Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 470 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (475)I. ÚS 237/09
PDF · 152.32 KB
No categories available
I. ÚS 237/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 237/09-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. K., M., zastúpeného advokátkou Mgr. K. B.,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12 Co 45/2008 z 19. marca 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. F. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2009
doručená sťažnosť (doplnená na výzvu ústavného súdu podaním z 20. augusta 2009)
Ing. F. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 12 Co 45/2008 z 19. marca 2009.
1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľ sa žalobou domáhal, aby súd
skonštatoval, že postupom Okresného súdu v Humennom na verejných pojednávaniach dňa
25. marca 2004 vo veci vedenej pod sp. zn. 9C/158/2003 a dňa 16. septembra 2004 vo veci
vedenej pod sp. zn. 7C/181/2004 boli porušené ustanovenia... zákona... o sudcoch
a prísediacich a ustanovenia... Občianskeho súdneho poriadku a právo sťažovateľa
slobodne prijímať a rozširovať informácie pomocou zvukového záznamu zaručené v čl. 26
ods. 1 a 2 Ústavy... a čl. 10 ods. 1 Dohovoru... Tiež sa domáhal, aby odporca bol zaviazaný
zaplatiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 50 000 Sk a nahradiť trovy konania.
Okresný súd v Starej Ľubovni rozsudkom... zo dňa 19. 02. 2008 sčasti vyhovel žalobe
sťažovateľa. Okresný súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa postupu Okresného súdu
v Humennom zo dňa 25. 3. 2004 a zároveň skonštatoval porušenie práva sťažovateľa
slobodne prijímať a rozširovať informácie pomocou zvukového záznamu na pojednávaní
dňa 16. 9. 2004. Súd zároveň zamietol návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume
50 000,- Sk a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok
bol sťažovateľovi doručený dňa 14. 4. 2008...
Proti rozsudku... podal sťažovateľ odvolanie v rozsahu výroku o zamietnutí návrhu na
zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 50 000,- Sk a proti výroku o trovách konania.
Odvolanie proti vyššie uvedeným výrokom súdu sťažovateľ podal, pretože vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci... a proti výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie
nemajetkovej ujmy tiež z toho dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam...
Krajský súd v Prešove... rozsudkom... zo dňa 19. 03. 2009 rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti potvrdil...“.
2. Sťažovateľ ďalej uviedol:
„Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa platného právneho poriadku sťažovateľ využil možnosť podať dovolanie proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove... zo dňa 19. 03. 2009 v zmysle ustanovenia § 237 písm.
f) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Vzhľadom na to, že judikatúra Najvyššieho súdu SR a judikatúra Ústavného súdu SR nie je
jednotná v otázke prípustnosti dovolania podaného v zmysle § 237 písm. f) OSP pre
nedostatok dôvodov uvedených v rozsudku a zároveň dodržania lehoty na podanie ústavnej
sťažnosti, sťažovateľ bol nútený využiť oba prostriedky nápravy v záujme úplnej ochrany
svojich práv...“
3. V dovolaní z 3. júna 2009 podanom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sťažovateľ uviedol:
„... Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme za preukázané, že napádaným rozsudkom
Krajského súdu v Prešove... zo dňa 19. 03. 2009 bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať
pred súdom, čo odôvodňuje prípustnosťou dovolania proti tomuto rozsudku (§ 237 písm.
f/... Občianskeho súdneho poriadku).
Navrhujeme, aby dovolací súd vydal tento rozsudok:
Najvyšší súd... rozsudok Krajského súdu v Prešove... zo dňa 19. 03. 2009 zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie...“
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo Ing. F. K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 12 Co/45/2008-135 zo dňa 19. 03. 2009 porušené bolo.
2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12 Co/45/2008-135 zo dňa
19. 03. 2009 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Ing. F. K. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd
v Prešove povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti
tohto nálezu.“
5. Ústavný súd dopytom na Okresnom súde Stará Ľubovňa zistil, že dovolanie
sťažovateľa z 3. júna 2009 proti rozsudku krajského súdu... z 19. marca 2009 bolo doručené
najvyššiemu súdu 6. júla 2009.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže
konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo
základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na
konanie o nich.
Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie
je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré
v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na
konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa
čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných
slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na
ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity
právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného
rozhodnutia krajského súdu najmä z hľadiska rešpektovania jeho práva na súdnu a inú
právnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie), v dôsledku porušenia ktorých sa
domáha v konaní pred ústavným súdom, ako aj podaním dovolania najvyššiemu súdu,
zrušenia rozhodnutia krajského súdu a ďalšieho konania v jeho občiansko-právnej veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ svoje námietky [najmä tvrdený „nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia“, ktorý mal spôsobiť
porušenie ním označených práv, ako aj spôsobiť takú vadu, ktorá „zakladá i prípustnosť
dovolania podľa § 237 písm. f) OSP a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania“] uplatnil
v sťažnosti podanej ústavnému súdu, ako aj v dovolaní podanom najvyššiemu súdu, musela
byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých
porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd
dovolací.
Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 169/09), že v prípade podania
mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je
ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na
podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu
k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj Rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká republika a rozhodnutie uverejnené
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3
a pod.).
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2009