Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 150/2010
PDF · 174.33 KB
No categories available
II. ÚS 150/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. F., B., a M. K., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj
základného práva vyjadriť sa k prerokúvanej veci zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 446/2006-677 z
26. júna 2008, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 446/2006-701 z
24. septembra 2008, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. Kc 251/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. F. a M. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2009
doručená sťažnosť Ing. J. F., B., a M. K., B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného
porušenia základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva vyjadriť sa
k prerokúvanej veci zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 446/2006-677 z 26. júna 2008 a uznesením
krajského súdu č. k. 6 Co 446/2006-701 z 24. septembra 2008, ako aj postupom Krajskej
prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kc
251/09.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 446/2006
konal krajský súd ako súd odvolací vo veci vedenej na prvostupňovom Okresnom súde
Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 244/90. Sťažovatelia v sťažnosti
uviedli, že porušenie ich základného práva na spravodlivé súdne konanie pred nestranným
súdom bolo spôsobené tým, že v ich veci rozhodoval vylúčený sudca (JUDr. M.), ktorý bol
členom senátu krajského súdu vyhlasujúceho napádaný rozsudok č. k. 6 Co 446/2006-677
z 26. júna 2008 a tiež vydal napádané uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 446/2006-701
z 24. septembra 2008, ktorým krajský súd odmietol ich návrh na vykonanie opravy
zápisnice z pojednávania krajského súdu konaného 26. júna 2008, na ktorom im nemalo byť
umožnené bez prerušovania vyjadriť sa k prerokúvanej veci.
Sťažovatelia v sťažnosti tiež uviedli, že podaním adresovaným Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sa z už uvedených
dôvodov domáhali podania mimoriadneho dovolania proti označeným rozhodnutiam
krajského súdu, avšak túto ich žiadosť posudzovala krajská prokuratúra v konaní vedenom
pod sp. zn. Kc 251/09, pričom listom z 3. augusta 2009 im bolo oznámené, že ich návrhu na
podanie mimoriadneho dovolania nebude vyhovené.
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby po prijatí ich sťažnosti
«Ústavný súd zrušil právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
6 Co 446/2006-677 ktorým boli porušené naše zákl. práva garantované v čí. 46 ods. (1)
Ústavy SR: „Každý sa môže domáhať... svojho práva na... nestrannom súde a... na inom
orgáne SR.“ a čl. 6 „Dohovoru ...“ v bode 1): „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo,... prejednaná... nestranným súdom, zriadeným zákonom...“
K porušeniu uvedených zákl. práv došlo:
- potvrdením nezákonného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 5 C 244/90-607
- Odmietnutím opravy zmätočnej verejnej listiny vyhotovenej súdom, vydaným uznesením
6 Co 446/2006-701, čím zastavil konanie a to možnosť podania dovolania na Najvyšší súd
SR. Tento zásah vykonal vylúčený predseda senátu JUDr. M. M.
Iný zásah orgánu verejnej moci: Odloženie námetu na podanie mimoriadneho
dovolania Krajskou prokuratúrou Bratislava, Kc 251/09-10. Toto odloženie doručené dňa
10. 8. 2009 do vlastných rúk, nepotvrdené generálnym prokurátorom je neplatné
a nezákonné. V zmysle dôvodovej správy k novele Zák. č. 161/1998 a ust. § 243e až h,
O. s. p., prijať alebo odmietnuť prijatie námetu od účastníka len a výlučne generálny
prokurátor. O prenesení právomocí na nižší stupeň prokuratúry ustanovenia O. s. p., ktoré
v tejto pre účastníka poslednej možnosti konať pred všeobecným súdom, neobsahujú ani
slovo. Preto toto odloženie navrhujem hodnotiť ako neoprávnené zastavenie konania.
Preto navrhujem, aby Ústavný súd po zrušení napadnutého rozsudku Krajského súdu
vrátil na ďalšie konanie.
Žiadne finančné zadosťučinenie nežiadame, nie je to súčasťou nášho petitu.».
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K namietaným rozhodnutiam krajského súdu
V súvislosti so sťažovateľmi napádanými rozhodnutiami krajského súdu ústavný súd
poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto
lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia
alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo
dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto
lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Sťažovatelia sťažnosťou pred ústavným súdom napádajú rozsudok krajského súdu
č. k. 6 Co 446/2006-677 z 26. júna 2008, ako aj jeho uznesenie č. k. 6 Co 446/2006-701
z 24. septembra 2008.
Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu č. k. 6 Co 446/2006-677
z 26. júna 2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 5 C 244/90
z 26. apríla 2006 nadobudol právoplatnosť 14. augusta 2008. Napokon túto skutočnosť
uvádzajú aj samotní sťažovatelia v podaní z 10. júla 2009, ktorým sa na generálnej
prokuratúre domáhali podania mimoriadneho dovolania proti označenému rozsudku
krajského súdu.
Pokiaľ ide o sťažovateľmi napádané uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 446/2006-
701 z 24. septembra 2008, sťažovatelia v podaní zo 4. novembra 2008 adresovanom
krajskému súdu uvádzajú, že toto uznesenie im bolo doručené 20. októbra 2008.
V súvislosti s už uvedenými zisteniami ústavný súd uvádza, že od 14. augusta 2008,
keď bolo právoplatne skončené konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 6 Co 446/2006,
ako aj od 20. októbra 2008, keď bolo sťažovateľom doručené napádané uznesenie krajského
súdu, do 9. októbra 2009, keď sťažovatelia osobne podali sťažnosť ústavnému súdu,
nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
2. K namietanému postupu krajskej prokuratúry
V súvislosti s nespokojnosťou sťažovateľov týkajúcou sa postupu krajskej
prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 251/09 o ich podnete na podanie
mimoriadneho dovolania proti označeným rozhodnutiam krajského súdu ústavný súd
poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie
je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
To znamená, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno ústavnému súdu podať
spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť
neprípustná.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí, prokurátorov, v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom
je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie
sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek
prokuratúre.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie
ktorých je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený
vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa
rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť
s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
Ústavný súd už v minulosti vyslovil právny názor (napr. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05,
IV. ÚS 126/07, IV. ÚS 318/09), že nevyužite podnetu ako prostriedku nápravy v rámci
sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti
v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov
prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale
aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu
procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu.
Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval sťažovateľom prostriedok
nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 34 zákona o prokuratúre),
ktorým sa mohli domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého stanoviska krajskej
prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval sťažovateľom
dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora nadriadeného prokurátorovi
krajskej prokuratúry záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej
veci aj napriek doterajšiemu postupu krajskej prokuratúry, ak by na základe podnetu
sťažovateľov dospel k záveru, že závery krajskej prokuratúry vyslovené v liste sp. zn.
Kc 251/09 z 3. augusta 2009 sú v rozpore so zákonom.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia, ktorí sa domnievajú, že krajská prokuratúra
porušila ich základné práva, nevyužili tie právne prostriedky, ktoré im zákon na ich ochranu
účinne poskytuje. Až po ich vyčerpaní by prípadne mohla vzniknúť, ak by boli splnené aj
ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).
Sťažovatelia podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 34 zákona
o prokuratúre nevyužili, ale obrátili sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bolo
potrebné ich sťažnosť v tejto časti už pri predbežnom prerokovaní ako podanú predčasne
podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre jej neprípustnosť (§ 53 ods. 1
v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2010