Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 336/2011
PDF · 241.16 KB
No categories available
III. ÚS 336/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., CSc., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. V.,
CSc., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004 a postupom
Okresnej prokuratúry Trebišov „v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 150/11, pred tým 2 Pv
1574/04“ a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. J., CSc., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2011
doručená sťažnosť Ing. J. J., CSc., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. M. V., CSc., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov (ďalej len „okresné riaditeľstvo“)
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004 a postupom Okresnej
prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) „v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn
150/11, pred tým 2 Pv 1574/04“.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva
z 15. marca 2005 mu bolo vznesené obvinenie za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1
a 5 Trestného zákona, ktorý bol neskôr kvalifikovaný ako trestný čin neoprávneného
užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Sťažovateľ uviedol, že za
tento trestný čin, ako aj ďalšie dva trestné činy podal naňho prokurátor okresnej prokuratúry
23. decembra 2005 obžalobu na Okresnom súde Trebišov (ďalej len „okresný súd“).
Okresný súd vo veci rozhodol 14. novembra 2008 rozsudkom tak, že sťažovateľa uznal
sčasti za vinného a sčasti ho oslobodil spod obžaloby. Na základe odvolania Krajský súd
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 28. mája 2009 zrušil rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu, pokiaľ išlo o odsudzujúcu časť, a taktiež ho zrušil aj v časti, v ktorej
bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby. Následne bol spis vrátený okresnej prokuratúre
na došetrenie, pričom v zmysle jej pokynov a záverov odvolacieho súdu bol spis zaslaný
na priame vybavenie a došetrenie vyšetrovateľovi okresného riaditeľstva.
Keďže sťažovateľ bol dlhšiu dobu nespokojný s priebehom vyšetrovania, 14. januára
2011 podal okresnej prokuratúre sťažnosť na nečinnosť. Na jeho sťažnosť reagoval okresný
prokurátor, ktorý v liste z 24. januára 2011 neuviedol, či považuje jeho sťažnosť
za dôvodnú, ale oznámil mu, že uznesením vyšetrovateľa z 2. decembra 2009 došlo
k prerušeniu trestného stíhania práve pre jeho (obvineného) neprítomnosť.
Sťažovateľ ďalej argumentoval tým, že 9. februára 2011 podal okresnej prokuratúre
opakovanú sťažnosť, v ktorej tvrdil, že dosiaľ nebolo ani jemu, ani jeho obhajcovi doručené
uznesenie o prerušení trestného stíhania, ako ani uznesenie o pokračovaní v trestnom
stíhaní. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že od rozhodnutia krajského súdu, ktorým bola
vec vrátená prokurátorovi, do prípravného konania sa celý čas zdržiaval na známej adrese,
preberal doručené zásielky, a preto prerušenie trestného stíhania pre svoju neprítomnosť
považuje za nezákonné. Dňa 9. februára 2011 sťažovateľ podal nielen sťažnosť na
nečinnosť dozorujúceho prokurátora, ale aj sťažnosť na nečinnosť vyšetrovateľa.
Podľa tvrdení sťažovateľa bolo uznesenie o prerušení trestného stíhania
z 2. decembra 2009 doručené jeho obhajcovi až 24. februára 2011. Taktiež mu bolo
doručené aj uznesenie o pokračovaní v trestnom stíhaní z 2. februára 2011.
Sťažovateľ uviedol, že v období od 18. augusta 2009, keď bola vec vrátená
prokurátorovi do prípravného konania, sa z dôvodu nedôvodného a nezákonného prerušenia
trestného stíhania vo veci nekonalo, pričom od tejto doby až do 10. júna 2011, keď bola
spísaná sťažnosť ústavnému súdu, sa vo veci vykonal len jeden procesný úkon.
Okrem toho sťažovateľ uviedol, že 9. februára 2011 podal podnet na Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorým žiadal
o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry a Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len
„krajská prokuratúra“). Sťažovateľ toho istého dňa podal príslušnej zložke Policajného
zboru oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin
vyšetrovateľom, ktorý podľa jeho názoru neoprávnene prerušil trestné stíhanie.
Sťažovateľ uviedol, že na jeho podnet reagovala krajská prokuratúra listom
zo 4. apríla 2011, v ktorom vyslovila názor, že ho považuje za dôvodný a že vo vzťahu
k okresnej prokuratúre budú prijaté „adekvátne opatrenia“.
