Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 123/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2002

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., bytom K., vo veci porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 20

ods. 1 a 3 a pri rozhodovaní o nariaďovaní

predbežného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť M. S. v časti namietajúcej porušenie a 3 Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice I pri nariaďovaní predbežného opatrenia vo

veci sp. zn. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

2. Sťažnosť M. S. v časti namietajúcej porušenie čl. 48 ods. 2 a čl. 12 ods. 1, 2 a 4

postupom Okresného súdu Košice I pri nariaďovaní

predbežného opatrenia vo veci sp. zn. 2007/02 o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. apríla 2002

doručený návrh M. S. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom K., označený ako „Sťažnosť“, ktorým

namietal porušenie , 2 a 4 a a 3 (ďalej

len „ústava“), ako aj zbytočné prieťahy vo veci nariadenia predbežného opatrenia Okresným

súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Keďže návrh neobsahoval zákonom ustanovené náležitosti podľa § 20 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a nebolo k nemu pripojené splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným

právnikom, ústavný súd 14. apríla 2002 vyzval sťažovateľa, aby k svojmu návrhu pripojil

splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom, a upozornil ho, že v prípade nesplnenia výzvy jeho návrh odmietne pre

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí ani odôvodniť.

Sťažovateľ vo svojom doplnení návrhu z 13. mája 2002 (doručenom ústavnému súdu

15. mája 2002), ktorým reagoval na výzvu ústavného súdu, uviedol, že žiada o povolenie

výnimky na právne zastupovanie, o to, aby sa mohol zastupovať sám, resp. „o poskytnutie

bezplatného právneho zastupovania z úradnej moci ex offo“, ak mu nebude udelená

výnimka (na rozdiel od pôvodného podania označil čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3

).

II.

Ústavný súd je podľa od 1. januára 2002 oprávnený konať

o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich

základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd

nerozhoduje iný súd, pričom z tohto konania nie je vylúčený ani postup a rozhodnutia

všeobecných súdov.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49

až 56 . Ústavný súd podľa

predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej

odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12

ods. 1, 2 a 4 (v doplnení návrhu označené iba ods. 1 a 2) a a 3

a odôvodnil ju aj „Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Jedná sa o Protokol č. 11 podpísaný v Štrasburgu 11. 5. 1994“.

Sťažovateľ uviedol, že žiadal „svojím podaním na Okresný súd Košice I zo dňa

8. 3. 2002 o vydanie predbežného opatrenia zákazu ťažby dreva v lesnom a pozemkovom

združení – Urbariáte v Košickej Novej Vsi, k čomu som doložil aj výzvu na zastavenie ťažby

a zvolanie valného zhromaždenia urbariátu, ktorú podpísalo 96 vlastníkov, alebo

oprávnených osôb vzhľadom na pomalý priebeh dedičských konaní. Vzhľadom na nečinnosť

súdu zastúpeného JUDr. P., ktorá mala vo veci rozhodnúť bez zbytočných

prieťahov najneskôr do 30 dní. Napriek osobným a písomným urgenciám tak v lehote

neurobila. Až na 31 deň po mojich urgenciách mi zaslala výzvu na doplnenie vo veci. Touto

jej nečinnosťou nám vzniká denne škoda vo výška cca 100.000 Sk“.

Z príloh k návrhu vyplynulo, že sťažovateľ 8. marca 2002 osobne podal na okresnom

súde „Návrh na vydanie predbežného opatrenia“ proti odporcovi Ing. E. O., bytom K.,

v ktorom navrhol, aby okresný súd vydal „uznesenie, ktorým nariaďuje proti odporcovi

predbežné opatrenie zákazu ťažby dreva až do vyriešenia – zvolania všetkých členov

urbariátu“.

Sťažovateľ ďalej 5. apríla 2002 podal „sťažnosť na prácu Dr. P. vzhľadom na

prieťahy v konaní pri vydaní predbežného opatrenia doručeného 8. 3. 2002“ predsedovi

okresného súdu.

Okresný súd 8. apríla 2002 (t. j. na tridsiaty deň zákonnej lehoty na vydanie

predbežného opatrenia) vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní odstránil nedostatky návrhu

na vydanie predbežného opatrenia, a poučil ho o právnych účinkoch neodstránenia týchto

nedostatkov.

Sťažovateľ podaním z 8. apríla 2002 doplnil svoj návrh z 8. marca 2002 (k sp. zn.

