Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 336/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., CSc., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. V.,

CSc., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004 a postupom

Okresnej prokuratúry Trebišov „v konaní vedenom pod sp. zn. , pred tým 2 Pv

1574/04“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. J., CSc., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2011

doručená sťažnosť Ing. J. J., CSc., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. V., CSc., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov (ďalej len „okresné riaditeľstvo“)

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004 a postupom Okresnej

prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) „v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn

150/11, pred tým 2 “.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva

z 15. marca 2005 mu bolo vznesené obvinenie za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1

a 5 , ktorý bol neskôr kvalifikovaný ako trestný čin neoprávneného

užívania cudzej veci podľa a . Sťažovateľ uviedol, že za

tento trestný čin, ako aj ďalšie dva trestné činy podal naňho prokurátor okresnej prokuratúry

23. decembra 2005 obžalobu na Okresnom súde Trebišov (ďalej len „okresný súd“).

Okresný súd vo veci rozhodol 14. novembra 2008 rozsudkom tak, že sťažovateľa uznal

sčasti za vinného a sčasti ho oslobodil spod obžaloby. Na základe odvolania Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 28. mája 2009 zrušil rozsudok okresného

súdu v celom rozsahu, pokiaľ išlo o odsudzujúcu časť, a taktiež ho zrušil aj v časti, v ktorej

bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby. Následne bol spis vrátený okresnej prokuratúre

na došetrenie, pričom v zmysle jej pokynov a záverov odvolacieho súdu bol spis zaslaný

na priame vybavenie a došetrenie vyšetrovateľovi okresného riaditeľstva.

Keďže sťažovateľ bol dlhšiu dobu nespokojný s priebehom vyšetrovania, 14. januára

2011 podal okresnej prokuratúre sťažnosť na nečinnosť. Na jeho sťažnosť reagoval okresný

prokurátor, ktorý v liste z 24. januára 2011 neuviedol, či považuje jeho sťažnosť

za dôvodnú, ale oznámil mu, že uznesením vyšetrovateľa z 2. decembra 2009 došlo

k prerušeniu trestného stíhania práve pre jeho (obvineného) neprítomnosť.

Sťažovateľ ďalej argumentoval tým, že 9. februára 2011 podal okresnej prokuratúre

opakovanú sťažnosť, v ktorej tvrdil, že dosiaľ nebolo ani jemu, ani jeho obhajcovi doručené

uznesenie o prerušení trestného stíhania, ako ani uznesenie o pokračovaní v trestnom

stíhaní. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že od rozhodnutia krajského súdu, ktorým bola

vec vrátená prokurátorovi, do prípravného konania sa celý čas zdržiaval na známej adrese,

preberal doručené zásielky, a preto prerušenie trestného stíhania pre svoju neprítomnosť

považuje za nezákonné. Dňa 9. februára 2011 sťažovateľ podal nielen sťažnosť na

nečinnosť dozorujúceho prokurátora, ale aj sťažnosť na nečinnosť vyšetrovateľa.

Podľa tvrdení sťažovateľa bolo uznesenie o prerušení trestného stíhania

z 2. decembra 2009 doručené jeho obhajcovi až 24. februára 2011. Taktiež mu bolo

doručené aj uznesenie o pokračovaní v trestnom stíhaní z 2. februára 2011.

Sťažovateľ uviedol, že v období od 18. augusta 2009, keď bola vec vrátená

prokurátorovi do prípravného konania, sa z dôvodu nedôvodného a nezákonného prerušenia

trestného stíhania vo veci nekonalo, pričom od tejto doby až do 10. júna 2011, keď bola

spísaná sťažnosť ústavnému súdu, sa vo veci vykonal len jeden procesný úkon.

Okrem toho sťažovateľ uviedol, že 9. februára 2011 podal podnet na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorým žiadal

o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry a Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len

„krajská prokuratúra“). Sťažovateľ toho istého dňa podal príslušnej zložke Policajného

zboru oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin

vyšetrovateľom, ktorý podľa jeho názoru neoprávnene prerušil trestné stíhanie.

Sťažovateľ uviedol, že na jeho podnet reagovala krajská prokuratúra listom

zo 4. apríla 2011, v ktorom vyslovila názor, že ho považuje za dôvodný a že vo vzťahu

k okresnej prokuratúre budú prijaté „adekvátne opatrenia“.

