Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 59/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Jána Klučku a sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta na

verejnom zasadnutí senátu 21. apríla 1998 prerokoval ústavnú sťažnosť

, bytom , zastúpenej JUDr. Alíz Bödökovou,

advokátkou, Eötvösa 7, Komárno, proti Okresnému úradu v Komárne vo veci

porušenia základného práva upraveného v čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 13 ods. 3

rozhodnutím Okresného úradu v Komárne, odboru

pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. 9/88/97/3-F z 28.

januára 1997 a 24. apríla 1998 takto

r o z h o d o l :

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20.

marca 1997 doručená ústavná sťažnosť , bytom

, zastúpenej JUDr. Alíz Bödökovou, advokátkou, Komárno, Eötvösa 7

(ďalej len „sťažovateľka“), proti rozhodnutiu Okresného úradu v Komárne, odboru

pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Navrhla, aby ju ústavný

súd po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie, a ďalej aby vydal nález,

ktorým vysloví, že právoplatným rozhodnutím uvedeného orgánu štátnej správy z 28.

januára 1997 došlo k porušeniu jej základných práv upravených v čl. 12 ods. 1 a 2, v

a v .

Svoj návrh sťažovateľka odôvodnila tým, že ako závetná dedička uplatnila

právo na vydanie nehnuteľností podľa o úprave vlastníckych

vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších

predpisov v lehote podľa § 13 tohto zákona. Rozhodnutie Pozemkového úradu v

Komárne č. j. 24/3424/92-R/96-G-500 z 20. februára 1996, ktoré jej nepriznalo

vlastnícke právo v konaní o vydanie nehnuteľnosti, zrušil rozsudok Krajského súdu v

Bratislave č. Z-2-24 S 73/96-5 z 31. októbra 1996 a vrátil vec na ďalšie konanie

správnemu orgánu s právnym názorom, že sťažovateľka, napriek záverom

pozemkového úradu, je oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.

Sťažovateľke bolo 30. januára 1997 doručené rozhodnutie Okresného úradu v

Komárne, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j.

9/88/97/3-F z 28. januára 1997, ktorým správne konanie v uvedenej veci prerušil

podľa o správnom konaní. Prerušenie konania

správny orgán odôvodnil tým, že „a) na základe § 11 ods. 1 zákona č. 229/91 Zb.

dospel k záveru, že pozemky nemožno oprávnenej osobe vydať, pretože sú vo

vlastníctve fyzických osôb a ďalej, že b) podľa zákona č. 180/95 Z. z. o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom bolo 1. 10. 1996 v k. ú. Bohatá

zahájené konanie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Až po

ukončení tohoto konania bude môcť okresný úrad posúdiť, ktoré pozemky môže

oprávnenej osobe vydať a za ktoré nehnuteľnosti si môže oprávnená osoba žiadať

náhradu.“.

Podľa poučenia uvedeného v rozhodnutí okresného úradu nemožno proti nemu

podať opravný prostriedok, teda je konečné.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci samej vydal nález, že

právoplatným rozhodnutím z 28. januára 1997 č. j. Okresného úradu v

Komárne, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva došlo k

porušeniu základného práva sťažovateľky, upraveného v čl. 12 ods. 1 a 2, v čl. 13

ods. 3 a v . Ďalej žiadala, aby ústavný súd

zrušil právoplatné rozhodnutie z 28. januára 1997 č. j. 9/88/97/3-F Okresného úradu v

Komárne, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a aby

zaviazal Okresný úrad v Komárne, že je povinný nahradiť sťažovateľke trovy tohto

konania.

Ďalej uviedla, že rozhodnutie okresného úradu sa odvoláva na zákon

č. , teda že po skončení obnovy evidencie pozemkov bude môcť

posúdiť, ktoré pozemky bude môcť oprávnenej osobe vydať a za ktoré si môže žiadať

náhradu. Vyslovila ďalej názor, že neobsahuje žiadne

ustanovenie o tom, že riadne a včas uplatnené práva oprávnených osôb sa majú

obnovovať aj podľa iných, neskoršie vydať sa majúcich právnych predpisov.