Pokiaľ ide o podanie trestného oznámenia na vyšetrovateľa, k tomu sťažovateľ
uviedol, že toto bolo vybavované viacerými zložkami prokuratúry a polície, až napokon
bolo podkladom na disciplinárne konanie vyšetrovateľa.
Sťažovateľ dodal, že daná trestná vec nie je ani skutkovo, ani právne zložitá a že on
sám sa na prieťahoch v konaní nijakým spôsobom nepodieľal. Zároveň uviedol, že
predmetom tejto sťažnosti je postup, a teda nečinnosť okresného riaditeľstva a okresnej
prokuratúry od rozhodnutia krajského súdu, ktorým bola vec vrátená prokurátorovi do
prípravného konania. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že „dôvodne očakával, že aspoň
po rozhodnutí odvolacieho súdu dôjde k zásadnej zmene prístupu policajta a prokurátora
a jeho trestné stíhanie bude v krátkej dobe skončené“. Vzhľadom na to, že podľa jeho
názoru k tomu nedošlo, podal sťažnosť ústavnému súdu.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„1. OR PZ, v konaní vedenom pod ČVS:ORP-763/OEK-TV-2004 porušilo základné
právo Ing. J. J., CSc. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru.
2. Okresná prokuratúra, v konaní vedenom pod zn. 1 Pn 150/11, predtým
2 Pv 1574/04, porušila základné právo Ing. J. J., CSc. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
3. OR PZ v konaní vedenom pod ČVS:ORP-763/OEK-TV-2004 prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov
4. Ing. J. J., CSc. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré sú povinné mu vyplatiť:
OR PZ v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),
Okresná prokuratúra v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Ing. J. J., CSc. priznáva náhradu právneho zastúpenia v sume 130,90 euro
(slovom: stotridsať euro a deväťdesiat centov), ktoré je OR PZ povinné vyplatiť na účet
advokáta JUDr. M. V., CSc. č. ..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07,
Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004
a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 1574/04. Okrem toho
sťažovateľ namietal aj prieťahy v postupe okresnej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Pn 150/11. Keďže konania na okresnej prokuratúre vedené pod
sp. zn. 2 Pv 1574/2004 a sp. zn. 1 Pn 150/2011 sa týkajú rozdielnych vecí a na seba ani
kontinuálne nenadväzujú, ústavný súd sa nimi zaoberal samostatne.
Vychádzajúc z tvrdení sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že prieťahy v postupe
okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004
a v postupe okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 1574/04 sťažovateľ
výslovne namietal od okamihu (od augusta 2009), keď krajský súd vrátil trestnú vec,
v rámci ktorej bol sťažovateľ obžalovaný z trestnej činnosti, prokurátorovi na došetrenie.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd zistil, že potom, čo krajský súd uznesením
sp. zn. 7 To 23/2009 z 28. mája 2009 zrušil prvostupňový rozsudok v trestnej veci
sťažovateľa a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie, bol spis 25. augusta 2009 vrátený
okresnej prokuratúre a 28. augusta 2009 bol predložený vyšetrovateľovi, ktorý uznesením
z 2. decembra 2009 trestné stíhanie prerušil pre neprítomnosť sťažovateľa (obvineného).
V trestnom stíhaní sťažovateľa pokračoval až 2. februára 2011, pričom 15. februára 2011
vykonal jeho výsluch.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu postupoval v zmysle § 210 Trestného poriadku (žiadosť o preskúmanie
postupu policajta – vyšetrovateľa), keď podaním z 9. februára 2011 namietal nečinnosť
vyšetrovateľa okresného riaditeľstva vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-
2004. Okrem toho sťažovateľ podal aj podnety v zmysle § 31 a násl. zákona č. 153/2001 Z.
z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktoré
adresoval okresnej prokuratúre a generálnej prokuratúre.
Na sťažovateľov podnet z 8. februára 2011 reagovala generálna prokuratúra listom
č. k. IV/3 GPt 62/11-4 z 18. februára 2011, v ktorom mu oznámila, že podnet bol postúpený
na priame vybavenie krajskej prokuratúre.
