Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 152/2010
PDF · 163.69 KB
No categories available
II. ÚS 152/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. B., Z., zastúpeného advokátom JUDr. T. R., B., vo
veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl.
13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej
prokuratúry Trnava sp. zn. 2 Pv 1328/2005 z 30. apríla 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. V. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára
2010 doručená sťažnosť Ing. V. B., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného
v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 2 Pv
1328/2005 z 30. apríla 2009.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením okresnej prokuratúry
z 30. apríla 2009 bola zamietnutá ako oneskorene podaná sťažnosť sťažovateľa
zo 17. marca 2009 proti uzneseniu povereného príslušníka Policajného zboru, odboru
skráteného vyšetrovania, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave (ďalej len „poverený príslušník“) vydaného 4. novembra 2008
pod ČVS: ORP-3532/2-OSV-TT-2005, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie začaté na
základe sťažovateľom podaného trestného oznámenia.
Z dôvodu nesúhlasu s rozhodnutím okresnej prokuratúry podal sťažovateľ 16. júna
2009 podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“) podnet na preskúmanie jeho zákonnosti, ktorý Krajská
prokuratúra v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) listom z 12. augusta 2009 ako
nedôvodný odložila.
Následne sťažovateľ podaním z 2. novembra 2009 požiadal podľa § 34 ods. 1 zákona
o prokuratúre o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom,
ktorý Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
listom z 5. februára 2010 taktiež ako nedôvodný odložila s odôvodnením, že postup orgánov
činných v trestnom konaní, ako aj postup krajskej prokuratúry považovala za správny
a opodstatnený.
Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu uvádza:
«V odôvodnení napádaného uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava sa uvádza, že
sťažovateľovi „...bolo zasielané uznesenie zo dňa 04. 11. 2008 prostredníctvom pošty
doporučene do vlastných rúk...“ pričom táto zásielka bola „...doručovaná dňa 10. 11. 2008,
opakovane dňa 11. 11. 2008, kedy bola aj uložená, pričom Ing. B. si túto zásielku neprevzal
v odbernej lehote. Z uvedeného pri postupe v zmysle § 66 ods. 3 Tr. poriadku vyplýva, že za
deň doručenia uznesenia Ing. B. sa považuje 14. november 2008.“
Poverený príslušník PZ sa mal vyjadriť, že keď si sťažovateľ dňa 05. 03. 2009
preberal kópiu vyšetrovacieho spisu, mal sa mu snažiť doručiť aj originál uznesenia o
zastavení trestného stíhania, pričom sťažovateľ mal takého doručovanie odmietnuť.
Záverom sa v napádanom uznesení okresná prokurátorka odvoláva na fikciu
doručenia, ktorá pripadá na 14. 11. 2008 a teda podľa jej záveru bol posledným možným
dňom na podanie sťažnosti deň 18. 11. 2008.
Sťažnosť sťažovateľa zo dňa 17. 03. 2009 tak bola podľa záverov napádaného
rozhodnutia podaná oneskorene.
Uznesením Okresného súdu Zvolen, č. k. 0 Tp 485/2008 zo dňa 08. 11. 2008 bol
sťažovateľ vzatý do väzby, pričom väzba začala plynúť dňom 06. 11. 2008 o 10.00 hod. ...
Pokiaľ je obvinenému (a bolo tak aj v prípade sťažovateľa) doručovaná akákoľvek
písomnosť na adresu, ktorú uviedol napr. pri úkonoch trestného konania (a ktorá platila aj
v čase doručovania napádaného uznesenia) a túto si nemohol z objektívnych príčin prebrať,
nie je možné v takom prípade hovoriť o „fikcii“ doručenia.