Samotný v ustanovuje, že návrh na vydanie

rozhodnutia o vydržaní vlastníctva k pozemkom správny orgán zamietne, ak podľa

písm. b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba, alebo

ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu. Z

odkazu č. 23 plynie priorita podľa Napokon sťažovateľka

poukázala na , ktorý deklaruje, že všetci účastníci sú si v konaní

podľa ods. 2 tohto článku rovní. Napadnutým rozhodnutím okresného úradu bolo,

podľa jej názoru, porušené ústavné právo rovnosti sťažovateľky ako účastníčky

správneho konania v porovnaní s ďalšími účastníkmi, a to použitím § 11 ods. 8

Nevydaním meritórneho rozhodnutia v reštitučnej veci sa

sťažovateľka v postavení oprávnenej osoby považuje za znevýhodnenú, nakoľko na

dobu neurčitú, t. j. počas prerušenia správneho konania vyvolaného napadnutým

rozhodnutím, je zbavená svojho zákonného práva mať obnovené vlastníctvo podľa

Samotný , podľa jej názoru, vylučuje

konanie podľa tohto zákona pred právoplatným skončením reštitučného konania

podľa

Okresný úrad v Komárne, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva (v ďalšom len „okresný úrad“) na výzvu ústavného súdu prípisom z

23. júna 1997 č. j. sa vyjadril k návrhu sťažovateľky a uviedol, že jej ústavné

práva rozhodnutím o prerušení konania vzhľadom na konanie o predbežnej otázke,

neboli porušené. V ďalšom konaní o reštitučnom nároku sťažovateľky (po rozsudku

Krajského súdu v Bratislave Z-2-24 S 73/96-5, ktorým bolo zrušené rozhodnutie

č. 24/3424/92-R/96-G500 z 20. februára 1996 bývalého Pozemkového úradu v

Komárne o nepriznaní vlastníckeho práva) okresný úrad zistil, že pozemky boli

pridelené do vlastníctva fyzických osôb v rámci prídelového pokračovania a podľa

sa takéto pozemky nemôžu vydať do vlastníctva

fyzickej osoby. V prílohe svojho vyjadrenia okresný úrad predložil platné výmery

o vlastníctve pôdy, ktoré získal z PD Bohatá. Ďalej uviedol, že po rokovaní s právnou

zástupkyňou sťažovateľky v tejto veci jej bolo známe, že konfiškovaná pôda bola v

ďalšom období pridelená podľa prídelových plánov fyzickým osobám, pričom tieto

neboli uvedené v spise v čase, keď právna zástupkyňa nahliadala do spisu. Tieto

výmery nie sú zapísané v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva v prospech

prídelcov, pretože v archívoch sa nenašla grafická časť prídelového plánu a nie je ani

jasná poloha pridelených parciel.

Keďže niektoré výmery o vlastníctve pôdy, podľa tvrdenia okresného úradu,

nemajú všetky náležitosti (napr. chýbajúci podpis, pečiatka), nenachádzajú sa v spise,

ale len u prídelcov. Pri prideľovaní došlo aj k prideleniu niektorých parciel dvakrát,

alebo k odňatiu výmerov a rôznym nezrovnalostiam v súvislosti s dvoma konečnými

prídelovými plánmi. Preto je podľa okresného úradu potrebné komplexné riešenie

celého problému. Bude nutné prešetriť, koľko takých platných dokladov o

vlastníctve existuje a kde sa nachádzajú pridelené parcely.

Podľa bolo 1. októbra 1996 v k. ú. Bohatá, podľa

tvrdenia okresného úradu, „zahájené konanie na obnovu evidencie pozemkov

a právnych vzťahov k nim. Až po ukončení tohoto konania bude môcť okresný úrad

posúdiť, ktoré pozemky môže oprávnenej osobe vydať, resp. priznať vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam a za ktoré nehnuteľnosti si môže oprávnená osoba žiadať

náhradu.“

Vzhľadom na uvedené konanie o predbežnej otázke okresný úrad konanie v

reštitučnej veci prerušil. Len čo pominú prekážky, pre ktoré sa

konanie prerušilo, bude správny orgán v konaní pokračovať.