Podnet sťažovateľa vyhodnotila krajská prokuratúra ako opakovaný podnet
a vybavila ho listom č. k. 2 KPt 1138/05-60 zo 4. apríla 2011. Prokurátor tamojšej
prokuratúry v súvislosti s vybavovaním opakovaného podnetu preskúmal postup
vyšetrovateľa okresného riaditeľstva a postup prokurátora okresnej prokuratúry.
Po preskúmaní spisového materiálu prokurátor krajskej prokuratúry okrem iného
konštatoval:
„Jeho preskúmaním som dospel k záveru, že možno sa stotožniť s Vami
prezentovanou argumentáciou, pokiaľ ide o procesné pochybenie pri prerušení, resp.
pokračovaní trestného stíhania.
Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že uznesenie o prerušení trestného stíhania Vám
nebolo doručené.
Tento postup bol v rozpore s ustanovením § 179 ods. 2 Tr. poriadku. Navyše pre
vydanie tohto rozhodnutia neboli splnené ani zákonné podmienky, nakoľko obvinenému
nebolo doručené predvolanie na výsluch v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku.
Vzhľadom na skúsenosti z minulosti, keď tento zásielky nepreberal, vyšetrovateľ sa
bezdôvodne spoliehal, že jeho účasť na výsluchu zabezpečí prostredníctvom druhého
obhajcu JUDr. I. V. Takýto postup je neakceptovateľný, v rozpore so zákonom.
Zo spisového materiálu taktiež zisťujem, že k porušeniu § 179 ods. 2 Tr. poriadku došlo
taktiež tým, že Vám nebolo doručené ani uznesenie z 2. 2. 2011 o pokračovaní v trestnom
stíhaní...
Vzhľadom na konštatované považujem Váš podnet ... za dôvodný a s poukazom na
zistené nedostatky budú vo vzťahu k Okresnej prokuratúre v Trebišove vykonané adekvátne
opatrenia.“
Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal
sťažovateľ právo podľa Trestného poriadku a zákona o prokuratúre, sa v okolnostiach
posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ
k dispozícii a ktorý ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj úspešne využil. Ako
vyplýva z oznámenia krajskej prokuratúry, táto dala sťažovateľovi za pravdu, pokiaľ ide
o nedôvodné prerušenie trestného stíhania a doručenie uznesenia o prerušení trestného
stíhania a uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní obhajcovi sťažovateľa. Okrem toho
prokurátor krajskej prokuratúry ubezpečil sťažovateľa, že voči okresnej prokuratúre, ktorá
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti prípravného konania vedeného na okresnom
riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004, budú prijaté adekvátne opatrenia.
V tejto súvislosti ústavný súd zistil, že po pokračovaní v trestnom stíhaní (2. februára
2011) vyšetrovateľ 15. februára 2011 vykonal výsluch sťažovateľa, predložil spis okresnej
prokuratúre, ktorá ho následne predložila krajskej prokuratúre na vybavenie opakovaného
podnetu. Potom, čo bol spis 3. júna 2011 vrátený okresnému riaditeľstvu, vyšetrovateľ
predvolal sťažovateľa, obhajcu, ako aj ďalšie dotknuté osoby na preštudovanie
vyšetrovacieho spisu, ktorého termín určil na 20. júl 2011 s tým, že po skončení
vyšetrovania bude spis s návrhom na konečné opatrenie predložený okresnej prokuratúre.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že 30. marca 2011 bolo generálnej prokuratúre
doručené ďalšie podanie sťažovateľa, na ktoré reagovala generálna prokuratúra listom
č. k. IV/3 GPt 62/11-11 z 28. apríla 2011, v ktorom okrem iného uviedla:
„Rozpor s ustanoveniami Trestného poriadku, týkajúci sa nedoručenia jednotlivých
rozhodnutí, bol už konštatovaný vo vybavení podnetu Krajskou prokuratúrou Košice.
Doposiaľ však nemohlo prísť k náprave a doručeniu týchto rozhodnutí, pretože tak
vyšetrovací spis ako aj spisy prokuratúry sa nachádzali na Krajskej prokuratúre Košice
a v súčasnosti na Generálnej prokuratúre SR z dôvodu vybavenia Vašich podaní z februára
a marca 2011.
