Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 98/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. O., P., toho času v Ústave na výkon väzby B.,

zastúpeného advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, práva na rešpektovanie rovnosti účastníkov konania podľa

Slovenskej republiky a práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

, ako aj práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. novembra

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. O. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2009 doručená sťažnosť R. O. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného (ďalej len

„ústava“), práva na rešpektovanie rovnosti účastníkov konania podľa a

práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa , ako

aj práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 19. novembra 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na sťažovateľa bola Krajskou prokuratúrou

v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) podaná na okresnom súde obžaloba

pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) a d),

ods. 4 písm. c) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“).

Podľa názoru sťažovateľa už prípravné konanie v predmetnej veci bolo vedené

spôsobom vykazujúcim závažné nedostatky spočívajúce v procesných pochybeniach

orgánov činných v trestnom konaní „a s tým súvisiacimi neoprávnenými zásahmi

do ľudských práv a slobôd obžalovaného. Konkrétne sa jedná o právo stíhanej osoby

na vedenie trestného konania v materinskom jazyku.“ .

Na základe tvrdenia, že sťažovateľovi nebolo v prípravnom konaní zabezpečené

tlmočenie do jeho materinského jazyka – jazyka I., podal sťažovateľ okresnému súdu

podnet na „odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi späť do prípravného

konania. O podnete rozhodoval Okresný súd Bratislava I dňa 02. 11.2009 na verejnom

zasadnutí v rámci predbežného prejednania obžaloby. Verejného zasadnutia sa zároveň

zúčastnil prekladateľ z jazyka IGBO, ktorého zabezpečil obhajca obžalovaného. Nakoľko sa

jedná o verejne známu osobnosť (Hlavný predstaviteľ Ligy aktivistov za ľudské práva) mali

OČTK možnosť samostatne túto osobu zabezpečiť, čo sa však z dôvodu hrubého pochybenia

nestalo.“.

Na základe vyjadrení sťažovateľa okresný súd na verejnom zasadnutí konanom

2. novembra 2009 uznesením sp. zn. odmietol obžalobu a vrátil vec

prokurátorovi. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd „vzal pri svojom rozhodovaní

do úvahy najmä skutočnosť, že obžalovanému nebola pretlmočená zápisnica o výsluchu

zo dňa 25.09.2009, a to z dôvodu skončenia pracovnej doby vo väznici. Pričom v písomnom

vyhotovení rozhodnutia sa nevyporiadal s ďalšími skutočnosťami uvádzanými obhajcom...“.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 2. novembra 2009 podala

sťažnosť prokurátorka krajskej prokuratúry priamo na verejnom zasadnutí „s tým, že

odôvodnenie sťažnosti zašle súdu dodatočne. Odôvodnenie sťažnosti prokurátorky zo dňa

09.11.2009 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené dňa 10.11.2009.

Prokurátorka v odôvodnení poukázala najmä na novú skutočnosť, ktorú osobne

na verejnom zasadnutí Okresného súdu neuviedla, a preto nebolo ani obžalovanému ani

jeho právnemu zástupcovi umožnené sa k nej vyjadriť.

Taktiež prokurátorka v odôvodnení sťažnosti poprela možnosť pochybenia na strane

OČTK, ktoré sa dôkladne nezaoberali právom obžalovaného na vedenie Trestného konania

v materinskom jazyku, pričom možnosti zabezpečiť tlmočníka do rodného jazyka

obžalovaného ani neskúmali. Týmto spôsobom odôvodnená sťažnosť prokurátorky Krajskej

prokuratúry bola však adresovaná len Okresnému súdu Bratislava I, a to bez ďalšej aktivity

súdu v tejto veci.

Práve z dôvodu nečinnosti Okresného súdu Bratislava I, adresoval právny zástupca

taktiež dňa 09.11.2009 Okresnému súdu žiadosť o zaslanie odôvodnenia sťažnosti

prokurátora na adresu Advokátskej kancelárie. Avšak aj napriek snahe právneho zástupcu,

Okresný súd žiadosť právneho zástupcu hrubo opomenul, odôvodnenie sťažnosti nezaslal,

pričom zároveň spisový materiál predložil Krajskému súdu v Bratislave bez toho, aby o

tejto skutočnosti upovedomil obhajcu obžalovaného.