Na ďalšiu výzvu ústavného súdu okresný úrad doplňujúcim vyjadrením

z 5. augusta 1997 predložil oznámenie Okresného úradu v Komárne, odbor

katastrálny, z 3. októbra 1996 č. 425-208/1996 o začatí konania o obnove evidencie

niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú. Bohatá, o zriadení komisie

podľa na obnovu evidencie pozemkov a právnych

vzťahov k nim, pozvánku na zasadnutie zriadenej komisie na 3. októbra 1996, ako i

vyjadrenie Krajského úradu, katastrálny odbor v Nitre, zo 4. augusta 1997. Podľa

tohto vyjadrenia bol zmluvný termín na spracovanie registra obnovenej evidencie

pozemkov v k. ú. obce Bohatá pre firmu KAGEOD, Na Štepnici 5, Zvolen, ako

zhotoviteľa diela, stanovený na marec 1997. Navrhovaným dodatkom č. 1, ktorý

predložil zhotoviteľ, požadoval zmenu termínu ukončenia na apríl 1998. Dodatok ku

zmluve o dielo č. 154/1996 bol schválený a podpísaný 24. marca 1997. Podľa

zmeneného bodu III. pôvodnej zmluvy sa termín objednaného diela presunul na 31.

augusta 1998. Okresný úrad ďalej predložil harmonogram konania o obnove

evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, schválený príslušnými

orgánmi v zmysle (príloha č. 3 k uzneseniu vlády

SR z roku 1995).

Sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne zaujala 9. júla 1997

stanovisko k vyjadreniu okresného úradu. Uviedla v ňom, že zákonná prekážka podľa

právne relevantným spôsobom nebola

preukázaná, a preto nie je ani dôvod na prerušenie konania správneho orgánu. Podľa

jej názoru rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v rozpore s § 29 ods. 1 zákona

č. o správnom konaní s použitím tohto zákona. Právoplatným

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave o tom, že sťažovateľka je oprávnenou

osobou pre účely reštitúcie podľa , je správny orgán viazaný

podľa Rozhodnutie správneho orgánu o prerušení

konania, podľa sťažovateľky „formálne môže byť procesným rozhodnutím, avšak

obsahove priamo porušuje a obmedzuje jej základné práva a slobody podľa čl. 12

ods. 1 a 2, a 3 . Samotný reštitučný nárok bol uplatnený 30.

decembra 1992 a pre sťažovateľku ... je podstatné a primárne mať prinavrátený

majetok bez meškania. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu tento reštitučný

proces oddiaľuje na neurčito, predovšetkým však protiústavne.“.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti 1. októbra 1997 tú

jej časť, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie základného práva upraveného v

a 2 podľa zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon,

odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti posúdil ústavný súd jej

obsahové a procesnoformálne náležitosti a zistil, že v časti namietajúcej porušenie

základného práva upraveného v v spojení s

Slovenskej republiky nie sú dôvody pre jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona, a preto rozhodol prijať ju na ďalšie konanie.

Právna zástupkyňa sťažovateľky listom z 31. októbra 1997 oznámila

ústavnému súdu, že „prosí o nariadenie ústneho pojednávania“ v konaní o jej ústavnej

sťažnosti.

Pretože sťažovateľka trvala na ústnom pojednávaní, bolo toto vytýčené na

21. apríla 1998. Ústavný súd na ňom vypočul právnu zástupkyňu sťažovateľky. Tá

vo svojom vystúpení v podstate zotrvala na pôvodnom návrhu, ako aj jeho dôvodoch,

tak ako boli formulované v ústavnej sťažnosti zo 17. marca 1997. Okrem toho právna

zástupkyňa na ústnom pojednávaní ústavnému súdu predložila ďalšie listinné dôkazy,

a to overenú kópiu oznámenia Štátneho okresného archívu v Komárne z 21. januára

1997 a kópiu rozhodnutia konfiškačnej komisie v Starej Ďale číslo: 58/48-1946

z 19. decembra 1946.

Odporca, t. j. Okresný úrad v Komárne pred začatím ústneho pojednávania

telefonicky oznámil, že pre neočakávané ochorenie právnej zástupkyne

sa ho nemôže zúčastniť. Ďalšej zástupkyni odporcu

predseda senátu na ústnom pojednávani oznámil, že podľa § 21 ods. 3

štátne orgány ako účastníkov konania pred ústavným súdom

môžu zastupovať iba zástupcovia, ktorí musia mať vysokoškolské právnické

vzdelanie. S ohľadom na túto skutočnosť ústavný súd umožnil

predniesť iba informatívne stanovisko odporcu k predmetu ústavnej sťažnosti a

predložiť ďalšie listinné dôkazy. V spojitosti s tým zástupkyňa odporcu predložila na

