Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 761 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (767)I. ÚS 169/09
PDF · 125.09 KB
No categories available
I. ÚS 169/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 169/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2009
predbežne prerokoval sťažnosť J. A., K., zastúpeného advokátom JUDr. L. S., K., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1 CoE 2/08 z 28. februára 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. A. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 4. júna 2008
doručená sťažnosť J. A. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 1 CoE 2/08 z 28. februára 2008.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že sa v postavení navrhovateľa (žalobcu)
v rámci občianskoprávneho súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Svidník
(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 Er 390/2007 domáhal priznania nároku na náhradu
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia za pracovný úraz, ktorý utrpel ako
zamestnanec počas vykonávania práce v pracovnom pomere u zamestnávateľa (ďalej len
„žalovaný“), v zmysle vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
O nároku sťažovateľa bolo právoplatne rozhodnuté, suma náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia bola podľa § 7 vyhlášky z dôvodov osobitného
zreteľa primerane zvýšená nad sumu 240 000 Sk. Sociálna poisťovňa svoju viazanosť
rozhodnutím súdu uznala a v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. 1 CoE 2/08
sťažovateľovi vyplatila sumu 240 000 Sk. Sociálna poisťovňa pritom v priebehu celého
súdneho konania nepopierala svoje povinnosti poistiteľa, iba tvrdila, že nie sú dôvody na to,
aby sťažovateľovi priznala ako náhradu za bolesť vyššiu sumu, ako uvádzala vyhláška.
Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28. 2. 2008, sp. zn. 1 CoE 2/08 porušil
právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k.
1 CoE 2/08 zo dňa 28. 2. 2008.
Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
6.732,-Sk do 15 dní od právoplatnosti nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že v predmetnej veci podal aj dovolanie
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, a to 7. mája 2008, práve s prihliadnutím
na skutočnosť, že ide o právne dosiaľ neriešenú situáciu. Napriek tomu využíva svoje právo
domáhať sa ochrany svojich práv i na ústavnom súde. Hlavným dôvodom je najmä
skutočnosť, že v prípade odmietnutia podaného dovolania, resp. jeho zamietnutia, by
sťažovateľ nemohol svoje práva uplatniť na ústavnom súde z dôvodu uplynutia lehoty
na podanie sťažnosti.
Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým
na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno
napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi
z príslušných procesných noriem (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie
pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity.
Ústavný súd preto zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti, je táto sťažnosť považovaná
za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude
považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu
(porovnaj Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká
republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej
republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale ju podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2009