Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 90 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (95)I. ÚS 59/97
PDF · 228.87 KB
No categories available
I. ÚS 59/97
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Jána Klučku a sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta na
verejnom zasadnutí senátu 21. apríla 1998 prerokoval ústavnú sťažnosť
, bytom , zastúpenej JUDr. Alíz Bödökovou,
advokátkou, Eötvösa 7, Komárno, proti Okresnému úradu v Komárne vo veci
porušenia základného práva upraveného v čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 13 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného úradu v Komárne, odboru
pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. 9/88/97/3-F z 28.
januára 1997 a 24. apríla 1998 takto
r o z h o d o l :
Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20.
marca 1997 doručená ústavná sťažnosť , bytom
, zastúpenej JUDr. Alíz Bödökovou, advokátkou, Komárno, Eötvösa 7
(ďalej len „sťažovateľka“), proti rozhodnutiu Okresného úradu v Komárne, odboru
pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Navrhla, aby ju ústavný
súd po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie, a ďalej aby vydal nález,
ktorým vysloví, že právoplatným rozhodnutím uvedeného orgánu štátnej správy z 28.
januára 1997 došlo k porušeniu jej základných práv upravených v čl. 12 ods. 1 a 2, v
čl. 13 ods. 3 a v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Svoj návrh sťažovateľka odôvodnila tým, že ako závetná dedička uplatnila
právo na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov v lehote podľa § 13 tohto zákona. Rozhodnutie Pozemkového úradu v
Komárne č. j. 24/3424/92-R/96-G-500 z 20. februára 1996, ktoré jej nepriznalo
vlastnícke právo v konaní o vydanie nehnuteľnosti, zrušil rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. Z-2-24 S 73/96-5 z 31. októbra 1996 a vrátil vec na ďalšie konanie
správnemu orgánu s právnym názorom, že sťažovateľka, napriek záverom
pozemkového úradu, je oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.
Sťažovateľke bolo 30. januára 1997 doručené rozhodnutie Okresného úradu v
Komárne, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j.
9/88/97/3-F z 28. januára 1997, ktorým správne konanie v uvedenej veci prerušil
podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Prerušenie konania
správny orgán odôvodnil tým, že „a) na základe § 11 ods. 1 zákona č. 229/91 Zb.
dospel k záveru, že pozemky nemožno oprávnenej osobe vydať, pretože sú vo
vlastníctve fyzických osôb a ďalej, že b) podľa zákona č. 180/95 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom bolo 1. 10. 1996 v k. ú. Bohatá
zahájené konanie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Až po
ukončení tohoto konania bude môcť okresný úrad posúdiť, ktoré pozemky môže
oprávnenej osobe vydať a za ktoré nehnuteľnosti si môže oprávnená osoba žiadať
náhradu.“.
Podľa poučenia uvedeného v rozhodnutí okresného úradu nemožno proti nemu
podať opravný prostriedok, teda je konečné.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci samej vydal nález, že
právoplatným rozhodnutím z 28. januára 1997 č. j. 9/88/97-3-F Okresného úradu v
Komárne, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva došlo k
porušeniu základného práva sťažovateľky, upraveného v čl. 12 ods. 1 a 2, v čl. 13
ods. 3 a v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej žiadala, aby ústavný súd
zrušil právoplatné rozhodnutie z 28. januára 1997 č. j. 9/88/97/3-F Okresného úradu v
Komárne, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a aby
zaviazal Okresný úrad v Komárne, že je povinný nahradiť sťažovateľke trovy tohto
konania.
Ďalej uviedla, že rozhodnutie okresného úradu sa odvoláva na zákon
č. 180/1995 Z. z., teda že po skončení obnovy evidencie pozemkov bude môcť
posúdiť, ktoré pozemky bude môcť oprávnenej osobe vydať a za ktoré si môže žiadať
náhradu. Vyslovila ďalej názor, že zákon č. 229/1991 Zb. neobsahuje žiadne
ustanovenie o tom, že riadne a včas uplatnené práva oprávnených osôb sa majú
obnovovať aj podľa iných, neskoršie vydať sa majúcich právnych predpisov.