Pokiaľ ide o podanie trestného oznámenia na vyšetrovateľa, k tomu sťažovateľ

uviedol, že toto bolo vybavované viacerými zložkami prokuratúry a polície, až napokon

bolo podkladom na disciplinárne konanie vyšetrovateľa.

Sťažovateľ dodal, že daná trestná vec nie je ani skutkovo, ani právne zložitá a že on

sám sa na prieťahoch v konaní nijakým spôsobom nepodieľal. Zároveň uviedol, že

predmetom tejto sťažnosti je postup, a teda nečinnosť okresného riaditeľstva a okresnej

prokuratúry od rozhodnutia krajského súdu, ktorým bola vec vrátená prokurátorovi do

prípravného konania. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že „dôvodne očakával, že aspoň

po rozhodnutí odvolacieho súdu dôjde k zásadnej zmene prístupu policajta a prokurátora

a jeho trestné stíhanie bude v krátkej dobe skončené“. Vzhľadom na to, že podľa jeho

názoru k tomu nedošlo, podal sťažnosť ústavnému súdu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. OR PZ, v konaní vedenom pod ČVS:ORP-763/OEK-TV-2004 porušilo základné

právo Ing. J. J., CSc. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru.

2. Okresná prokuratúra, v konaní vedenom pod zn. , predtým

, porušila základné právo Ing. J. J., CSc. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

3. OR PZ v konaní vedenom pod ČVS:ORP-763/OEK-TV-2004 prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov

4. Ing. J. J., CSc. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré sú povinné mu vyplatiť:

OR PZ v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),

Okresná prokuratúra v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ing. J. J., CSc. priznáva náhradu právneho zastúpenia v sume 130,90 euro

(slovom: stotridsať euro a deväťdesiat centov), ktoré je OR PZ povinné vyplatiť na účet

advokáta JUDr. M. V., CSc. č. ..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004

a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. . Okrem toho

sťažovateľ namietal aj prieťahy v postupe okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. . Keďže konania na okresnej prokuratúre vedené pod

sp. zn. a sp. zn. sa týkajú rozdielnych vecí a na seba ani

kontinuálne nenadväzujú, ústavný súd sa nimi zaoberal samostatne.

Vychádzajúc z tvrdení sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že prieťahy v postupe

okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004

a v postupe okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. sťažovateľ

výslovne namietal od okamihu (od augusta 2009), keď krajský súd vrátil trestnú vec,

v rámci ktorej bol sťažovateľ obžalovaný z trestnej činnosti, prokurátorovi na došetrenie.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd zistil, že potom, čo krajský súd uznesením

sp. zn. z 28. mája 2009 zrušil prvostupňový rozsudok v trestnej veci

sťažovateľa a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie, bol spis 25. augusta 2009 vrátený

okresnej prokuratúre a 28. augusta 2009 bol predložený vyšetrovateľovi, ktorý uznesením

z 2. decembra 2009 trestné stíhanie prerušil pre neprítomnosť sťažovateľa (obvineného).

V trestnom stíhaní sťažovateľa pokračoval až 2. februára 2011, pričom 15. februára 2011

vykonal jeho výsluch.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu postupoval v zmysle (žiadosť o preskúmanie

postupu policajta – vyšetrovateľa), keď podaním z 9. februára 2011 namietal nečinnosť

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-

2004. Okrem toho sťažovateľ podal aj podnety v zmysle a násl. Z.

z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktoré

adresoval okresnej prokuratúre a generálnej prokuratúre.

Na sťažovateľov podnet z 8. februára 2011 reagovala generálna prokuratúra listom

č. k. -4 z 18. februára 2011, v ktorom mu oznámila, že podnet bol postúpený

na priame vybavenie krajskej prokuratúre.

Podnet sťažovateľa vyhodnotila krajská prokuratúra ako opakovaný podnet

a vybavila ho listom č. k. -60 zo 4. apríla 2011. Prokurátor tamojšej

prokuratúry v súvislosti s vybavovaním opakovaného podnetu preskúmal postup

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva a postup prokurátora okresnej prokuratúry.