) a 9. apríla 2002 podal okresnému súdu „Sťažnosť z dôvodu preklúzie“. V tejto

sťažnosti uviedol, že „nečinnosťou (sudkyne JUDr. P.) došlo k preklúzii, to znamená

prepadnutiu lehoty na rozhodnutie“. Preto podľa neho „v danej veci už nemôže rozhodovať

JUDr. P. ...V tomto zmysle podávam podnet na prešetrenie na Okresnú prokuratúru,

Ministerstvo spravodlivosti a sťažnosť na Ústavný súd. ... Žiadam o okamžité rozhodnutie

vo veci“.

Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa z 15. apríla 2002

(Spr 2322/02) uviedol: „Návrh na vydanie predbežného opatrenia ste podali dňa 8. 3. 2002.

Tento Váš návrh nemá náležitosti podľa a preto v zákonnej lehote podľa

nebolo možné o ňom rozhodnúť. Výzvou zo dňa 8. 4. 2002 ste boli vyzvaný na

odstránenie vád podania. Po ich odstránení bude vo veci rozhodnuté. Vašu sťažnosť na

prieťahy v konaní pokladám za dôvodnú. K prieťahom došlo pre značnú zaťaženosť súdu

a tiež pre procesné nedostatky návrhu“.

Sťažovateľ ďalej doručil 24. apríla 2002 predsedovi okresného súdu podanie

označené ako „Príloha k podaniu “, v ktorej predložil ďalší dôkazový materiál

a požiadal ho o poskytnutie informácií o zákonnom postupe pri predbežných opatreniach

(konkrétne vo vzťahu k jeho podaniu z 8. marca 2002).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal predovšetkým porušenie svojho vlastníckeho

práva v dôsledku nečinnosti okresného súdu v zákonom ustanovenej lehote, t. j. v dôsledku

zbytočných prieťahov v konaní (a porušenie základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov napriek tomu, že neoznačuje príslušný článok ).

1. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre vychádza z toho, že ochranu

vlastníckeho práva pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne poskytujú všeobecné

súdy (). Preto odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta

porušenie svojho základného práva podľa a 3 , pre nedostatok

právomoci.

2. Ústavný súd ďalšiu časť sťažnosti sťažovateľa hodnotil tak, že sťažovateľ

namietané porušenie svojho základného práva podľa a 3 spája aj

s nečinnosťou súdu a so zbytočnými prieťahmi pri nariaďovaní predbežného opatrenia,

a podľa obsahu ju posúdil ako časť, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Pri skúmaní tejto časti sťažnosti ďalej ústavný súd vychádzal z toho, že predbežné

opatrenie sa v zmysle príslušných ustanovení (ďalej len

„OSP“) spravidla nariadi na návrh. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí pritom

spĺňať procesné požiadavky uvedené v a v . O návrhu na

predbežné opatrenie podľa sa rozhoduje bez zbytočného odkladu,

najneskôr do 30 dní od jeho podania. Ústavný súd vo vzťahu k okolnostiam daného prípadu

konštatoval, že plynutie zákonnej lehoty na nariadenie predbežného opatrenia pre príslušný

súd sa nespája s akýmkoľvek návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ale len s takým

návrhom, ktorý spĺňa podmienky príslušných ustanovení . Keďže súd 8. apríla 2002

vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu (zapísaného do Nc registra, t. j. do

registra všeobecných a neúplných podaní), nemohla mu až do obdobia, kým sťažovateľ tieto

nedostatky neodstránil, vôbec vzniknúť povinnosť rozhodnúť v lehote do 30 dní.

Preto nemohla existovať ani príčinná súvislosť medzi namietaným porušením základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a plynutím takejto lehoty. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nijako neodôvodnil namietané porušenie čl. 12 ods. 1

a 2, resp. ods. 4 . Ústavný súd vo svojej judikatúre vychádza z toho, že zásady

uvedené v , 2 a 4 sú ústavné direktívy, ktoré nemôžu byť zásadne priamo

aplikovateľné v individuálnych záležitostiach bez konkrétneho vyjadrenia dopadu

diskriminujúceho postupu štátneho orgánu na základné právo alebo slobodu fyzickej osoby

alebo právnickej osoby (, ). Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa ústavný súd už nezaoberal žiadosťou

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre účely konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2002