Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 358/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., B., zastúpeného advokátom Mgr. P. S., B.,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4,

, , , a 2, a od. 1

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 613

z 8. septembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 4,

, a 2, a od. 1

(ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) č. 613 z 8. septembra

2009, ktorým mu bol pozastavený výkon funkcie sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že 8. septembra 2009 sa

uskutočnilo 34. zasadnutie súdnej rady, ktorej program pozostával pôvodne z pätnástich

bodov. Na základe návrhu členky súdnej rady bol program jej zasadnutia rozšírený o návrh

na začatie disciplinárneho konania proti sťažovateľovi a návrh na dočasné pozastavenie

výkonu funkcie sudcu sťažovateľovi. „Následne Súdna rada... uznesením č. 610 podala

návrh na začatie disciplinárneho konania voči sťažovateľovi a uznesením č. 613 dočasne

pozastavila výkon funkcie sudcu sťažovateľa.“ Uvedené uznesenia súdnej rady (č. 610

a č. 613) boli sťažovateľovi doručené 8. septembra 2009, odkedy „bol sťažovateľovi

dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu“.

3. Podľa tvrdenia sťažovateľa mu „bolo uznesenie Súdnej rady... č. 613 z 8. 9. 2009

doručené s hodinovým oneskorením po jeho prijatí. Až doručením tohto uznesenia sa

sťažovateľ dozvedel, že voči nemu prebiehalo pred Súdnou radou... konanie o pozastavenie

výkonu funkcie sudcu podľa a “. Po

odcitovaní označených práv, ktorých porušenie namieta (bod 1), a definovaní súdnej rady

sťažovateľ uviedol, že „... z charakteru právomoci Súdnej rady... vyplýva..., že ide o orgán

verejnej správy, ktorému... zákon zveril rozhodovaciu právomoc o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb - tzn. sudcov... tzn. že ide o správny orgán

v zmysle , ktorý musí v súlade s ... nakladať so

zverenými právomocami...“. Z uvedených dôvodov sa potom

o správnom konaní (správny poriadok) – ďalej len „“ „... vzťahuje aj

na konanie a rozhodovanie Súdnej rady... o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu

podľa “.

4. V súvislosti s namietaným porušením sťažovateľ poukázal na

skutočnosť, že „vzhľadom na... charakter napadnutého rozhodnutia Súdnej rady možno...

uviesť tiež, že pokiaľ ide o rozsah zisťovania skutkového stavu a s tým súvisiacu potrebu

odôvodnenia rozhodnutí... Ústavný súd... vychádza zo zásady, že orgány verejnej moci sú

povinné posudzovať najmä splnenie zákonných podmienok pre vydanie... opatrenia a tieto

svoje závery jasne a zrozumiteľne odôvodniť v príslušnom rozhodnutí. Ak konanie

a následné rozhodnutie... týmto atribútom nevyhovuje neostáva Ústavnému súdu... nič iné

iba konštatovať porušenie základného práva na súdnu a inú ochranu...“. Ústavný súd

v podobnej situácii (v súvislosti s rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky

o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, pozn.) už konštatoval, že takéto rozhodnutie

„nemalo všetky potrebné náležitosti správneho rozhodnutia /pozri I. ÚS 162/09/“. Na

základe uvedeného, a po uvedení , a

sťažovateľ s poukazom na čl. 3 ods. 2 rokovacieho poriadku súdnej rady („osoba, o veci

ktorej sa rozhoduje, sa upovedomí o zasadnutí súdnej rady a táto osoba má právo zúčastniť

sa tej časti rokovania, ktorá predchádza rozhodnutiu o jej veci“) namietal tiež porušenie

, v zmysle ktorého „má... aj účastník správneho konania právo, aby sa

jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom... Súdna rada... sťažovateľovi neoznámila začatie konania a ani mu nedala

príležitosť, aby sa jeho vec mohla prejednať v jeho prítomnosti a tiež aby mal možnosť sa

pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, resp,

navrhnúť dôkazy.“. Sťažovateľovi tak bolo znemožnené aj „včas uplatniť námietku

zaujatosti niektorých členov Súdnej rady..., sa včas oboznámiť s disciplinárnym obvinením,

ktoré sa mu kladie za vinu a na základe citovaného využiť zákonné formy obrany... Samotný

fakt, že sťažovateľ sa o konaní Súdnej rady... o pozastavení výkonu funkcie sudcu dozvedel

až po jeho skončení predstavuje tiež hrubé popretie princípov právneho štátu a teda aj

porušenie ...“. Podľa názoru sťažovateľa napadnuté uznesenie súdnej

rady v rozpore s , a tiež neobsahuje žiadne

odôvodnenie a ani poučenie o odvolaní (rozklade). „Podľa názoru sťažovateľa členovia