Po preskúmaní spisového materiálu prokurátor krajskej prokuratúry okrem iného

konštatoval:

„Jeho preskúmaním som dospel k záveru, že možno sa stotožniť s Vami

prezentovanou argumentáciou, pokiaľ ide o procesné pochybenie pri prerušení, resp.

pokračovaní trestného stíhania.

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že uznesenie o prerušení trestného stíhania Vám

nebolo doručené.

Tento postup bol v rozpore s ustanovením . Navyše pre

vydanie tohto rozhodnutia neboli splnené ani zákonné podmienky, nakoľko obvinenému

nebolo doručené predvolanie na výsluch v zmysle .

Vzhľadom na skúsenosti z minulosti, keď tento zásielky nepreberal, vyšetrovateľ sa

bezdôvodne spoliehal, že jeho účasť na výsluchu zabezpečí prostredníctvom druhého

obhajcu JUDr. I. V. Takýto postup je neakceptovateľný, v rozpore so zákonom.

Zo spisového materiálu taktiež zisťujem, že k porušeniu došlo

taktiež tým, že Vám nebolo doručené ani uznesenie z 2. 2. 2011 o pokračovaní v trestnom

stíhaní...

Vzhľadom na konštatované považujem Váš podnet ... za dôvodný a s poukazom na

zistené nedostatky budú vo vzťahu k Okresnej prokuratúre v Trebišove vykonané adekvátne

opatrenia.“

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal

sťažovateľ právo podľa a zákona o prokuratúre, sa v okolnostiach

posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ

k dispozícii a ktorý ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj úspešne využil. Ako

vyplýva z oznámenia krajskej prokuratúry, táto dala sťažovateľovi za pravdu, pokiaľ ide

o nedôvodné prerušenie trestného stíhania a doručenie uznesenia o prerušení trestného

stíhania a uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní obhajcovi sťažovateľa. Okrem toho

prokurátor krajskej prokuratúry ubezpečil sťažovateľa, že voči okresnej prokuratúre, ktorá

vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti prípravného konania vedeného na okresnom

riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004, budú prijaté adekvátne opatrenia.

V tejto súvislosti ústavný súd zistil, že po pokračovaní v trestnom stíhaní (2. februára

2011) vyšetrovateľ 15. februára 2011 vykonal výsluch sťažovateľa, predložil spis okresnej

prokuratúre, ktorá ho následne predložila krajskej prokuratúre na vybavenie opakovaného

podnetu. Potom, čo bol spis 3. júna 2011 vrátený okresnému riaditeľstvu, vyšetrovateľ

predvolal sťažovateľa, obhajcu, ako aj ďalšie dotknuté osoby na preštudovanie

vyšetrovacieho spisu, ktorého termín určil na 20. júl 2011 s tým, že po skončení

vyšetrovania bude spis s návrhom na konečné opatrenie predložený okresnej prokuratúre.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že 30. marca 2011 bolo generálnej prokuratúre

doručené ďalšie podanie sťažovateľa, na ktoré reagovala generálna prokuratúra listom

č. k. -11 z 28. apríla 2011, v ktorom okrem iného uviedla:

„Rozpor s ustanoveniami , týkajúci sa nedoručenia jednotlivých

rozhodnutí, bol už konštatovaný vo vybavení podnetu Krajskou prokuratúrou Košice.

Doposiaľ však nemohlo prísť k náprave a doručeniu týchto rozhodnutí, pretože tak

vyšetrovací spis ako aj spisy prokuratúry sa nachádzali na Krajskej prokuratúre Košice

a v súčasnosti na Generálnej prokuratúre SR z dôvodu vybavenia Vašich podaní z februára

a marca 2011.

Keďže opatrenia na odstránenie pochybení boli už prijaté Krajskou prokuratúrou

Košice, o čom ste boli písomne informovaný, nebudú zo strany Generálnej prokuratúry

prijaté duplicitne.“

Ústavný súd zistil, čo napokon potvrdil aj samotný sťažovateľ, že uznesenie

o prerušení trestného stíhania z 2. decembra 2009 a uznesenie o pokračovaní v trestnom

stíhaní z 2. februára 2011 bolo obhajcovi sťažovateľa doručené ešte 24. februára 2011.