ústnom pojednávaní ústavnému súdu oznámenie o začatí konania o obnove evidencie

niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim z 3. októbra 1996, zmluvu o dielo

č. 154/1996 z 21. júna 1996 o vypracovaní a odovzdaní registra obnovenej evidencie

pozemkov v kat. území Bohatá a dodatok č. 1/1997 k zmluve o dielo č. 154/1996

z 24. marca 1997 a harmonogram konania o obnove evidencie niektorých pozemkov

a právnych vzťahov v zmysle

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným

rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy

a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody

občanov, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky v prijatej časti

namietajúcej porušenie základného práva upraveného v čl. 47 ods. 3 v spojení so

základným právom upraveným v

predovšetkým posúdil tvrdenia sťažovateľky, že rozhodnutie Okresného úradu

v Komárne č. j. 9/88/97/3-F z 28. januára 1997, ktorým bolo prerušené správne

konanie v zmysle v spojení s smerujúce k

rozhodnutiu podľa , o vlastníctve k

nehnuteľnostiam ako oprávnenej osoby podľa § 4 ods. 2 písm. a) tohto zákona, ako

procesné rozhodnutie, má povahu rozhodnutia o základnom práve alebo slobode

sťažovateľky podľa .

Sťažovateľka právomoc ústavného súdu odôvodnila tvrdením, že rozhodnutie

okresného úradu nemá povahu rozhodnutia o jej práve uplatnenom 30. decembra

1992 na Pozemkovom úrade v Komárne podľa Podľa

ods. 1 súdy totiž nepreskúmavajú rozhodnutia

správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti

fyzickej alebo právnickej osoby, najmä všeobecne záväzné akty, rozhodnutia

organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich

vydal.

Zo znenia ústavnej sťažnosti (str. 4 druhá veta zhora) a z vyjadrenia okresného

úradu vyplýva ako nesporné, že namietané rozhodnutie je procesným rozhodnutím.

Ustanovenie vylučuje zo súdneho

preskúmavania rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia

o práve alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako je vyššie

uvedené. Ods. 2 písm e) citovaného ustanovenia ďalej výslovne uvádza, že súdy

nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej a poriadkovej

povahy včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách.

Z uvedených skutočností, z ustanovení § 248 ods. 1 a ods. 2 písm. e)

vyplýva jedoznačný záver, že namietané rozhodnutie

Okresného úradu v Komárne č. j. 9/88/97/3-F z 28. januára 1997, ktorým bolo

prerušené konanie o vlastníctve k nehnuteľnostiam v zmysle ,

je procesným rozhodnutím vydaným podľa v spojení s

Zb. o správnom konaní. Nie je teda ani rozhodnutím o práve alebo povinnosti

sťažovateľky ako oprávnenej osoby v konaní podľa

Námietku sťažovateľky, že „neobsahuje žiadne

ustanovenie o tom, že riadne a včas uplatnené práva oprávnených osôb sa majú

obnovovať aj podľa iných neskoršie vydať sa majúcich právnych predpisov“

nemožno považovať za dôvodnú. Vyvracia ju samotná skutočnosť, že po vydaní

boli vydané ďalšie zákony (ako napr. ,

, a ), ktorými boli

priamo doplňované alebo menené príslušné ustanovenia

V nadväznosti na () boli vydané ďalšie zákony, ktoré na

tento zákon nadväzujú, ako je o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov,

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zákon č.

o pozemkových spoločenstvách. Samotný

explicitne nevylúčil, aby jeho ustanovenia boli doplňované a menené ďalšími

zákonmi, alebo aby boli prijímané iné zákony, ktoré upravujú otázky súvisiace s

vlastníctvom pôdy podľa tohoto zákona. Napokon takéto ustanovenie zákona by

zákonodarca mohol meniť alebo zrušiť, ak by to považoval za potrebné.

Ďalšia námietka sťažovateľky sa opierala o Z.

z. a s poukazom na jeho odkaz č. 23 vyvodila prioritu konania podľa § 9 zákona

č. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

ustanovenie upravuje podmienky postupu správneho

orgánu pri jeho rozhodovaní o potvrdení, že účastník konania nadobudol vlastníctvo

k pozemku vydržaním. Teda aj ods. 8 tohto ustanovenia upravuje spôsob

rozhodovania správneho orgánu (či účastník konania - navrhovateľ nadobudol

vlastníctvo k pozemku vydržaním) podľa jeho písm. b) tak, že správny orgán návrh

zamietne, ak si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba

alebo ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného

predpisu - odkaz 23 pod čiarou uvádza „napríklad § 80 písm. c) Obč. súdneho

poriadku, “. Z uvedeného nemožno však vyvodiť záver o

priorite konania podľa pred konaním o obnove evidencie

niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa prvej časti zákona č.