Taktiež zo strany Krajského súdu v Bratislave nebola vyvinutá žiadna aktivita

smerujúca k dodržaniu zásady rovnosti účastníkov a kontradiktórnosti konania, nakoľko ani

Krajský súd neupovedomil obžalovaného, ani právneho zástupcu obžalovaného

o uskutočnení neverejného zasadnutia v tejto veci. Krajský súd taktiež nezaslal odôvodnenie

sťažnosti obžalovanému ani jeho právnemu zástupcovi. Krajský súd teda vydal rozhodnutie

aj napriek úplnému vylúčeniu obžalovaného a jeho právneho zástupcu z procesu

rozhodovania o predmetnej sťažnosti prokurátora.“

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 2. novembra 2009 „absolútne nezohľadnil

vyjadrenia právneho zástupcu obžalovaného založené do spisu vedeného Okresným súdom

Bratislava I. Krajský súd, ako vyplýva z Uznesenia zo dňa 19.11.2009 vychádzal výlučne

z tvrdení prokurátorky uvedených v odôvodnení jej sťažnosti. Krajský súd tak svojím

postupom hrubo porušil zásadu rovností zbraní, nakoľko vzal za preukázané tvrdenia len

jednej zo strán konania, bez prihliadnutia na závažné okolnosti uvádzané druhým

účastníkom. Krajský súd teda nevenoval žiadnu pozornosť štúdiu spisového materiálu

trestnej veci a s jeho obsahom sa riadne neoboznámil, čo potvrdzuje najmä znenie

odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu.“ .

Sťažovateľ považuje uvedený postup za zásah do svojich už označených základných

práv.

V závere sťažnosti sťažovateľ formuloval svoj sťažnostný petit takto:

„Postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle SR,

ods. 1 Európskeho dohovoru, práva na rešpektovanie rovnosti účastníkov konania v zmysle

SR, Európskeho dohovoru, ako aj právo sťažovateľa

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle SR

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 19.11.2009 sa

zrušuje.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných

práv v súvislosti s trestným stíhaním jeho osoby v štádiu po podaní obžaloby, konkrétne

procesným postupom okresného súdu a krajského súdu pri prejednaní sťažnosti proti

rozhodnutiu okresného súdu o odmietnutí obžaloby pri jej predbežnom prejednaní.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obžaloba podaná na súde pre zločin s hornou

hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov sa predbežne prejedná na verejnom

zasadaní; aj na neverejnom zasadaní sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza

do úvahy rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Predseda senátu alebo ním

poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobám

a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä

že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa opravným prostriedkom proti rozsudku súdu

prvého stupňa je odvolanie.

Podľa odvolanie má odkladný účinok.

Podľa rozsudok môže odvolaním napadnúť

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa , a odvolací súd zruší napadnutý

rozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku

predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť

objasnenie veci alebo právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä

pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ak vzniknú pochybnosti

o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy

opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj

prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa a dovolanie možno podať,

ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada na to, že nie je iba jeho

povinnosťou (ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti) zabezpečovať v rámci svojej

rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto

povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti

(napr. ).

Danú skutočnosť zohľadňuje napokon aj znenie limitujúce

právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až

po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno

na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených

v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného

trestného konania.

Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel

opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných

pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní

a súdov).

Obdobne, v zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva

v prípadoch namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru vzhľadom na to, že

požiadavky čl. 6 ods. 3 dohovoru predstavujú osobitné aspekty práva na spravodlivý proces

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa úloha súdu v rámci spoločného posúdenia podľa čl. 6

ods. 1 a 3 dohovoru sústreďuje na zistenie, či konanie ako celok vrátane dokazovania

(spôsobu vykonania dôkazov) malo spravodlivý charakter (napr. rozsudok vo veci Van

Mechelen a iní proti Holandsku, z 23. apríla 1997, § 49, § 50; rozsudok A. M. proti

Taliansku zo 14. decembra 1999, § 23, §24).