Samotný zákon č. 180/1995 Z. z. v § 11 ods. 8 ustanovuje, že návrh na vydanie
rozhodnutia o vydržaní vlastníctva k pozemkom správny orgán zamietne, ak podľa
písm. b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba, alebo
ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu. Z
odkazu č. 23 plynie priorita podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. Napokon sťažovateľka
poukázala na čl. 47 ods. 3 ústavy, ktorý deklaruje, že všetci účastníci sú si v konaní
podľa ods. 2 tohto článku rovní. Napadnutým rozhodnutím okresného úradu bolo,
podľa jej názoru, porušené ústavné právo rovnosti sťažovateľky ako účastníčky
správneho konania v porovnaní s ďalšími účastníkmi, a to použitím § 11 ods. 8
zákona č. 180/1995 Z. z. Nevydaním meritórneho rozhodnutia v reštitučnej veci sa
sťažovateľka v postavení oprávnenej osoby považuje za znevýhodnenú, nakoľko na
dobu neurčitú, t. j. počas prerušenia správneho konania vyvolaného napadnutým
rozhodnutím, je zbavená svojho zákonného práva mať obnovené vlastníctvo podľa
zákona č. 229/1991 Zb. Samotný zákon č. 180/1995 Z. z., podľa jej názoru, vylučuje
konanie podľa tohto zákona pred právoplatným skončením reštitučného konania
podľa zákona č. 229/1991 Zb.
Okresný úrad v Komárne, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva (v ďalšom len „okresný úrad“) na výzvu ústavného súdu prípisom z
23. júna 1997 č. j. 88/97/8 sa vyjadril k návrhu sťažovateľky a uviedol, že jej ústavné
práva rozhodnutím o prerušení konania vzhľadom na konanie o predbežnej otázke,
neboli porušené. V ďalšom konaní o reštitučnom nároku sťažovateľky (po rozsudku
Krajského súdu v Bratislave Z-2-24 S 73/96-5, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
č. 24/3424/92-R/96-G500 z 20. februára 1996 bývalého Pozemkového úradu v
Komárne o nepriznaní vlastníckeho práva) okresný úrad zistil, že pozemky boli
pridelené do vlastníctva fyzických osôb v rámci prídelového pokračovania a podľa
§ 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. sa takéto pozemky nemôžu vydať do vlastníctva
fyzickej osoby. V prílohe svojho vyjadrenia okresný úrad predložil platné výmery
o vlastníctve pôdy, ktoré získal z PD Bohatá. Ďalej uviedol, že po rokovaní s právnou
zástupkyňou sťažovateľky v tejto veci jej bolo známe, že konfiškovaná pôda bola v
ďalšom období pridelená podľa prídelových plánov fyzickým osobám, pričom tieto
neboli uvedené v spise v čase, keď právna zástupkyňa nahliadala do spisu. Tieto
výmery nie sú zapísané v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva v prospech
prídelcov, pretože v archívoch sa nenašla grafická časť prídelového plánu a nie je ani
jasná poloha pridelených parciel.
Keďže niektoré výmery o vlastníctve pôdy, podľa tvrdenia okresného úradu,
nemajú všetky náležitosti (napr. chýbajúci podpis, pečiatka), nenachádzajú sa v spise,
ale len u prídelcov. Pri prideľovaní došlo aj k prideleniu niektorých parciel dvakrát,
alebo k odňatiu výmerov a rôznym nezrovnalostiam v súvislosti s dvoma konečnými
prídelovými plánmi. Preto je podľa okresného úradu potrebné komplexné riešenie
celého problému. Bude nutné prešetriť, koľko takých platných dokladov o
vlastníctve existuje a kde sa nachádzajú pridelené parcely.
Podľa zákona č. 180/1995 Z. z. bolo 1. októbra 1996 v k. ú. Bohatá, podľa
tvrdenia okresného úradu, „zahájené konanie na obnovu evidencie pozemkov
a právnych vzťahov k nim. Až po ukončení tohoto konania bude môcť okresný úrad
posúdiť, ktoré pozemky môže oprávnenej osobe vydať, resp. priznať vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam a za ktoré nehnuteľnosti si môže oprávnená osoba žiadať
náhradu.“
Vzhľadom na uvedené konanie o predbežnej otázke okresný úrad konanie v
reštitučnej veci prerušil. Len čo pominú prekážky, pre ktoré sa
konanie prerušilo, bude správny orgán v konaní pokračovať.
Na ďalšiu výzvu ústavného súdu okresný úrad doplňujúcim vyjadrením
z 5. augusta 1997 predložil oznámenie Okresného úradu v Komárne, odbor
katastrálny, z 3. októbra 1996 č. 425-208/1996 o začatí konania o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú. Bohatá, o zriadení komisie
podľa § 4 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. na obnovu evidencie pozemkov a právnych
vzťahov k nim, pozvánku na zasadnutie zriadenej komisie na 3. októbra 1996, ako i
vyjadrenie Krajského úradu, katastrálny odbor v Nitre, zo 4. augusta 1997. Podľa
tohto vyjadrenia bol zmluvný termín na spracovanie registra obnovenej evidencie
pozemkov v k. ú. obce Bohatá pre firmu KAGEOD, Na Štepnici 5, Zvolen, ako
zhotoviteľa diela, stanovený na marec 1997. Navrhovaným dodatkom č. 1, ktorý
predložil zhotoviteľ, požadoval zmenu termínu ukončenia na apríl 1998. Dodatok ku
zmluve o dielo č. 154/1996 bol schválený a podpísaný 24. marca 1997. Podľa
zmeneného bodu III. pôvodnej zmluvy sa termín objednaného diela presunul na 31.
augusta 1998. Okresný úrad ďalej predložil harmonogram konania o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, schválený príslušnými
orgánmi v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. (príloha č. 3 k uzneseniu vlády
SR z roku 1995).
Sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne zaujala 9. júla 1997
stanovisko k vyjadreniu okresného úradu. Uviedla v ňom, že zákonná prekážka podľa
§ 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. právne relevantným spôsobom nebola
preukázaná, a preto nie je ani dôvod na prerušenie konania správneho orgánu. Podľa
jej názoru rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v rozpore s § 29 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s použitím § 40 ods. 1 tohto zákona. Právoplatným
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave o tom, že sťažovateľka je oprávnenou
osobou pre účely reštitúcie podľa zákona č. 229/1991 Zb., je správny orgán viazaný
podľa § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Rozhodnutie správneho orgánu o prerušení
konania, podľa sťažovateľky „formálne môže byť procesným rozhodnutím, avšak
obsahove priamo porušuje a obmedzuje jej základné práva a slobody podľa čl. 12
ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 2 a 3 ústavy. Samotný reštitučný nárok bol uplatnený 30.
decembra 1992 a pre sťažovateľku ... je podstatné a primárne mať prinavrátený
majetok bez meškania. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu tento reštitučný
proces oddiaľuje na neurčito, predovšetkým však protiústavne.“.
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti 1. októbra 1997 tú
jej časť, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie základného práva upraveného v
čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon,
odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti posúdil ústavný súd jej
obsahové a procesnoformálne náležitosti a zistil, že v časti namietajúcej porušenie
základného práva upraveného v čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky nie sú dôvody pre jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného
zákona, a preto rozhodol prijať ju na ďalšie konanie.
Právna zástupkyňa sťažovateľky listom z 31. októbra 1997 oznámila
ústavnému súdu, že „prosí o nariadenie ústneho pojednávania“ v konaní o jej ústavnej
sťažnosti.
