať okresný súd.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ svoje námietky týkajúce sa porušenia označených práv postupom

všetkých v sťažnosti uvedených orgánov činných v trestnom konaní odvodzuje

zo skutočnosti, že podľa jeho názoru pri začatí trestného stíhania nebol náležitým spôsobom

poučený o okolnostiach nutnej obhajoby a o možnosti zvoliť si obhajcu.

Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné konštatovať, že sťažnosť je v celom

svojom obsahu nekonzistentná, opísaný skutkový stav je neúplný, a tým aj právne dôvody,

o ktoré sťažovateľ opiera svoje námietky porušenia práv postupom označených orgánov, nie

sú náležite preskúmateľné. Pozornosti ústavného súdu v tejto súvislosti neušlo, že

sťažovateľ sa opomenul zmieniť o oprave náležitostí pôvodného uznesenia okresného

riaditeľstva PZ ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 z 27. decembra 2004, pričom z oznámenia

úradu špeciálnej prokuratúry č. VII Gv 16/05-80 z 18. decembra 2009 (ktoré tvorí prílohu

sťažnosti) vyplýva, že ďalším uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ

z 12. januára 2005 „bola realizovaná oprava konkretizovaných častí uznesenia

vyšetrovateľa zo dňa 27. 12. 2004“. Rovnako v sťažnosti absentuje zmienka o postupe a

rozhodnutiach okresnej prokuratúry v tejto veci a žiadne z jej rozhodnutí nie je ani

v prílohách k sťažnosti, i keď sťažovateľ napáda aj jej postup. Sťažovateľ napáda tiež

postup okresného súdu a v petite sťažnosti žiada zrušiť jeho rozhodnutia (opatrenia) sp. zn.

z 31. marca 2005 a 13. júna 2006, pričom ani jedno z týchto opatrení

nepriložil k sťažnosti.

Ústavný súd berúc do úvahy právne zastúpenie sťažovateľa v konaní kvalifikovaným

právnym zástupcom – advokátkou, na odstránenie týchto nedostatkov sťažovateľa

nevyzýval, avšak konštatuje, že sťažnosť bolo možné z týchto dôvodov odmietnuť podľa

už pri jej predbežnom prerokovaní pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd napriek tomu posúdil odôvodnenosť namietaného porušenia

sťažovateľom označených práv v intenciách celého obsahu sťažnosti a jej príloh.

Zo subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho

základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (m. m. napr. , ).

Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha

ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo

slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu

(m. m. ). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je

okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba

k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta,

a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva

alebo slobody ().

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie sťažovateľových práv súvisiacich s jeho právom

na obhajobu [čl 40 ods. 3 listiny a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru], ktoré sťažovateľ

namietal proti postupu všetkých označených orgánov činných v trestnom konaní, ústavný

súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec

proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií

pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať,

resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia, ak k nim skutočne došlo. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a

slobôd označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania.

Aj v tejto veci zastáva ústavný súd názor, že sťažovateľ mal a má v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv

v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej veci.

Za daných okolností nie je dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze prebiehajúceho

trestného konania v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov, prípadne

iných orgánov činných v trestnom konaní. Sťažnosť preto ústavný súd v tejto časti odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. ,

).

2. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom všetkých ním označených štátnych orgánov,

pričom dôvodom tejto námietky je podľa sťažovateľa nedodržanie podmienok

spravodlivého procesu vyplývajúcich z uvedených článkov a dohovoru.

Pokiaľ ide o posúdenie uvedenej námietky vo vzťahu k uzneseniu okresného

riaditeľstva PZ ČVS: ORP-100/OEL-K1-2004 z 27. decembra 2004, proti tomuto uzneseniu

sťažovateľ podal 11. januára 2005 sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor okresnej

prokuratúry uznesením sp. zn. z 24. augusta 2005 tak, že ju ako nedôvodnú

zamietol. Rovnako bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu a uznesenia

okresnej prokuratúry podnetom podľa a nasl. o prokuratúre

v znení neskorších predpisov, pričom o tomto podnete bola oprávnená rozhodnúť príslušná

krajská prokuratúra. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal v obidvoch prípadoch k dispozícii

účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv, preto ústavný súd z tohto dôvodu

a na základe uvedeného princípu subsidiarity aj v tejto časti sťažnosť odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Vo vzťahu k napadnutému postupu ostatných sťažovateľom označených orgánov

(okresný súd, úrad špeciálnej prokuratúry) sťažovateľ námietky porušenia práva

na spravodlivý proces žiadnym (zrozumiteľným a dostatočne určitým) spôsobom

neodôvodnil, preto ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

3. Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti navrhol vysloviť aj porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to

vo vzťahu k postupu okresného riaditeľstva PZ a okresného súdu. Tento svoj návrh však

sťažovateľ okrem tvrdenia, „že k zbytočným prieťahom došlo v dôsledku nezákonného

postupu označených orgánov“, žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Navyše,

z príloh sťažnosti ani v jednom prípade nevyplýva, že by pri využití účinných prostriedkov

nápravy voči sťažnosťou napadnutým postupom a rozhodnutiam sťažovateľ namietal

existenciu zbytočných prieťahov v konaní. Sťažnosť bolo preto aj vo vzťahu k tejto

námietke sťažovateľa potrebné posúdiť ako zjavne neopodstatnenú.

4. K namietanému porušeniu ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru, podľa ktorej sa jeho aplikácia v individuálnych sťažnostiach viaže

na vyslovenie porušenia osobitne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa

(ide teda o sprievodný účinok porušenia základného práva alebo slobody). Zásady vyjadrené

v uvedenom článku vyjadrujú podstatu základných práv ako prirodzených práv

človeka a majú univerzálny charakter. Patria k ústavným direktívam adresovaným

predovšetkým orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov

(, ). Z toho vyplýva, že (odhliadnuc od absencie zmysluplného

odôvodnenia aj v tomto prípade) sťažnosť je v rozsahu namietaného porušenia čl. 12 ods. 1

zjavne neopodstatnená.

Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom

prerokovaní ako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami

sťažovateľa vrátane posudzovania len okrajovo súvisiaceho oznámenia generálnej

prokuratúry č. VII/2 Gv 16/05-103 zo 6. júla 2010, ktoré sťažovateľ priložil k sťažnosti,

a ktorým bolo jeho trestné oznámenie odmietnuté ako nedôvodný podnet.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011