Ustanovenie tohto zákona totiž ukladá, aby správny orgán

vyzval nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené osoby - odkaz 11 pod čiarou v tejto

súvislosti uvádza (t. j. údaje o právnych

vzťahoch, vrátane údajov o vlastníkoch nehnuteľností a o iných osobách

oprávnených z právnych vzťahov, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s

právnymi vzťahmi), aby v určenej lehote poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a

o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych

vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov. Je úplne logické ak

ustanovenie , ustanovuje, že správny

orgán zamietne návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí

vlastníctva k pozemku vydržaním, ak vlastnícke právo je predmetom konania podľa

Okresný úrad predložil ústavnému súdu fotokópiu Konečného prídelového

plánu s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom zo skonfiškovaných

pôdohospodárskych majetkov v kat. území obce Bohatá bývalých vlastníkov

potvrdeného 31. mája 1954 a fotokópiu Konečného prídelového

plánu tohto majetku z 8. augusta 1957, overenú Štátnym okresným archívom v

Komárne 3. novembra 1995. Ďalej okresný úrad predložil 41 fotokópií „Výmeru o

vlastníctve pôdy“, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 Sb. nar. SNR o vlastníctve

pôdy pridelenej podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. n.

SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,

Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Tieto doklady boli

vydané 10. a 11. mája 1948, a 21. apríla 1950. Okresný úrad ich získal z PD

Bohatá, kde podľa jeho údajov slúžili ako podklady pre vyplatenie nájmu z pôdy a v

čase, keď právna zástupkyňa sťažovateľky nahliadala do spisu, sa v spise

nenachádzali. Uvedené výmery nie sú zapísané v katastri nehnuteľností na listoch

vlastníctva v prospech prídelcov, pretože sa, podľa tvrdenia okresného úradu, nenašla

grafická časť prídelového plánu a nie je jasná poloha pridelených parciel. Preto bolo

nutné začať konanie o obnove evidencie a právnych vzťahov k nim podľa zákona č.

a až po ukončení tohto konania bude môcť okresný úrad posúdiť,

ktoré pozemky môže oprávnenej osobe vydať, resp. priznať vlastnícke právo k nim a

za ktoré si bude môcť oprávnená osoba žiadať náhradu.

Z uvedeného skutkového a právneho stavu možno vyvodiť záver, že námietka

sťažovateľky o priorite postupu podľa pred postupom

podľa nie je vecne nijako preukázaná. Okresný úrad

predloženými listinnými dôkazmi totiž preukázal, že v konaní podľa zákona

č. majú prídelci preukázať nadobudnutie vlastníctva k prídelom

poľnohospodárskych nehnuteľností získaných konfiškáciou podľa nariadenia SNR č.

104/1946 Sb. n. SNR (nie vydržaním ako vyplýva z tvrdení sťažovateľky). Podľa § 1

ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou

dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,

na základe ktorej príslušný pozemnoknižný súd uskutoční záznam vlastníckeho práva

v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Zb. o vykonaní pozemnoknižného poriadku ohľadom konfiškovaného nepriateľského

majetku a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený

majetok ustanovil osobitné postupy pre vykonávanie pozemnoknižného poriadku. Na

Slovensku jeho vykonávanie v zmysle § 3 ods. 1 tohto zákona u pôdohospodárskeho

majetku konfiškovaného podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946

Sb. n. SNR bolo zverené Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V

zmysle (ktorý nadobudol účinnosť 1.

januára 1951) „V prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo

priamo zo zákona, alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o

vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej

knihe, alebo sa na súde uloží listina.“.

Všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že okresný úrad ako správny orgán

konajúci podľa o vlastníctve sťažovateľky ako

oprávnenej osoby na priznanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sa musel

zaoberať v rámci tohto konania pred meritórnym rozhodnutím otázkou, t. j. či

vydaniu pozemkov nebránia zákonné prekážky predpokladané v § 11 ods. 1

citovaného zákona, v danom prípade podľa jeho písm. a), t. j. že pozemok je vo

vlastníctve fyzickej osoby, alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania,

s výnimkou prípadov uvedených v § 8 citovaného zákona.

