Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 500/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Fraňom, Haškova 18, Nové

Mesto nad Váhom, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu

podľa a základného práva na súdnu ochranu podľa

a a namietaného porušenia ods.

4 uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.

333 z 21. mája 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. augusta 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl.

48 ods. 2 a porušenie uznesením Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) č. k. 333 z 21. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce

nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) č. k. 236 z 5. októbra 2009 (ďalej aj

„rozsudok okresného súdu“) odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1

účinného do 31. decembra 2005 a iné na trest odňatia slobody vo výmere

2 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 5 rokov. Po uplynutí

uvedenej skúšobnej doby okresný súd uznesením č. k. 295 z 10. marca 2015

(ďalej len „uznesenie okresného súdu“) podľa a

vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe osvedčil. Na základe sťažnosti

prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len ,,okresná prokuratúra“)

však krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu zrušil a podľa § 50 ods.

4 vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

neosvedčil, a preto trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov uložený mu rozsudkom

okresného súdu vykoná. Podľa bol pre výkon trestu

odňatia slobody odsúdený zaradený do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.

Porušenie označených práv sťažovateľ namieta z dôvodu, že napadnuté uznesenie

o výkone trestu odňatia slobody vydal senát krajského súdu na neverejnom zasadnutí, a nie

na verejnom zasadnutí, ktorého vykonanie podľa neho prikazuje § 419 ods. 1 Trestného

poriadku. Krajský súd sa teda pri svojom rozhodovaní neriadil platným procesnoprávnym

ustanovením a sťažovateľovi tak uprel „uplatnenie zásady verejnosti... konania“. Namieta

tiež, že s osobou sťažovateľa sa krajský súd „neoboznámil, neumožnil mu svojou osobnou

účasťou na konaní prezentovať svoj život počas skúšobnej doby a vysvetliť všetky okolnosti

aj tých dôkazov, ktoré nie sú vykladané v jeho prospech. Vo vykonanom konaní pred

krajským súdom možno preto postrehnúť značnú diskrepanciu medzi dôkazmi, svedčiacimi

v jeho prospech, ktorým sa krajský súd venoval iba minimálne a medzi dôkazmi, ktoré

svedčia v jeho neprospech, ktorým sa súd aj napriek tomu, že ide iba o jeden dôkaz správa

o priestupkoch na úseku dopravy, venoval v prevažnej časti odôvodnenia napadnutého

uznesenia.“.

Ďalej sťažovateľ namieta, že prokurátor okresnej prokuratúry svoju sťažnosť proti

uzneseniu okresného súdu podanú priamo na verejnom zasadnutí odôvodnil dávno po lehote

na podanie sťažnosti, ktorá je ustanovená v . Sťažnosť

podanú proti uzneseniu okresného súdu teda nebolo možné považovať za kvalifikovanú.

Sťažovateľ rovnako tvrdí, že na jeho prípad mala byť aplikovaná amnestia prezidenta

republiky č. z 2. januára 2013, v zmysle ktorej mu mal byť uložený trest

odpustený, a nie uložený jeho výkon. Rozhodnutie prezidenta republiky „o amnestii,

ktorým sa tresty podmienečne odložené odpúšťajú s účinkom, že sa dňom tohto rozhodnutia

na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený, bráni súdu, aby až po uplynutí skúšobnej

doby, ku ktorému by došlo po vyhlásení amnestie, rozhodoval o tom, či sa podmienečne

odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil“. Napokon podľa názoru sťažovateľa právnemu

posúdeniu všetkých skutkových zistení relevantných pre posúdenie jeho prípadu chýba

komplexnosť, pritom sťažovateľ bol počas celej skúšobnej doby riadne zamestnaný,

nedopustil sa žiadneho trestného činu ani iného deliktuálneho konania majúceho obdobný

charakter ako jeho trestná činnosť, nahradil spôsobenú škodu, vedie riadny rodinný život,

stará sa o dve maloleté deti, z miesta bydliska neboli na neho evidované žiadne sťažnosti

a zo svojej trestnej činnosti sa dostatočne ponaučil.

Vzhľadom na vykonateľnosť napadnutého uznesenia, ktorého následkom je nástup

na výkon trestu odňatia slobody, považuje sťažovateľ napriek súbežne podanému dovolaniu

za splnenú aj podmienku prípustnosti sťažnosti podľa , pretože uvedený

nástup na výkon trestu predstavuje vážny zásah do jeho základných práv a slobôd a možno

ho považovať za dôvod hodný osobitého zreteľa v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“). Zároveň podľa požiadal o odklad

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje vo veci vydať takéto

rozhodnutie:

„1. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 333 zo dňa 21.05.2015,

právoplatným a vykonateľným dňa 21.05.2015 porušil sťažovateľovo základné právo podľa

, , a .

2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. zo dňa 21.05.2015,

ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.05.2015 sa zrušuje a vec sa vracia

Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak

sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich

práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu na to zákon

poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v sú v trestnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v

súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú

primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v

tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (, IV. ÚS

135/05, ).

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti

v rámci jej predbežného prerokovania zo sťažnosti a následného dotazu na okresnom súde

zistil, že sťažovateľ súbežne s touto sťažnosťou podal proti napadnutému uzneseniu

dovolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 13. augusta 2015 (t. j. deň pred doručením

sťažnosti ústavnému súdu).

daná právomoc ústavnému súdu neumožňuje nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona, t.

j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa až .

Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická

osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani

nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Ústavný súd poukazuje aj na to, že prijatím tejto časti sťažnosti na

ďalšie konanie by vznikol z ústavného hľadiska neprípustný stav, keď by o rovnakej veci

rozhodovali paralelne dva orgány súdneho typu ().

V tejto spojitosti už ústavný súd viackrát vyslovil právny názor (mutatis mutandis

, , , ), v zmysle ktorého považuje

lehotu na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní v zásade za zachovanú aj

vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (v posudzovanom prípade

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu) s výnimkou prípadov, keď to

konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú (k tomu porovnaj aj rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, body 51, 53, 54 a pod.).

Ústavný súd zároveň poznamenáva, že v danom prípade neboli splnené podmienky

pre postup podľa , keďže jeho aplikácia predpokladá

nevyčerpanie právnych prostriedkov nápravy, ktoré právny poriadok na ochranu práv

a slobôd iných poskytuje. K takejto situácii by však došlo len v prípade, ak by sťažovateľ

dovolanie nepodal a ústavný súd by bol v zmysle uvedeného ustanovenia nútený zvážiť, či

napriek jeho nepodaniu existujú v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré by prijatie sťažnosti nemalo byť odmietnuté.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie podľa (obdobne napr.

, ), tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015