Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 34 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (39)II. ÚS 123/02
PDF · 156.09 KB
No categories available
II. ÚS 123/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2002
predbežne prerokoval sťažnosť M. S., bytom K., vo veci porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 20
ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o nariaďovaní
predbežného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
Nc 2007/02, a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť M. S. v časti namietajúcej porušenie čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Košice I pri nariaďovaní predbežného opatrenia vo
veci sp. zn. Nc 2007/02 o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
2. Sťažnosť M. S. v časti namietajúcej porušenie čl. 48 ods. 2 a čl. 12 ods. 1, 2 a 4
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I pri nariaďovaní
predbežného opatrenia vo veci sp. zn. 2007/02 o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. apríla 2002
doručený návrh M. S. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom K., označený ako „Sťažnosť“, ktorým
namietal porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), ako aj zbytočné prieťahy vo veci nariadenia predbežného opatrenia Okresným
súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 2007/02.
Keďže návrh neobsahoval zákonom ustanovené náležitosti podľa § 20 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nemu pripojené splnomocnenie
na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným
právnikom, ústavný súd 14. apríla 2002 vyzval sťažovateľa, aby k svojmu návrhu pripojil
splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred
ústavným súdom, a upozornil ho, že v prípade nesplnenia výzvy jeho návrh odmietne pre
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí ani odôvodniť.
Sťažovateľ vo svojom doplnení návrhu z 13. mája 2002 (doručenom ústavnému súdu
15. mája 2002), ktorým reagoval na výzvu ústavného súdu, uviedol, že žiada o povolenie
výnimky na právne zastupovanie, o to, aby sa mohol zastupovať sám, resp. „o poskytnutie
bezplatného právneho zastupovania z úradnej moci ex offo“, ak mu nebude udelená
výnimka (na rozdiel od pôvodného podania označil čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3
ústavy).
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať
o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich
základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd
nerozhoduje iný súd, pričom z tohto konania nie je vylúčený ani postup a rozhodnutia
všeobecných súdov.
Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49
až 56 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12
ods. 1, 2 a 4 (v doplnení návrhu označené iba ods. 1 a 2) a čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy
a odôvodnil ju aj „Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Jedná sa o Protokol č. 11 podpísaný v Štrasburgu 11. 5. 1994“.
Sťažovateľ uviedol, že žiadal „svojím podaním na Okresný súd Košice I zo dňa
8. 3. 2002 o vydanie predbežného opatrenia zákazu ťažby dreva v lesnom a pozemkovom
združení – Urbariáte v Košickej Novej Vsi, k čomu som doložil aj výzvu na zastavenie ťažby
a zvolanie valného zhromaždenia urbariátu, ktorú podpísalo 96 vlastníkov, alebo
oprávnených osôb vzhľadom na pomalý priebeh dedičských konaní. Vzhľadom na nečinnosť
súdu zastúpeného JUDr. P., ktorá mala vo veci Nc 2007/02 rozhodnúť bez zbytočných
prieťahov najneskôr do 30 dní. Napriek osobným a písomným urgenciám tak v lehote
neurobila. Až na 31 deň po mojich urgenciách mi zaslala výzvu na doplnenie vo veci. Touto
jej nečinnosťou nám vzniká denne škoda vo výška cca 100.000 Sk“.
Z príloh k návrhu vyplynulo, že sťažovateľ 8. marca 2002 osobne podal na okresnom
súde „Návrh na vydanie predbežného opatrenia“ proti odporcovi Ing. E. O., bytom K.,
v ktorom navrhol, aby okresný súd vydal „uznesenie, ktorým nariaďuje proti odporcovi
predbežné opatrenie zákazu ťažby dreva až do vyriešenia – zvolania všetkých členov
urbariátu“.
Sťažovateľ ďalej 5. apríla 2002 podal „sťažnosť na prácu Dr. P. vzhľadom na
prieťahy v konaní pri vydaní predbežného opatrenia doručeného 8. 3. 2002“ predsedovi
okresného súdu.
Okresný súd 8. apríla 2002 (t. j. na tridsiaty deň zákonnej lehoty na vydanie
predbežného opatrenia) vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní odstránil nedostatky návrhu
na vydanie predbežného opatrenia, a poučil ho o právnych účinkoch neodstránenia týchto
nedostatkov.
Sťažovateľ podaním z 8. apríla 2002 doplnil svoj návrh z 8. marca 2002 (k sp. zn.