Súdnej rady... boli v zmysle vylúčení z prejednávania

a rozhodovania o pozastavení výkonu funkcie sudcu sťažovateľovi, nakoľko možno mať

pochybnosť o ich nepredpojatosti k sťažovateľovi.“ V súvislosti s namietaným porušením

ostatných označených práv sťažovateľ uviedol, že „... možno konštatovať, že pozastavenie

výkonu funkcie sudcu sťažovateľovi uznesením Súdnej rady... č. 613 zo dňa 8. 9. 2009

z dôvodu disciplinárneho konania vedeného proti sťažovateľovi pre podanie trestného

oznámenia na predsedu Najvyššieho súdu SR a jeho oznámenie najvyšším ústavným

činiteľom zakladá porušenie SR... pozastavením výkonu funkcie sudcu

sťažovateľovi... došlo k porušeniu jeho práva na ničím nerušený výkon verejnej funkcie,

ktoré je súčasťou základného práva podľa ... Protiprávnosť

a protiústavnosť uznesenia Súdnej rady... č. 613 z 8. 9. 2009 má za následok, že...

neoprávnené je aj súčasné zníženie platu sudcu sťažovateľovi na úroveň 50 % platu sudcu.

Uznesenie Súdnej rady... č. 613 z 8. 9. 2009 tak odporuje SR a

ods. 1 Dodatkového protokolu... Rozhodovanie o pozastavení výkonu funkcie predstavuje...

výrazný zásah do práv... a svojim obsahom sa nepriamo blíži trestu (správnej sankcii)

zákazu činnosti. Takýto prístup... je v absolútnom protiklade so zásadou prezumpcie neviny

zakotvenej v SR ako aj Dohovoru... Napadnutým uznesením

Súdnej rady... /z dôvodu jeho protiústavnosti/ došlo aj k neadekvátnemu zásahu do práva

garantovaného ... veta prvá vo vzťahu k účastníkom konaní, v ktorých

mal sťažovateľ konať a rozhodovať ako zákonný sudca, či člen senátu.“.

5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Uznesením Súdnej rady... č. 613 zo dňa 8. 9. 2009, ktorým bol JUDr. P. P.

pozastavený výkon funkcie sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo porušené

základné právo... vyplývajúce z ..., základné právo... vyplývajúce z

ods. 1 ... a Dodatkového protokolu..., základné právo... vyplývajúce

z ... za súčasného porušenia od. 1 ..., základné právo...

vyplývajúce z ..., základné právo... vyplývajúce z ...

ako aj základné právo... vyplývajúce z ... a dohovoru... ako

aj porušený ..., ... a ...

Ústavný súd... uznesenie Súdnej rady... č. 613 zo dňa 8. 9. 2009 zrušuje a vec vracia

Súdnej rade... na ďalšie konanie.

Súdna rada... je povinná nahradiť sťažovateľovi všetky trovy konania do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Zároveň sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd dočasným opatrením pozastavil

vykonateľnosť uznesenia súdnej rady č. 613 z 8. septembra 2009.

7. Sťažovateľ predložil ako prílohu k sťažnosti tiež „odvolanie (rozklad)“ proti

uzneseniu súdnej rady č. 613 z 8. septembra 2009 (doručené súdnej rade 29. októbra 2009),

ktoré odôvodnil tým, že „neobsahuje všetky formálne náležitosti a najmä ustanovenia

právnych predpisov, podľa ktorých Súdny rada rozhodla“. V ďalšom podrobne na

5 stranách rozviedol dôvody odvolania (rozkladu) v podstatnom identickým spôsobom, ako

je uvedené v sťažnosti (i) a „Žaloba proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu“

a „Návrh na odklad výkonu rozhodnutia“ z 27. októbra 2009 (osobne podanú Krajskému

súdu v Bratislave 29. októbra 2009) vo veci žalobcu – sťažovateľa proti súdnej rade,

v ktorej sa sťažovateľ domáha zrušenia namietaného uznesenia súdnej rady (podľa § 250j

ods. 2 ) a nariadenia odkladu vykonateľnosti tohto

uznesenia. Sťažovateľ žalobu odôvodnil podrobným spôsobom na 20 stranách,

v podstatnom identickým spôsobom, ako je uvedené v sťažnosti (ii).

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na

konanie o nich.

10. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

11. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného

rozhodnutia súdnej rady najmä z hľadiska rešpektovania jeho práva na súdnu a inú právnu

ochranu a z neho vyplývajúce (a na neho nadväzujúce) ďalšie ním označené práva (bod 3

a 4), v dôsledku porušenia ktorých sa domáhal, ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj

podaním odvolania (rozkladu) súdnej rade a žaloby Krajskému súdu v Bratislave zrušenia

uznesenia súdnej rady č. 613 z 8. septembra 2009.

12. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho práva jednak na súdnej rade a na

správnom súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej

predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo

vzťahu k súdnej rade rozhodovať súdna rada, resp. krajský (správny) súd .

13. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. ), že v prípade

podania opravného prostriedku (odvolanie či rozklad) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti

je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o odvolaní. To isté platí

v prípade podania správnej žaloby a súbežne podanej ústavnej sťažnosti. Pritom lehota na

podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).

14. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľa meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009