Pretože sťažovateľka trvala na ústnom pojednávaní, bolo toto vytýčené na
21. apríla 1998. Ústavný súd na ňom vypočul právnu zástupkyňu sťažovateľky. Tá
vo svojom vystúpení v podstate zotrvala na pôvodnom návrhu, ako aj jeho dôvodoch,
tak ako boli formulované v ústavnej sťažnosti zo 17. marca 1997. Okrem toho právna
zástupkyňa na ústnom pojednávaní ústavnému súdu predložila ďalšie listinné dôkazy,
a to overenú kópiu oznámenia Štátneho okresného archívu v Komárne z 21. januára
1997 a kópiu rozhodnutia konfiškačnej komisie v Starej Ďale číslo: 58/48-1946
z 19. decembra 1946.
Odporca, t. j. Okresný úrad v Komárne pred začatím ústneho pojednávania
telefonicky oznámil, že pre neočakávané ochorenie právnej zástupkyne
sa ho nemôže zúčastniť. Ďalšej zástupkyni odporcu
predseda senátu na ústnom pojednávani oznámil, že podľa § 21 ods. 3
zákona č. 38/1993 Z. z. štátne orgány ako účastníkov konania pred ústavným súdom
môžu zastupovať iba zástupcovia, ktorí musia mať vysokoškolské právnické
vzdelanie. S ohľadom na túto skutočnosť ústavný súd umožnil
predniesť iba informatívne stanovisko odporcu k predmetu ústavnej sťažnosti a
predložiť ďalšie listinné dôkazy. V spojitosti s tým zástupkyňa odporcu predložila na
ústnom pojednávaní ústavnému súdu oznámenie o začatí konania o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim z 3. októbra 1996, zmluvu o dielo
č. 154/1996 z 21. júna 1996 o vypracovaní a odovzdaní registra obnovenej evidencie
pozemkov v kat. území Bohatá a dodatok č. 1/1997 k zmluve o dielo č. 154/1996
z 24. marca 1997 a harmonogram konania o obnove evidencie niektorých pozemkov
a právnych vzťahov v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z.
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným
rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy
a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody
občanov, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky v prijatej časti
namietajúcej porušenie základného práva upraveného v čl. 47 ods. 3 v spojení so
základným právom upraveným v čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
predovšetkým posúdil tvrdenia sťažovateľky, že rozhodnutie Okresného úradu
v Komárne č. j. 9/88/97/3-F z 28. januára 1997, ktorým bolo prerušené správne
konanie v zmysle § 29 ods. 1 v spojení s § 40 zákona č. 71/1967 Zb. smerujúce k
rozhodnutiu podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb., o vlastníctve k
nehnuteľnostiam ako oprávnenej osoby podľa § 4 ods. 2 písm. a) tohto zákona, ako
procesné rozhodnutie, má povahu rozhodnutia o základnom práve alebo slobode
sťažovateľky podľa čl. 127 ústavy.
Sťažovateľka právomoc ústavného súdu odôvodnila tvrdením, že rozhodnutie
okresného úradu nemá povahu rozhodnutia o jej práve uplatnenom 30. decembra
1992 na Pozemkovom úrade v Komárne podľa zákona č. 229/1991 Zb. Podľa § 248
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súdy totiž nepreskúmavajú rozhodnutia
správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti
fyzickej alebo právnickej osoby, najmä všeobecne záväzné akty, rozhodnutia
organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal.
Zo znenia ústavnej sťažnosti (str. 4 druhá veta zhora) a z vyjadrenia okresného
úradu vyplýva ako nesporné, že namietané rozhodnutie je procesným rozhodnutím.
Ustanovenie § 248 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vylučuje zo súdneho
preskúmavania rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia
o práve alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako je vyššie
uvedené. Ods. 2 písm e) citovaného ustanovenia ďalej výslovne uvádza, že súdy
nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej, procesnej a poriadkovej
povahy včítane rozhodnutí o poriadkových pokutách.
