Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 318/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. B., Z., zastúpeného advokátom JUDr. T. R., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Trnava sp. zn. z 30. apríla 2009

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. B. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2009

doručená sťažnosť Ing. V. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“)

sp. zn. z 30. apríla 2009 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresnej

prokuratúry“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením okresnej

prokuratúry bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu povereného príslušníka

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Trnave

sp. zn. ČVS: ORP-3532/2-OSV-TT-2005 zo 4. novembra 2008 (ďalej len „uznesenie

povereného príslušníka zo 4. novembra 2008“), ktorým bolo zastavené trestné stíhanie,

ako oneskorene podaná.

Sťažovateľ uviedol, že v odôvodnení napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry sa

okrem iného uvádza, že uznesenie povereného príslušníka zo 4. novembra 2008 bolo

sťažovateľovi zasielané prostredníctvom Slovenskej pošty do vlastných rúk, pričom táto

zásielka bola doručovaná 10. novembra 2008, opakovane 11. novembra 2008, keď bola

aj uložená, pričom sťažovateľ si ju neprevzal v odbernej lehote. Z uvedeného pri postupe

podľa vyplýva, že za deň doručenia tohto uznesenia

sťažovateľovi sa považuje 14. november 2008 (fikcia doručenia), a teda posledným dňom

na podanie sťažnosti bol 18. november 2008. Preto sťažnosť sťažovateľa zo 17. marca 2009

bola podľa záverov napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry podaná oneskorene.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn.

z 8. novembra 2008 bol vzatý do väzby, pričom väzba začala plynúť

6. novembra 2008 o 10.00 h. Keďže v čase doručovania uznesenia povereného príslušníka

zo 4. novembra 2008 mu bola už 4 dni obmedzená osobná sloboda, nemohol zásielku

s predmetným uznesením prevziať a podať proti nemu sťažnosť v stanovenej lehote.

Sťažovateľ sa o existencii uznesenia povereného príslušníka zo 4. novembra 2008

dozvedel „až po tom, ako si doma riadne prelistoval kópiu celého vyšetrovacieho spisu,

ktorú si nechal prefotiť krátko po tom, ako bol prepustený z väzby“.

V argumentácii sťažovateľ pokračuje a uvádza, že nie je pravdou, že by „... (tak ako

tvrdí okresná prokurátorka v napadnutom uznesení) odmietal prevziať originál uznesenia

od povereného príslušníka PZ, pretože tento mu osobne ani žiadne nedával.

Dôkazom toho, že samotný poverený príslušník PZ si uvedomil, že doručovanie

zastavenia trestného stíhania nebolo vykonané v intenciách zákona, je aj tá skutočnosť, že

doručoval svoje rozhodnutie opätovne prostredníctvom pošty bez akéhokoľvek prípisu“, čím

mu poskytol možnosť podať proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú aj využil.

Pre sťažovateľa z nepochopiteľných dôvodov «okresná prokurátorka toto konanie

(t. j. opätovné doručovanie) vyhodnotila ako „nadbytočné“. Skutočnosť, že sťažovateľ sa

v čase prvého doručovania nachádzal vo väzbe a teda si nemohol z objektívneho dôvodu

prevziať v mieste trvalého bydliska čo i len jedinú listinu, okresná prokurátorka úplne

odignorovala (a túto vedomosť musela mať od povereného príslušníka PZ).».

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s a to výrokom

Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 30. apríla 2009, sp. zn. , ktorým bola

zamietnutá sťažnosť sťažovateľa z dôvodu, že táto bola podaná oneskorene, porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 30. apríla 2009, sp. zn.

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnej prokuratúre v Trnave na ďalšie

konanie.“

Zároveň žiadal „nahradiť trovy právneho zastúpenia vzniknuté v konaní pred

Ústavným súdom SR vo výške 245,70 €...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď

sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označených práv sťažovateľa

uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. z 30. apríla 2009.

Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránku veci,

je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade,

ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú

dôvody na jej odmietnutie podľa , sa ňou môže ústavný

súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov

sťažnosti podľa , resp. podľa ako

prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených

základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, kompetencia ktorého predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie

ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že nevyužite

podnetu ako prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky

nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa

obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu

(m. m. , , ).

Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov

(napr. , ).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv,

ktoré uplatnil sťažovateľ; m. m. , , ,

, , , , ). Podnet

(opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním

zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval sťažovateľovi prostriedok

nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre),

ktorým sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia okresnej

prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval sťažovateľovi

dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc krajského prokurátora (prípadne

následne generálneho prokurátora Slovenskej republiky) záväzným pokynom nariadiť

prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej

prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označené

rozhodnutie okresnej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol

v rozpore so zákonom.

Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom (napr. , ).

Zo sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ podal podnet podľa § 31 ods. 1 zákona

o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry pri

vybavovaní svojej sťažnosti proti uzneseniu povereného príslušníka zo 4. novembra 2008.

Ústavný súd pri posudzovaní prípustnosti sťažnosti, teda pri skúmaní, či

v konkrétnom prípade boli vyčerpané všetky opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov,

sa musí vysporiadať s tým, či príslušný opravný prostriedok môže podať sám sťažovateľ

a či s podaním takéhoto opravného prostriedku sú bezprostredne spojené určité konkrétne

právne dôsledky, ktoré sa môžu pozitívne prejaviť v právnej sfére sťažovateľa. V prípade

podnetu podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre možno na obe nastolené otázky odpovedať

kladne. Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť

ochranu označených porušení práv.

Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ, ak sa domnieva, že okresná prokuratúra

porušila jeho základné práva, nevyužil (hoci mohol, mal a podľa všetkého dosiaľ môže

využiť) tie právne prostriedky, ktoré mu zákon účinne poskytuje na ich ochranu voči

rozhodnutiu ním označeného orgánu činného v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by

prípadne mohla vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady,

právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Sťažovateľ podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona o prokuratúre

nevyužil, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri

predbežnom prerokovaní ako podaná predčasne podľa

odmietnutá pre neprípustnosť ( v spojení s ).

Treba poznamenať, že citované § 31 a § 36 zákona o prokuratúre sa týkajú všetkých

konaní a postupov v ňom vymenovaných orgánov verejnej moci, ktoré sú pri výkone

svojich právomocí povinné priamo aplikovať ústavu ako prameň práva vrátane úpravy

základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom ( ).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2009