Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 150/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. F., B., a M. K., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručeného

v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj

základného práva vyjadriť sa k prerokúvanej veci zaručeného v

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -677 z

26. júna 2008, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -701 z

24. septembra 2008, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. Kc 251/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. F. a M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2009

doručená sťažnosť Ing. J. F., B., a M. K., B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva vyjadriť sa

k prerokúvanej veci zaručeného v rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -677 z 26. júna 2008 a uznesením

krajského súdu č. k. -701 z 24. septembra 2008, ako aj postupom Krajskej

prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kc

251/09.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

konal krajský súd ako súd odvolací vo veci vedenej na prvostupňovom Okresnom súde

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Sťažovatelia v sťažnosti

uviedli, že porušenie ich základného práva na spravodlivé súdne konanie pred nestranným

súdom bolo spôsobené tým, že v ich veci rozhodoval vylúčený sudca (JUDr. M.), ktorý bol

členom senátu krajského súdu vyhlasujúceho napádaný rozsudok č. k. -677

z 26. júna 2008 a tiež vydal napádané uznesenie krajského súdu č. k. -701

z 24. septembra 2008, ktorým krajský súd odmietol ich návrh na vykonanie opravy

zápisnice z pojednávania krajského súdu konaného 26. júna 2008, na ktorom im nemalo byť

umožnené bez prerušovania vyjadriť sa k prerokúvanej veci.

Sťažovatelia v sťažnosti tiež uviedli, že podaním adresovaným Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sa z už uvedených

dôvodov domáhali podania mimoriadneho dovolania proti označeným rozhodnutiam

krajského súdu, avšak túto ich žiadosť posudzovala krajská prokuratúra v konaní vedenom

pod sp. zn. Kc 251/09, pričom listom z 3. augusta 2009 im bolo oznámené, že ich návrhu na

podanie mimoriadneho dovolania nebude vyhovené.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby po prijatí ich sťažnosti

«Ústavný súd zrušil právoplatnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-677 ktorým boli porušené naše zákl. práva garantované v čí. 46 ods. (1)

SR: „Každý sa môže domáhať... svojho práva na... nestrannom súde a... na inom

orgáne SR.“ a čl. 6 „Dohovoru ...“ v bode 1): „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo,... prejednaná... nestranným súdom, zriadeným zákonom...“

K porušeniu uvedených zákl. práv došlo:

- potvrdením nezákonného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č. k. -607

- Odmietnutím opravy zmätočnej verejnej listiny vyhotovenej súdom, vydaným uznesením

-701, čím zastavil konanie a to možnosť podania dovolania na Najvyšší súd

SR. Tento zásah vykonal vylúčený predseda senátu JUDr. M. M.

Iný zásah orgánu verejnej moci: Odloženie námetu na podanie mimoriadneho

dovolania Krajskou prokuratúrou Bratislava, Kc 251/09-10. Toto odloženie doručené dňa

10. 8. 2009 do vlastných rúk, nepotvrdené generálnym prokurátorom je neplatné

a ne a ust. až h,

, prijať alebo odmietnuť prijatie námetu od účastníka len a výlučne generálny

prokurátor. O prenesení právomocí na nižší stupeň prokuratúry ustanovenia , ktoré

v tejto pre účastníka poslednej možnosti konať pred všeobecným súdom, neobsahujú ani

slovo. Preto toto odloženie navrhujem hodnotiť ako neoprávnené zastavenie konania.

Preto navrhujem, aby Ústavný súd po zrušení napadnutého rozsudku Krajského súdu

vrátil na ďalšie konanie.

Žiadne finančné zadosťučinenie nežiadame, nie je to súčasťou nášho petitu.».

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietaným rozhodnutiam krajského súdu

V súvislosti so sťažovateľmi napádanými rozhodnutiami krajského súdu ústavný súd

poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v . Táto

lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo

dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie

to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažovatelia sťažnosťou pred ústavným súdom napádajú rozsudok krajského súdu

č. k. -677 z 26. júna 2008, ako aj jeho uznesenie č. k. -701

z 24. septembra 2008.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu č. k. -677

z 26. júna 2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím okresného súdu sp. zn.

z 26. apríla 2006 nadobudol právoplatnosť 14. augusta 2008. Napokon túto skutočnosť

uvádzajú aj samotní sťažovatelia v podaní z 10. júla 2009, ktorým sa na generálnej

prokuratúre domáhali podania mimoriadneho dovolania proti označenému rozsudku

krajského súdu.

Pokiaľ ide o sťažovateľmi napádané uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 446/2006-

701 z 24. septembra 2008, sťažovatelia v podaní zo 4. novembra 2008 adresovanom

krajskému súdu uvádzajú, že toto uznesenie im bolo doručené 20. októbra 2008.

V súvislosti s už uvedenými zisteniami ústavný súd uvádza, že od 14. augusta 2008,

keď bolo právoplatne skončené konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. ,

ako aj od 20. októbra 2008, keď bolo sťažovateľom doručené napádané uznesenie krajského

súdu, do 9. októbra 2009, keď sťažovatelia osobne podali sťažnosť ústavnému súdu,

nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

2. K namietanému postupu krajskej prokuratúry

V súvislosti s nespokojnosťou sťažovateľov týkajúcou sa postupu krajskej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 251/09 o ich podnete na podanie

mimoriadneho dovolania proti označeným rozhodnutiam krajského súdu ústavný súd

poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého sťažnosť nie

je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí, prokurátorov, v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom

je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie

sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie

ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd už v minulosti vyslovil právny názor (napr. , ,

, ), že nevyužite podnetu ako prostriedku nápravy v rámci

sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti

v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov

prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale

aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu

procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval sťažovateľom prostriedok

nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 34 zákona o prokuratúre),

ktorým sa mohli domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého stanoviska krajskej

prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval sťažovateľom

dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora nadriadeného prokurátorovi

krajskej prokuratúry záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej

veci aj napriek doterajšiemu postupu krajskej prokuratúry, ak by na základe podnetu

sťažovateľov dospel k záveru, že závery krajskej prokuratúry vyslovené v liste sp. zn.

Kc 251/09 z 3. augusta 2009 sú v rozpore so zákonom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia, ktorí sa domnievajú, že krajská prokuratúra

porušila ich základné práva, nevyužili tie právne prostriedky, ktoré im zákon na ich ochranu

účinne poskytuje. Až po ich vyčerpaní by prípadne mohla vzniknúť, ak by boli splnené aj

ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Sťažovatelia podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 34 zákona

o prokuratúre nevyužili, ale obrátili sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bolo

potrebné ich sťažnosť v tejto časti už pri predbežnom prerokovaní ako podanú predčasne

podľa odmietnuť pre jej neprípustnosť (

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2010