Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 440/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2020

predbežne prerokoval spoločnú ústavnú sťažnosť ,

, a , , obaja ,

zastúpených advokátskou kanceláriou ADVOKA, s. r. o., Komárnická 36, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ľuboš Pejhovský, vo veci namietaného

porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 5. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť , , a

, , obaja (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 5. novembra 2019

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že sťažovatelia sú žalovanou sporovou

stranou v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom pred Okresným súdom Pezinok

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd v uvedenej veci svojím

rozsudkom z 15. marca 2016 žalobe vyhovel. Proti označenému rozsudku súdu prvej

inštancie podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým

rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, druhým výrokom

potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľov

na prerušenie konania a tretím výrokom priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. Sťažovatelia nespokojní s napadnutým rozsudkom krajského súdu sa

obracajú so sťažnosťou na ústavný súd.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú, že napadnutý rozsudok krajského

súdu je arbitrárny, keďže v čase rozhodovania krajského súdu v napadnutom konaní

prebiehalo konanie o neplatnosť dražby, teda podľa názoru sťažovateľov žalobca žiadnym

relevantným spôsobom v konaní nepreukázal, že je vlastníkom nehnuteľností, ktorá sa majú

vypratať, čím malo dôjsť k porušeniu označeného práva. Vychádzajúc zo svojej

argumentácie, sťažovatelia dospievajú k záveru o nedostatočnom odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s ich odvolacími námietkami.

4. K otázke prípustnosti svojej sťažnosti sťažovatelia v ústavnej sťažnosti neuviedli

žiadne argumenty.

5. V závere svojej ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po jej

prijatí na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd v Pezinku a Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom

č. , resp. pod č. porušili právo manželov

a aby sa ich vec spravodlivo prerokovala.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok KS Ba č.

z 05. 11. 2019 a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

3. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom č. prikazuje

sa konať bez zbytočných prieťahov.

4. Krajský súd v Bratislave a Okresný súd v Pezinku sú povinné spoločne

a nerozdielne uhradiť ... a jeho manželke ..., trovy

konania tak, ako budú vyčíslené.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak má návrh na začatie konania uvedený

v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd

vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania

v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne.

Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o),

p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

10. Ústavný súd ešte predtým, ako posúdil ústavnú sťažnosť ako takú, konštatuje, že

sťažnosť sťažovateľov trpela nedostatkami po obsahovej stránke (chýbala zrozumiteľná

argumentácia vo vzťahu k , úplné označenie práva v petite sťažnosti).

Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti a postupujúc podľa § 39 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ustálil predmet tohto konania tak, ako je uvedené v záhlaví tohto

rozhodnutia, pričom zároveň zistil, že ani prípadné odstránenie nedostatkov sťažnosti by

neviedlo k inému rozhodnutiu o sťažnosti sťažovateľov, preto v záujme hospodárnosti

konania upustil od výzvy na odstránenie nedostatkov ich sťažnosti.

11. Pokiaľ ide o navrhovaný príkaz v bode 3 petitu ústavnej sťažnosti, ústavný súd

konštatuje, že z obsahu ústavnej sťažnosti nie je možné abstrahovať, že sťažovatelia

namietali porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, hoci v argumentácii lakonicky konštatujú a tvrdia, že došlo k porušeniu

bez toho, aby konkretizovali, ktoré parciálne právo malo byť porušené

a z akého dôvodu. Preto, vychádzajúc z obsahu argumentácie a petitu sťažnosti, ústavný súd

dospel k záveru, že sťažovatelia navrhli ústavnému súdu prikázať krajskému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov bez toho, aby navrhli vysloviť porušenie

tohto základného práva podľa . Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že

napadnuté konanie bolo právoplatne skončené, preto ani z tohto dôvodu neprichádzalo

do úvahy prikázať krajskému súdu, aby v označenej veci konal bez zbytočných prieťahov.

12. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovatelia 10. februára

2020 doručili súdu prvej inštancie dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu.

13. Z v spojení s vyplýva, že

ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu

priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

14. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

15. Skutočnosť, že prebieha dovolacie konanie proti napadnutému rozsudku

krajského súdu vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia označeného práva. Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej

predčasnosť, pretože o ochrane označeného práva, ktorého porušenie namietajú, bude

vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) ako súd dovolací.

16. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu, keď

uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 132

ods. 2 , podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd.

17. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o dovolaní.

18. Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké

dôsledky bude mať pre sťažovateľov prípadné posúdenie ich dovolania najvyšším súdom

ako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel základného

práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, konštatuje, že v prípade

procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu ( in fine ).

19. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou ústavnou sťažnosťou

smerujúcou proti rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio

temporis ju odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2

.

20. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti ako celku, ústavný súd sa

nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľov (vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti

napadnutého rozsudku krajského súdu, pozn.), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd

sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu