Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 239/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., H., B., vo veci namietaného porušenia práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podal «... dôvodnú žalobu „o uloženie povinnosti

konať vo veci montáže prietokových meračov spotreby tepla a termoregulačných ventilov“

dňa 23. 10. 2007 na OS Bratislava II sp. zn.: ... Zákonná sudkyňa ignorovala

predloženie požadovaných dôkazov... Týmto sudkyňa ZMARILA čl. 6 ods. 1 PRÁVO NA

SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE a poznanie pravdivého skutkového stavu. Preto jej

rozhodnutie je ohybné a toto ohybné rozhodnutie potvrdil odvolací súd, ktorý veľmi

pravdepodobne vec len odbil.».

2. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal nález tohto znenia:

„II.A Okresný súd Bratislava II porušil základné práva D. B. garantované čl. 6

ods. 1 PRÁVO NA SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE na základe dokazovania

a spoznania skutkového stavu, vo veci.

Krajský súd Bratislava porušil to isté pravidlo plus porušil čl. 13 - PRÁVO NA

ÚČINNÝ OPRAVNÝ PROSTRIEDOK podľa medzinárodného dohovoru, ktorým je

Slovenská republika viazaná.

II.B Okresný súd Bratislava II a Krajský súd Bratislava sú povinní zaplatiť rovnako

vysokú satisfakciu vo výške 100.000 Eur (pre opakované delikty nepoučenie) v lehote 15 dní

od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

V prípade omeškania súdy sú povinne zaplatiť úroky z omeškania vo výške 17.6 %

z dlžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť trovy konania sťažovateľovi

a advokátovi v lehote 15 dní.

II.D. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu Bratislava

-209 ako protizákonné a vec vracia na ďalšie konanie bez zbytočných

prieťahov.“

3. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným

súdom, svoju žiadosť však neodôvodnil.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol

28. októbra 2008 rozsudkom č. k. -188, proti ktorému sťažovateľ v zákonnej

lehote podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom 7. mája 2009 sp. zn.

tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu. Sťažovateľ podal 21. júla 2009

dovolanie proti rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 7. mája 2009, o ktorom ešte

nerozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

5. Ústavný súd koná na základe princípu subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1

, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových

práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti

a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu najmä z hľadiska rešpektovania jeho práva na

spravodlivé súdne konanie a z neho vyplývajúce (a na neho nadväzujúce) ďalšie ním

označené práva, v dôsledku porušenia ktorých sa domáhal v konaní pred ústavným súdom,

ako aj podaním dovolania najvyššiemu súdu zrušenia rozhodnutia krajského súdu

a ďalšieho konania v jeho občianskoprávnej veci. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho

práva jednak na dovolacom súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť

odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie

namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. ), že v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je

ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na

podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Bulena a spol. verzus Česká republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov

a uznesení Ústavného súdu Českej republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).

6. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s a z toho dôvodu už bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie

ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009