Ústavný súd konštatuje, že nie je oprávnený posudzovať zákonnosť

rozhodnutia proti ktorému bola ústavná sťažnosť podaná. Jeho úlohou je zistenie, či

napadnutým rozhodnutím nebolo porušené základné právo, v danom prípade to, ktoré

je upravené v , čo v petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka

namietala. V spojitosti s tým ústavný súd preto považoval za svoju úlohu zaoberať sa

nie zákonnou právnou argumentáciou, ktorou sťažovateľka odôvodňovala

opodstatnenosť svojej ústavnej sťažnosti, ale iba jej ústavnoprávnymi aspektami.

Tvrdenie sťažovateľky, že „nevydaním meritórneho rozhodnutia v reštitučnej

veci sťažovateľky v postavení oprávnenej osoby je znevýhodnená, nakoľko na dobu

neurčitú, t. j. počas prerušenia správneho konania vyvolaného napadnutým

rozhodnutím je zbavená svojho zákonného práva mať obnovené vlastníctvo podľa

“ neznamená, že „právoplatné rozhodnutie okresného úradu,

napadnuté ústavnou sťažnosťou, vyvoláva priame porušenie základných ústavných

práv vymenovaných v ústavnej sťažnosti“ ako tvrdí sťažovateľka. Ustanovenie čl.

47 ods. 3 ustanovuje, že „všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní“.

Z predložených listinných dôkazov ani z tvrdenia sťažovateľky, predneseného na

ústnom pojednávani, že napadnutým rozhodnutím správneho orgánu bolo porušené

jej základné právo rovnosti ako účastníčky správneho konania v porovnaní s ďalšími

účastníkmi s použitím , tvrdené porušenie

základného práva nemožno zistiť. Odvolávka na

bola už predtým hodnotená ako nevecná a nepreukázaná. To sa vzťahuje i na

tvrdené porušenie základného práva sťažovateľky podľa , ktoré

okrem poukazu na ničím neodôvodnila, ani nepreukázala.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že ústavný princíp rovnosti

účastníkov je v rovine správneho konania vymedzený v

Zb., podľa ktorého všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a

povinnosti. V tomto ustanovení je vyjadrená ústavná zásada rovnosti všetkých

účastníkov konania, ktorá má však konkrétny výraz predovšetkým v tých

ustanoveniach správneho poriadku, ktoré sa týkajú prejednávania a rozhodovania

vecí, v ktorých je viacero účastníkov konania. Inak povedané, rovnosť účastníkov

existuje iba v konkrétnom správnom konaní, a preto ju nemožno chápať ako nejakú

abstraktnú alebo iluzórnu rovnosť, bez vzťahu k iným účastníkom toho istého

správneho konania.

Podľa právneho názoru ústavného súdu nemožno považovať za porušenie

základného práva rovnosti všetkých účastníkov konania upraveného v čl. 47 ods. 3

, ak súd, iný štátny orgán alebo orgán verejnej správy v súlade s podmienkami

ustanovenými zákonom (v konkrétnom prípade za účelom zistenia, či nie sú prekážky

na vydanie pozemkov alebo ich častí predpokladané v

Zb.) preruší konanie do doby rozhodnutia o predbežnej otázke. Okolnosť, že k

takému prerušeniu konania dôjde, napr. v prípade, ak sa konanie o obnove evidencie

niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim uskutočňuje len v niektorých

katastrálnych územiach, nemožno považovať za porušenie základného práva rovnosti

účastníkov konania v porovnaní s prípadmi, keď o vydaní pozemkov môže príslušný

orgán rozhodnúť na základe vierohodnej evidencie pozemkov o právnych vzťahoch k

nim v inom katastrálnom území, v ktorom konanie o obnove evidencie pozemkov

a právnych vzťahov k nim nebolo vyhlásené. o správnom

konaní správnym orgánom medzi iným ukladá povinnosť použiť najvhodnejšie

prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci (§ 3 ods. 3). Rozhodnutie

správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4

prvá veta).

Na základe dôvodov nachádzajúcich sa v odôvodnení tohto rozhodnutia,

Ústavný súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 1998

Za správnosť opísaného JUDr. Ján K l u č k a

textu: predseda senátu