V čase doručovania uznesenia povereného príslušníka PU (10. 22. 08, následne
11. 11. 08, resp. 14. 11. 08), ktorým bolo trestné stíhanie zastavené a na ktorý sa vo svojom
rozhodnutí odvoláva aj napádané uznesenie okresnej prokuratúry, bola už sťažovateľovi
štyri dni (od 06. 11. 08) obmedzená osobná sloboda a teda tak nemohol využiť svoje právo
a zásielku so sťažnosťou si prevziať a podať voči nej v lehotách uvedených okresnou
prokurátorkou sťažnosť.
Zákonné ustanovenia o doručovaní v zmysle Tr. poriadku, na ktoré sa v napádanom
rozhodnutí opiera okresná prokurátorka platia jedine v prípade, ak subjekt – oprávnená
osoba na podanie sťažnosti – má reálnu možnosť prevziať si doručovanú zásielku na svojej
adrese a teda mu v jej prevzatí nebráni žiadna objektívna prekážka.
Sťažovateľ tvrdí, že jeho zadržanie a následné vzatie do väzby v čase, keď mu
zásielka ešte nebola doručená (a ešte ani len doručovaná) spôsobilo, že si doručované
rozhodnutie povereného príslušníka PZ nemohol prevziať v lehotách, na ktoré sa odvoláva
napádané rozhodnutie okresnej prokuratúry a teda ani využiť právo podať proti nemu
sťažnosť. ...
Sťažovateľ sa po prvý raz o prípadnej existencii rozhodnutia povereného príslušníka
PZ o zastavení trestného stíhania dozvedel až po tom, ako si doma riadne prelistoval kópiu
celého vyšetrovacieho spisu, ktorú si nechal prefotiť krátko po tom, ako bol prepustený
z väzby (v rámci iného trestného konania, kde mal procesné postavenie obvineného) na
základe porušenia jeho ústavných práv. ...
Nie je pravda, že by sťažovateľ (tak, ako to tvrdí okresná prokurátorka v napádanom
rozhodnutí) odmietal prevziať originál uznesenia od povereného príslušníka PZ, pretože
tento mu osobne ani žiadny nedával. ...
Postup Okresnej prokuratúry Trnava považuje sťažovateľ – v danej veci majúci
procesné postavenie poškodeného – za neakceptovateľný a neprípustným spôsobom
porušujúcim jeho práva na účinnú obranu prostredníctvom sťažnosti, ktorú mu garantuje
trestný poriadok. ...
Prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý sa zaoberal podnetom sťažovateľa zo dňa
16. 06. 2009 neuviedol vo svojom liste zo dňa 12. 08. 2009 žiadne relevantné argumenty,
ktorými by spochybnil opodstatnenosť sťažovateľových výhrad uvádzaných v podnete.
Konajúci prokurátor len jednoducho skonštatoval, že sama okolnosť, že poškodený
(sťažovateľ) bol v čase doručovania vo väzbe a tým mu malo byť znemožnené preberať
zásielky, je právne irelevantné. ...
Prokurátorka generálnej prokuratúry taktiež považovala postup orgánov činných
v trestnom konaní za správny. To znamená, že akceptovala situáciu popísanú vyššie a teda,
že zásielka, ktorá obsahovala uznesenie o zastavení tr. stíhania bola odoslaná dňa 06. 11.
2008... doručovaná dňa 10. 11. 2008, opakovane dňa 11. 11. 2008, kedy bola aj uložená. ...
Prokurátorka GP poukázala na ust. § 46 ods. 2 Tr. poriadku a teda ak dôjde k zmene
adresy poškodeného tak tento to musí „... bez meškania...“ oznámiť príslušnému orgánu.
Z čoho jednoznačne vyplýva, že zákon poškodenému dáva možnosť (t. j. reálnu možnosť),
aby mohol v predstihu (t. j. ešte pred odoslaním a následným doručovaním konkrétnej
písomnosti) oznámiť orgánu činnom v trestnom konaní, že adresa na ktorú by mohol dostať
v budúcnosti nejakú písomnosť sa zmenila.
Takáto reálna možnosť bola sťažovateľovi zo strany vyšetrovateľa a následne
prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava, prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava
a prokurátorky Generálnej prokuratúry SR odopretá. ...