Predmetom verejného zasadnutia konaného pred okresným súdom 2. novembra 2009

a následne na základe podanej sťažnosti tiež neverejného zasadnutia na krajskom súde

19. novembra 2009 nebolo rozhodovanie o merite sťažovateľovej trestnej veci vo vlastnom

slova zmysle – neriešila sa na ňom otázka opodstatnenosti obžaloby, ktorá kladie

sťažovateľovi za vinu spáchanie konkrétnych trestných činov. Účelom a predmetom

predbežného prejednania obžaloby je preskúmanie zákonnosti dôkazného materiálu a

zistenie, či je možné nariadiť vo veci hlavné pojednávanie, alebo existujú okolnosti

odôvodňujúce niektoré z rozhodnutí podľa (postúpenie

veci, zastavenie alebo prerušenie trestného stíhania, vrátenie veci prokurátorovi,

rozhodnutie o účasti zástupcu záujmového združenia občanov). Účelom predbežného

prejednania obžaloby je aj zistenie, či prokurátor a obvinený nechcú uzavrieť dohodu o vine

a treste a prípadný postup podľa .

V sťažovateľovej veci bola v rámci predbežného prejednania obžaloby sporná

predovšetkým otázka zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci

prípravného konania, a to vo vzťahu k právu sťažovateľa na tlmočníka a na preklad spisu

do jeho materinského jazyka.

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna

úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci

uplatnenia práva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany základných

práv a slobôd garantovaných , ako aj domáhať sa ochrany práv zaručených

dohovorom v ďalšom priebehu konania (na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov). Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva

na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa zákonnosti dôkazov obžaloby, ako aj zákonnosti

postupov orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania na hlavnom

pojednávaní pred okresným súdom, prípadne využitím opravných prostriedkov (odvolania

a dovolania) v trestnom konaní.

Právna úprava trestného konania vychádza zo zásady bezprostrednosti a ústnosti

konania pred súdom, ktorý riadi dokazovanie na hlavnom pojednávaní (§ 2 ods. 18

). Právna úprava dokazovania na hlavnom pojednávaní ( až

) sa pritom riadi zásadami kontradiktórnosti a rovnosti zbraní

a umožňuje obhajobe aktívne sa podieľať na vykonávaní jednotlivých dôkazov, navrhovať

dôkazy, ako aj namietať nezákonnosť alebo spochybňovať vierohodnosť dôkazov proti

obžalovanému. Súd je pritom povinný pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané ( ). Obhajobe musí umožniť vyjadriť

sa ku každému z vykonaných dôkazov a prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania (§ 271

ods. 1 a ). Pri hodnotení dôkazov môže prihliadať iba

na dôkazy získané zákonným spôsobom ( ). Vzhľadom

na štádium konania v sťažovateľovej trestnej veci, s prihliadnutím na právnu úpravu

dokazovania na hlavnom pojednávaní a na systém opravných prostriedkov v rámci úpravy

trestného konania pred súdom bude môcť sťažovateľ argumentáciu obhajoby k zákonnosti,

úplnosti a hodnovernosti dôkazov proti obžalovanému namietať v ďalšom priebehu konania,

pretože podkladom pre rozhodnutie súdu v jeho veci budú dôkazy vykonané na hlavnom

pojednávaní (a nie v prípravnom konaní). Navyše, v právomoci súdu oprávneného konať

o prípadnom odvolaní obžalovaného a taktiež v právomoci súdu konajúceho o prípadnom

dovolaní je zrušiť napádané rozhodnutie súdu nižšej inštancie pre podstatné chyby konania,

ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené

ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby [§ 321 ods. 1

písm. a) ], resp. zrušiť napádané rozhodnutie súdu nižšej inštancie

pre porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku].

Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel ústavný súd k názoru, že sťažovateľ mal a má

v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany

svojich práv v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej

veci. Za daných okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze

prebiehajúceho trestného konania v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných

súdov.

Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2010