Nc 2007/02) a 9. apríla 2002 podal okresnému súdu „Sťažnosť z dôvodu preklúzie“. V tejto
sťažnosti uviedol, že „nečinnosťou (sudkyne JUDr. P.) došlo k preklúzii, to znamená
prepadnutiu lehoty na rozhodnutie“. Preto podľa neho „v danej veci už nemôže rozhodovať
JUDr. P. ...V tomto zmysle podávam podnet na prešetrenie na Okresnú prokuratúru,
Ministerstvo spravodlivosti a sťažnosť na Ústavný súd. ... Žiadam o okamžité rozhodnutie
vo veci“.
Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa z 15. apríla 2002
(Spr 2322/02) uviedol: „Návrh na vydanie predbežného opatrenia ste podali dňa 8. 3. 2002.
Tento Váš návrh nemá náležitosti podľa O. s. p. a preto v zákonnej lehote podľa § 75 ods. 2
O. s. p. nebolo možné o ňom rozhodnúť. Výzvou zo dňa 8. 4. 2002 ste boli vyzvaný na
odstránenie vád podania. Po ich odstránení bude vo veci rozhodnuté. Vašu sťažnosť na
prieťahy v konaní pokladám za dôvodnú. K prieťahom došlo pre značnú zaťaženosť súdu
a tiež pre procesné nedostatky návrhu“.
Sťažovateľ ďalej doručil 24. apríla 2002 predsedovi okresného súdu podanie
označené ako „Príloha k podaniu Nc 2007/02“, v ktorej predložil ďalší dôkazový materiál
a požiadal ho o poskytnutie informácií o zákonnom postupe pri predbežných opatreniach
(konkrétne vo vzťahu k jeho podaniu z 8. marca 2002).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal predovšetkým porušenie svojho vlastníckeho
práva v dôsledku nečinnosti okresného súdu v zákonom ustanovenej lehote, t. j. v dôsledku
zbytočných prieťahov v konaní (a porušenie základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov napriek tomu, že neoznačuje príslušný článok ústavy).
1. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre vychádza z toho, že ochranu
vlastníckeho práva pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne poskytujú všeobecné
súdy (I. ÚS 132/93). Preto odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy, pre nedostatok
právomoci.
2. Ústavný súd ďalšiu časť sťažnosti sťažovateľa hodnotil tak, že sťažovateľ
namietané porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy spája aj
s nečinnosťou súdu a so zbytočnými prieťahmi pri nariaďovaní predbežného opatrenia,
a podľa obsahu ju posúdil ako časť, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Pri skúmaní tejto časti sťažnosti ďalej ústavný súd vychádzal z toho, že predbežné
opatrenie sa v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) spravidla nariadi na návrh. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí pritom
spĺňať procesné požiadavky uvedené v § 42 ods. 3 a v § 79 ods. 1 OSP. O návrhu na
predbežné opatrenie podľa § 75 ods. 2 OSP sa rozhoduje bez zbytočného odkladu,
najneskôr do 30 dní od jeho podania. Ústavný súd vo vzťahu k okolnostiam daného prípadu
konštatoval, že plynutie zákonnej lehoty na nariadenie predbežného opatrenia pre príslušný
súd sa nespája s akýmkoľvek návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ale len s takým
návrhom, ktorý spĺňa podmienky príslušných ustanovení OSP. Keďže súd 8. apríla 2002
vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu (zapísaného do Nc registra, t. j. do
registra všeobecných a neúplných podaní), nemohla mu až do obdobia, kým sťažovateľ tieto
nedostatky neodstránil, vôbec vzniknúť povinnosť rozhodnúť v lehote do 30 dní.
Preto nemohla existovať ani príčinná súvislosť medzi namietaným porušením základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a plynutím takejto lehoty. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nijako neodôvodnil namietané porušenie čl. 12 ods. 1
a 2, resp. ods. 4 ústavy. Ústavný súd vo svojej judikatúre vychádza z toho, že zásady
uvedené v čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy sú ústavné direktívy, ktoré nemôžu byť zásadne priamo
aplikovateľné v individuálnych záležitostiach bez konkrétneho vyjadrenia dopadu
diskriminujúceho postupu štátneho orgánu na základné právo alebo slobodu fyzickej osoby
alebo právnickej osoby (I. ÚS 34/96, I. ÚS 59/97). Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa ústavný súd už nezaoberal žiadosťou
sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre účely konania pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júla 2002