Keďže vyšetrovateľ predložil spis okresnej prokuratúre 15. februára 2011 (neskôr ho

preskúmavala krajská prokuratúra a generálna prokuratúra), potvrdenie o doručení týchto

rozhodnutí obhajcovi nebolo zo zrejmých dôvodov súčasťou spisu, a preto generálna

prokuratúra v apríli 2011 konštatovala, že k ich doručeniu ešte nedošlo.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľova žiadosť o preskúmanie postupu policajta

a jeho opakovaný podnet sa prejavili ako účinné prostriedky nápravy, keď daná trestná vec

sa nachádza v štádiu pred skončením vyšetrovania.

Krajská prokuratúra, ktorá vybavovala „Sťažnosť na nečinnosť vyšetrovateľa“

a opakovaný podnet, oznámila sťažovateľovi svoje stanovisko v liste zo 4. apríla 2011,

pričom už 14. júna 2011 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť, ktorou sťažovateľ

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva vo veci vedenej pod

sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. .

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej je potrebné poskytnúť kompetentnému orgánu verejnej moci časový priestor

na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (obdobne ,

).

Podľa zistení ústavného súdu previerka vykonaná v danej trestnej veci krajskou

prokuratúrou priniesla v namietanej veci očakávaný a žiaduci výsledok, keďže postup

orgánov činných v trestnom konaní v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu plynulo

smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú (obdobne ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že v prípade,

ak by postupom okresného riaditeľstva alebo okresnej prokuratúry v tejto trestnej veci

dochádzalo aj naďalej k zbytočným prieťahom, sťažovateľ má možnosť opätovne podať

sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby musel opäť postupovať v zmysle § 210

alebo v zmysle a násl. zákona o prokuratúre.

Pokiaľ ide o prieťahy v postupe okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

, v rámci tohto konania bolo na okresnej prokuratúre prijaté sťažovateľovo

trestné oznámenie na vyšetrovateľa okresného riaditeľstva z dôvodu podozrenia

zo spáchania trestnej činnosti. Predmetné trestné oznámenie z 9. februára 2011 napokon

okresná prokuratúra odstúpila na vybavenie Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov (ďalej

len „vojenská prokuratúra“), o čom bol sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu

upovedomený prípisom okresnej prokuratúry č. k. -7 z 20. apríla 2011. Listom

č. k. OPn 178/11-7 z 3. mája 2011 vojenská prokuratúra vyrozumela sťažovateľa o tom, že

jeho trestné oznámenie, z ktorého vyplýva podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa a , ktorého sa

mal dopustiť vyšetrovateľ, bolo odovzdané sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „inšpekcia“).

Je nepochybné, že v rámci konania vedeného na okresnej prokuratúre pod sp. zn.

sťažovateľ vystupoval ako oznamovateľ trestného činu, a nie ako poškodený.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.

, , ) týkajúcu sa namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku protiprávneho konania jej bola

spôsobená škoda. Podľa názoru ústavného súdu sa taká osoba v rámci trestného konania

vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať vyslovenia porušenia

označeného základného práva (napr. , , ).

Až vznesenie obvinenia je tým momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní

možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia,

a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok

v zmysle (aj v zmysle dohovoru).

Keďže sťažovateľ sa v rámci konania na okresnej prokuratúre vo veci sp. zn.

(postup pred začatím trestného stíhania) nenachádzal v procesnom postavení

poškodeného (a už vôbec nie obvineného), nemohol profitovať ani zo záruk podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto

časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne ).

Okrem toho sa trestné oznámenie podané sťažovateľom 9. februára 2011

nenachádzalo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (14. júna 2011) v dispozičnej sfére

okresnej prokuratúry, pretože v apríli 2011 bolo odstúpené vojenskej prokuratúre, postup

ktorej sťažovateľ nenamietal. Z uvedeného dôvodu nemohla okresná prokuratúra v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu ovplyvniť priebeh konania vo veci sp. zn.

ani prieťahy v ňom. Zároveň doba, počas ktorej sa okresná prokuratúra zaoberala trestným

oznámením sťažovateľa až do momentu jeho odstúpenia vojenskej prokuratúre,

samozrejme, vyjmúc obdobie, keď sa trestné oznámenie nachádzalo na jednotlivých

zložkách polície, predstavuje veľmi krátke obdobie, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch v konaní.

Uvedené zistenia boli tiež podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť

v tejto časti je zjavne neopodstatnená.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011