Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 237/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. K., M., zastúpeného advokátkou Mgr. K. B.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 19. marca 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2009

doručená sťažnosť (doplnená na výzvu ústavného súdu podaním z 20. augusta 2009)

Ing. F. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 19. marca 2009.

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľ sa žalobou domáhal, aby súd

skonštatoval, že postupom Okresného súdu v Humennom na verejných pojednávaniach dňa

25. marca 2004 vo veci vedenej pod sp. zn. a dňa 16. septembra 2004 vo veci

vedenej pod sp. zn. boli porušené ustanovenia... zákona... o sudcoch

a prísediacich a ustanovenia... a právo sťažovateľa

slobodne prijímať a rozširovať informácie pomocou zvukového záznamu zaručené v čl. 26

ods. 1 a 2 ... a Dohovoru... Tiež sa domáhal, aby odporca bol zaviazaný

zaplatiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 50 000 Sk a nahradiť trovy konania.

Okresný súd v Starej Ľubovni rozsudkom... zo dňa 19. 02. 2008 sčasti vyhovel žalobe

sťažovateľa. Okresný súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa postupu Okresného súdu

v Humennom zo dňa 25. 3. 2004 a zároveň skonštatoval porušenie práva sťažovateľa

slobodne prijímať a rozširovať informácie pomocou zvukového záznamu na pojednávaní

dňa 16. 9. 2004. Súd zároveň zamietol návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume

50 000,- Sk a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok

bol sťažovateľovi doručený dňa 14. 4. 2008...

Proti rozsudku... podal sťažovateľ odvolanie v rozsahu výroku o zamietnutí návrhu na

zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 50 000,- Sk a proti výroku o trovách konania.

Odvolanie proti vyššie uvedeným výrokom súdu sťažovateľ podal, pretože vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci... a proti výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie

nemajetkovej ujmy tiež z toho dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam...

Krajský súd v Prešove... rozsudkom... zo dňa 19. 03. 2009 rozsudok súdu prvého stupňa

v jeho napadnutej časti potvrdil...“.

2. Sťažovateľ ďalej uviedol:

„Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa platného právneho poriadku sťažovateľ využil možnosť podať dovolanie proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove... zo dňa 19. 03. 2009 v zmysle ustanovenia § 237 písm.

f) , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Vzhľadom na to, že judikatúra Najvyššieho súdu SR a judikatúra Ústavného súdu SR nie je

jednotná v otázke prípustnosti dovolania podaného v zmysle pre

nedostatok dôvodov uvedených v rozsudku a zároveň dodržania lehoty na podanie ústavnej

sťažnosti, sťažovateľ bol nútený využiť oba prostriedky nápravy v záujme úplnej ochrany

svojich práv...“

3. V dovolaní z 3. júna 2009 podanom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sťažovateľ uviedol:

„... Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme za preukázané, že napádaným rozsudkom

Krajského súdu v Prešove... zo dňa 19. 03. 2009 bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať

pred súdom, čo odôvodňuje prípustnosťou dovolania proti tomuto rozsudku (§ 237 písm.

f/... ).

Navrhujeme, aby dovolací súd vydal tento rozsudok:

Najvyšší súd... rozsudok Krajského súdu v Prešove... zo dňa 19. 03. 2009 zrušuje a vec mu

vracia na ďalšie konanie...“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Ing. F. K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. -135 zo dňa 19. 03. 2009 porušené bolo.

2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. -135 zo dňa

19. 03. 2009 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Ing. F. K. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

v Prešove povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

5. Ústavný súd dopytom na Okresnom súde Stará Ľubovňa zistil, že dovolanie

sťažovateľa z 3. júna 2009 proti rozsudku krajského súdu... z 19. marca 2009 bolo doručené

najvyššiemu súdu 6. júla 2009.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich.

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného

rozhodnutia krajského súdu najmä z hľadiska rešpektovania jeho práva na súdnu a inú

právnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie), v dôsledku porušenia ktorých sa

domáha v konaní pred ústavným súdom, ako aj podaním dovolania najvyššiemu súdu,

zrušenia rozhodnutia krajského súdu a ďalšieho konania v jeho občiansko-právnej veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ svoje námietky [najmä tvrdený „nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia“, ktorý mal spôsobiť

porušenie ním označených práv, ako aj spôsobiť takú vadu, ktorá „zakladá i prípustnosť

dovolania podľa a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania“] uplatnil

v sťažnosti podanej ústavnému súdu, ako aj v dovolaní podanom najvyššiemu súdu, musela

byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých

porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd

dovolací.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. ), že v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je

ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na

podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj Rozsudok Európskeho súdu pre

ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká republika a rozhodnutie uverejnené

v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3

a pod.).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009