Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 331 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (336)I. ÚS 239/09
PDF · 154.31 KB
No categories available
I. ÚS 239/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., H., B., vo veci namietaného porušenia práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C/263/2007
a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co/116/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C/263/2007 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co/116/09.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podal «... dôvodnú žalobu „o uloženie povinnosti
konať vo veci montáže prietokových meračov spotreby tepla a termoregulačných ventilov“
dňa 23. 10. 2007 na OS Bratislava II sp. zn.: 20 C/263/2007... Zákonná sudkyňa ignorovala
predloženie požadovaných dôkazov... Týmto sudkyňa ZMARILA čl. 6 ods. 1 PRÁVO NA
SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE a poznanie pravdivého skutkového stavu. Preto jej
rozhodnutie je ohybné a toto ohybné rozhodnutie potvrdil odvolací súd, ktorý veľmi
pravdepodobne vec len odbil.».
2. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal nález tohto znenia:
„II.A Okresný súd Bratislava II porušil základné práva D. B. garantované čl. 6
ods. 1 PRÁVO NA SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE na základe dokazovania
a spoznania skutkového stavu, vo veci.
Krajský súd Bratislava porušil to isté pravidlo plus porušil čl. 13 - PRÁVO NA
ÚČINNÝ OPRAVNÝ PROSTRIEDOK podľa medzinárodného dohovoru, ktorým je
Slovenská republika viazaná.
II.B Okresný súd Bratislava II a Krajský súd Bratislava sú povinní zaplatiť rovnako
vysokú satisfakciu vo výške 100.000 Eur (pre opakované delikty nepoučenie) v lehote 15 dní
od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.
V prípade omeškania súdy sú povinne zaplatiť úroky z omeškania vo výške 17.6 %
z dlžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.
II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť trovy konania sťažovateľovi
a advokátovi v lehote 15 dní.
II.D. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu Bratislava
6 Co/116/09-209 ako protizákonné a vec vracia na ďalšie konanie bez zbytočných
prieťahov.“
3. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným
súdom, svoju žiadosť však neodôvodnil.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
4. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol
28. októbra 2008 rozsudkom č. k. 20 C/263/2007-188, proti ktorému sťažovateľ v zákonnej
lehote podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom 7. mája 2009 sp. zn.
6 Co 116/09 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu. Sťažovateľ podal 21. júla 2009
dovolanie proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 116/09 zo 7. mája 2009, o ktorom ešte
nerozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
5. Ústavný súd koná na základe princípu subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1
ústavy, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových
práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti
a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom
prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané
porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj
právomoc ústavného súdu na konanie o nich.
Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie
je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú
v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny
prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5
ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré
ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu najmä z hľadiska rešpektovania jeho práva na
spravodlivé súdne konanie a z neho vyplývajúce (a na neho nadväzujúce) ďalšie ním
označené práva, v dôsledku porušenia ktorých sa domáhal v konaní pred ústavným súdom,
ako aj podaním dovolania najvyššiemu súdu zrušenia rozhodnutia krajského súdu
a ďalšieho konania v jeho občianskoprávnej veci. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho
práva jednak na dovolacom súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť
odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie
namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.
Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 169/09), že v prípade podania
mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je
ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na
podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu
právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Bulena a spol. verzus Česká republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov
a uznesení Ústavného súdu Českej republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).
6. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a z toho dôvodu už bolo
bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie
ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2009