Z uvedených skutočností, z ustanovení § 248 ods. 1 a ods. 2 písm. e)
Občianskeho súdneho poriadku vyplýva jedoznačný záver, že namietané rozhodnutie
Okresného úradu v Komárne č. j. 9/88/97/3-F z 28. januára 1997, ktorým bolo
prerušené konanie o vlastníctve k nehnuteľnostiam v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.,
je procesným rozhodnutím vydaným podľa § 29 v spojení s § 40 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní. Nie je teda ani rozhodnutím o práve alebo povinnosti
sťažovateľky ako oprávnenej osoby v konaní podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb.
Námietku sťažovateľky, že zákon č. 229/1991 Zb. „neobsahuje žiadne
ustanovenie o tom, že riadne a včas uplatnené práva oprávnených osôb sa majú
obnovovať aj podľa iných neskoršie vydať sa majúcich právnych predpisov“
nemožno považovať za dôvodnú. Vyvracia ju samotná skutočnosť, že po vydaní
zákona č. 229/1991 Zb. boli vydané ďalšie zákony (ako napr. zákon č. 42/1992 Zb.,
zákon č. 93/1992 Zb., zákon č. 186/1993 Z. z. a zákon č. 205/1996 Z. z.), ktorými boli
priamo doplňované alebo menené príslušné ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb.
V nadväznosti na zákon č. 229/1991 Zb. (§ 19) boli vydané ďalšie zákony, ktoré na
tento zákon nadväzujú, ako je zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zákon č.
181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Samotný zákon č. 229/1991 Zb.
explicitne nevylúčil, aby jeho ustanovenia boli doplňované a menené ďalšími
zákonmi, alebo aby boli prijímané iné zákony, ktoré upravujú otázky súvisiace s
vlastníctvom pôdy podľa tohoto zákona. Napokon takéto ustanovenie zákona by
zákonodarca mohol meniť alebo zrušiť, ak by to považoval za potrebné.
Ďalšia námietka sťažovateľky sa opierala o § 11 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z.
z. a s poukazom na jeho odkaz č. 23 vyvodila prioritu konania podľa § 9 zákona
č. 229/1991 Zb. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
ustanovenie § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. upravuje podmienky postupu správneho
orgánu pri jeho rozhodovaní o potvrdení, že účastník konania nadobudol vlastníctvo
k pozemku vydržaním. Teda aj ods. 8 tohto ustanovenia upravuje spôsob
rozhodovania správneho orgánu (či účastník konania - navrhovateľ nadobudol
vlastníctvo k pozemku vydržaním) podľa jeho písm. b) tak, že správny orgán návrh
zamietne, ak si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba
alebo ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného
predpisu - odkaz 23 pod čiarou uvádza „napríklad § 80 písm. c) Obč. súdneho
poriadku, § 9 zákona č. 229/1991 Zb.“. Z uvedeného nemožno však vyvodiť záver o
priorite konania podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. pred konaním o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa prvej časti zákona č.
180/1995 Z. z. Ustanovenie § 5 ods. 5 tohto zákona totiž ukladá, aby správny orgán
vyzval nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené osoby - odkaz 11 pod čiarou v tejto
súvislosti uvádza § 4 písm. c) zákona č. 266/1992 Zb. (t. j. údaje o právnych
vzťahoch, vrátane údajov o vlastníkoch nehnuteľností a o iných osobách
oprávnených z právnych vzťahov, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s
právnymi vzťahmi), aby v určenej lehote poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a
o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych
vzťahov k týmto pozemkom podľa osobitných predpisov. Je úplne logické ak
ustanovenie § 11 ods. 8 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z., ustanovuje, že správny
orgán zamietne návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí
vlastníctva k pozemku vydržaním, ak vlastnícke právo je predmetom konania podľa
Okresný úrad predložil ústavnému súdu fotokópiu Konečného prídelového
plánu s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom zo skonfiškovaných
pôdohospodárskych majetkov v kat. území obce Bohatá bývalých vlastníkov
potvrdeného 31. mája 1954 a fotokópiu Konečného prídelového
plánu tohto majetku z 8. augusta 1957, overenú Štátnym okresným archívom v
Komárne 3. novembra 1995. Ďalej okresný úrad predložil 41 fotokópií „Výmeru o
vlastníctve pôdy“, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 Sb. nar. SNR o vlastníctve
pôdy pridelenej podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. n.
SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Tieto doklady boli
vydané 10. a 11. mája 1948, a 21. apríla 1950. Okresný úrad ich získal z PD
Bohatá, kde podľa jeho údajov slúžili ako podklady pre vyplatenie nájmu z pôdy a v
čase, keď právna zástupkyňa sťažovateľky nahliadala do spisu, sa v spise
nenachádzali. Uvedené výmery nie sú zapísané v katastri nehnuteľností na listoch
vlastníctva v prospech prídelcov, pretože sa, podľa tvrdenia okresného úradu, nenašla
grafická časť prídelového plánu a nie je jasná poloha pridelených parciel. Preto bolo
nutné začať konanie o obnove evidencie a právnych vzťahov k nim podľa zákona č.
180/1995 Z. z. a až po ukončení tohto konania bude môcť okresný úrad posúdiť,
ktoré pozemky môže oprávnenej osobe vydať, resp. priznať vlastnícke právo k nim a
za ktoré si bude môcť oprávnená osoba žiadať náhradu.
Z uvedeného skutkového a právneho stavu možno vyvodiť záver, že námietka
sťažovateľky o priorite postupu podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. pred postupom
podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. nie je vecne nijako preukázaná. Okresný úrad
predloženými listinnými dôkazmi totiž preukázal, že v konaní podľa zákona
č. 180/1995 Z. z. majú prídelci preukázať nadobudnutie vlastníctva k prídelom
poľnohospodárskych nehnuteľností získaných konfiškáciou podľa nariadenia SNR č.
104/1946 Sb. n. SNR (nie vydržaním ako vyplýva z tvrdení sťažovateľky). Podľa § 1
ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou
dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,
na základe ktorej príslušný pozemnoknižný súd uskutoční záznam vlastníckeho práva
v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Zákon č. 90/1947
Zb. o vykonaní pozemnoknižného poriadku ohľadom konfiškovaného nepriateľského
majetku a o úprave niektorých právnych pomerov vzťahujúcich sa na pridelený
majetok ustanovil osobitné postupy pre vykonávanie pozemnoknižného poriadku. Na
Slovensku jeho vykonávanie v zmysle § 3 ods. 1 tohto zákona u pôdohospodárskeho
majetku konfiškovaného podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946
Sb. n. SNR bolo zverené Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V
zmysle § 114 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (ktorý nadobudol účinnosť 1.
januára 1951) „V prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo
priamo zo zákona, alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o
vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej
knihe, alebo sa na súde uloží listina.“.
Všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že okresný úrad ako správny orgán
konajúci podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o vlastníctve sťažovateľky ako
oprávnenej osoby na priznanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sa musel
zaoberať v rámci tohto konania pred meritórnym rozhodnutím otázkou, t. j. či
vydaniu pozemkov nebránia zákonné prekážky predpokladané v § 11 ods. 1
citovaného zákona, v danom prípade podľa jeho písm. a), t. j. že pozemok je vo
vlastníctve fyzickej osoby, alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania,
s výnimkou prípadov uvedených v § 8 citovaného zákona.
Ústavný súd konštatuje, že nie je oprávnený posudzovať zákonnosť
rozhodnutia proti ktorému bola ústavná sťažnosť podaná. Jeho úlohou je zistenie, či
napadnutým rozhodnutím nebolo porušené základné právo, v danom prípade to, ktoré
je upravené v čl. 47 ods. 3 ústavy, čo v petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka
namietala. V spojitosti s tým ústavný súd preto považoval za svoju úlohu zaoberať sa
nie zákonnou právnou argumentáciou, ktorou sťažovateľka odôvodňovala
opodstatnenosť svojej ústavnej sťažnosti, ale iba jej ústavnoprávnymi aspektami.