Sťažovateľ preto tvrdí, že takéto doručovanie vzhľadom na okolnosti nebolo zákonné
a zákonným bolo až v čase, keď sa sťažovateľ dostal z väzby na slobodu a kedy mu opätovne
bolo doručované predmetné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, ktoré si už riadne
prevzal a voči ktorému podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. ...»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci
rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a to výrokom
Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 30. apríla 2009, sp. zn. 2 Pv 1328/2005, ktorým bola
zamietnutá sťažnosť sťažovateľa z dôvodu, že táto bola podaná oneskorene, porušené bolo.
2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 30. apríla 2009, sp. zn.
2 Pv 1328/2005 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnej prokuratúre v Trnave na ďalšie
konanie.“
Zároveň sťažovateľ žiadal nahradiť trovy právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom v sume 254,88 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní
základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo
slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu
na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej
sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí
to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.
V zmysle uvedeného je predmetom sťažnosti namietané porušenie základného
práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na účinný
prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry sp. zn.
2 Pv 1328/2008 z 30. apríla 2009. K ich porušeniu malo dôjsť tým, že okresná prokuratúra
považovala sťažnosť sťažovateľa zo 17. marca 2009 proti uzneseniu povereného príslušníka
vydaného 4. novembra 2008 pod ČVS: ORP-3532/2-OSV-TT-2005 za podanú oneskorene,
s čím sťažovateľ nesúhlasí, pretože fikciu doručenia rozhodnutia 14. novembra 2008
(o ktorú okresná prokuratúra oprela svoje závery) nie je možné akceptovať z dôvodu, že
v tom čase sa už sťažovateľ v inej trestnej veci nachádzal vo väzbe, a tak nemohol zásielku
s uznesením prevziať na ním predtým uvedenej adrese. S obsahom uznesenia povereného
príslušníka sa oboznámil až po jeho prepustení z väzby na slobodu a následne proti nemu
podal sťažnosť.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ sa už v minulosti s obsahovo totožnou
sťažnosťou obrátil na ústavný súd (doručenou 2. júna 2009), ktorý o nej rozhodol
uznesením č. k. IV. ÚS 318/09-12 z 25. septembra 2009 tak, že ju ako neprípustnú odmietol
pre nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a na použitie ktorých bol oprávnený podľa
osobitných predpisov (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 318/09-12 z 25. septembra 2009 podal
sťažovateľ proti uzneseniu okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009 podnet na preskúmanie
jeho zákonnosti, ktorý krajská prokuratúra 12. augusta 2009 ako nedôvodný odložila.
Následne generálna prokuratúra 5. februára 2010 ako nedôvodný odložila aj opakovaný
podnet sťažovateľa smerujúci tak proti rozhodnutiu okresnej prokuratúry, ako aj proti
výsledku vybavenia jeho podnetu krajskou prokuratúrou. Aktuálna sťažnosť sťažovateľa
bola teda ústavnému súdu podaná po vyčerpaní právnych prostriedkov nápravy v zmysle
odôvodnenia uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 318/09-12 z 25. septembra 2009. Podľa
názoru ústavného súdu uvedené orgány boli oprávnené a povinné v prípade zistenia
porušenia základných práv sťažovateľa poskytnúť mu primeranú ochranu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť doručenú ústavnému súdu 24. februára 2010
sťažovateľ podal proti uzneseniu okresnej prokuratúry z 30. apríla 2009, táto však
nesmeruje proti postupu, resp. záveru generálnej prokuratúry, ktorá ako inštančne posledná
preskúmavala jeho vec a jedine jej závery by mohli byť predmetom skúmania v konaní pred
ústavným súdom.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.
Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie
o ďalších požiadavkách sťažovateľa (zrušenie uznesenia okresnej prokuratúry, vrátenie veci
okresnej prokuratúre na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia),
pretože to je viazané na vyslovenie porušenia základných práv alebo slobôd.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2010