Tvrdenie sťažovateľky, že „nevydaním meritórneho rozhodnutia v reštitučnej
veci sťažovateľky v postavení oprávnenej osoby je znevýhodnená, nakoľko na dobu
neurčitú, t. j. počas prerušenia správneho konania vyvolaného napadnutým
rozhodnutím je zbavená svojho zákonného práva mať obnovené vlastníctvo podľa
zákona č. 229/1991 Zb.“ neznamená, že „právoplatné rozhodnutie okresného úradu,
napadnuté ústavnou sťažnosťou, vyvoláva priame porušenie základných ústavných
práv vymenovaných v ústavnej sťažnosti“ ako tvrdí sťažovateľka. Ustanovenie čl.
47 ods. 3 ústavy ustanovuje, že „všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní“.
Z predložených listinných dôkazov ani z tvrdenia sťažovateľky, predneseného na
ústnom pojednávani, že napadnutým rozhodnutím správneho orgánu bolo porušené
jej základné právo rovnosti ako účastníčky správneho konania v porovnaní s ďalšími
účastníkmi s použitím zákona č. 180/1995 Z. z. § 11 ods. 8, tvrdené porušenie
základného práva nemožno zistiť. Odvolávka na § 11 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z.
bola už predtým hodnotená ako nevecná a nepreukázaná. To sa vzťahuje i na
tvrdené porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 13 ods. 3 ústavy, ktoré
okrem poukazu na zákon č. 180/1995 Z. z. ničím neodôvodnila, ani nepreukázala.
V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že ústavný princíp rovnosti
účastníkov je v rovine správneho konania vymedzený v § 4 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb., podľa ktorého všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a
povinnosti. V tomto ustanovení je vyjadrená ústavná zásada rovnosti všetkých
účastníkov konania, ktorá má však konkrétny výraz predovšetkým v tých
ustanoveniach správneho poriadku, ktoré sa týkajú prejednávania a rozhodovania
vecí, v ktorých je viacero účastníkov konania. Inak povedané, rovnosť účastníkov
existuje iba v konkrétnom správnom konaní, a preto ju nemožno chápať ako nejakú
abstraktnú alebo iluzórnu rovnosť, bez vzťahu k iným účastníkom toho istého
správneho konania.
Podľa právneho názoru ústavného súdu nemožno považovať za porušenie
základného práva rovnosti všetkých účastníkov konania upraveného v čl. 47 ods. 3
ústavy, ak súd, iný štátny orgán alebo orgán verejnej správy v súlade s podmienkami
ustanovenými zákonom (v konkrétnom prípade za účelom zistenia, či nie sú prekážky
na vydanie pozemkov alebo ich častí predpokladané v § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991
Zb.) preruší konanie do doby rozhodnutia o predbežnej otázke. Okolnosť, že k
takému prerušeniu konania dôjde, napr. v prípade, ak sa konanie o obnove evidencie
niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim uskutočňuje len v niektorých
katastrálnych územiach, nemožno považovať za porušenie základného práva rovnosti
účastníkov konania v porovnaní s prípadmi, keď o vydaní pozemkov môže príslušný
orgán rozhodnúť na základe vierohodnej evidencie pozemkov o právnych vzťahoch k
nim v inom katastrálnom území, v ktorom konanie o obnove evidencie pozemkov
a právnych vzťahov k nim nebolo vyhlásené. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní správnym orgánom medzi iným ukladá povinnosť použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci (§ 3 ods. 3). Rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4
prvá veta).
Na základe dôvodov nachádzajúcich sa v odôvodnení tohto rozhodnutia,
Ústavný súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 1998
Za správnosť opísaného JUDr. Ján K l u č k a
textu: predseda senátu