Keďže opatrenia na odstránenie pochybení boli už prijaté Krajskou prokuratúrou
Košice, o čom ste boli písomne informovaný, nebudú zo strany Generálnej prokuratúry
prijaté duplicitne.“
Ústavný súd zistil, čo napokon potvrdil aj samotný sťažovateľ, že uznesenie
o prerušení trestného stíhania z 2. decembra 2009 a uznesenie o pokračovaní v trestnom
stíhaní z 2. februára 2011 bolo obhajcovi sťažovateľa doručené ešte 24. februára 2011.
Keďže vyšetrovateľ predložil spis okresnej prokuratúre 15. februára 2011 (neskôr ho
preskúmavala krajská prokuratúra a generálna prokuratúra), potvrdenie o doručení týchto
rozhodnutí obhajcovi nebolo zo zrejmých dôvodov súčasťou spisu, a preto generálna
prokuratúra v apríli 2011 konštatovala, že k ich doručeniu ešte nedošlo.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľova žiadosť o preskúmanie postupu policajta
a jeho opakovaný podnet sa prejavili ako účinné prostriedky nápravy, keď daná trestná vec
sa nachádza v štádiu pred skončením vyšetrovania.
Krajská prokuratúra, ktorá vybavovala „Sťažnosť na nečinnosť vyšetrovateľa“
a opakovaný podnet, oznámila sťažovateľovi svoje stanovisko v liste zo 4. apríla 2011,
pričom už 14. júna 2011 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť, ktorou sťažovateľ
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva vo veci vedenej pod
sp. zn. ČVS: ORP-763/OEK-TV-2004 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Pv 1574/2004.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru,
podľa ktorej je potrebné poskytnúť kompetentnému orgánu verejnej moci časový priestor
na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (obdobne IV. ÚS 78/07,
Podľa zistení ústavného súdu previerka vykonaná v danej trestnej veci krajskou
prokuratúrou priniesla v namietanej veci očakávaný a žiaduci výsledok, keďže postup
orgánov činných v trestnom konaní v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu plynulo
smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú (obdobne III. ÚS 148/2011).
Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že v prípade,
ak by postupom okresného riaditeľstva alebo okresnej prokuratúry v tejto trestnej veci
dochádzalo aj naďalej k zbytočným prieťahom, sťažovateľ má možnosť opätovne podať
sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby musel opäť postupovať v zmysle § 210
Trestného poriadku alebo v zmysle § 31 a násl. zákona o prokuratúre.
Pokiaľ ide o prieťahy v postupe okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Pn 150/11, v rámci tohto konania bolo na okresnej prokuratúre prijaté sťažovateľovo
trestné oznámenie na vyšetrovateľa okresného riaditeľstva z dôvodu podozrenia
zo spáchania trestnej činnosti. Predmetné trestné oznámenie z 9. februára 2011 napokon
okresná prokuratúra odstúpila na vybavenie Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov (ďalej
len „vojenská prokuratúra“), o čom bol sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu
upovedomený prípisom okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 150/11-7 z 20. apríla 2011. Listom
č. k. OPn 178/11-7 z 3. mája 2011 vojenská prokuratúra vyrozumela sťažovateľa o tom, že
jeho trestné oznámenie, z ktorého vyplýva podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 a 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť vyšetrovateľ, bolo odovzdané sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „inšpekcia“).
Je nepochybné, že v rámci konania vedeného na okresnej prokuratúre pod sp. zn.
1 Pn 150/11 sťažovateľ vystupoval ako oznamovateľ trestného činu, a nie ako poškodený.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.
I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06, III. ÚS 254/2010) týkajúcu sa namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku protiprávneho konania jej bola
spôsobená škoda. Podľa názoru ústavného súdu sa taká osoba v rámci trestného konania
vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať vyslovenia porušenia
označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06).
Až vznesenie obvinenia je tým momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní
možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia,
a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Keďže sťažovateľ sa v rámci konania na okresnej prokuratúre vo veci sp. zn.
1 Pn 150/11 (postup pred začatím trestného stíhania) nenachádzal v procesnom postavení
poškodeného (a už vôbec nie obvineného), nemohol profitovať ani zo záruk podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto
časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne III. ÚS 254/2010).
Okrem toho sa trestné oznámenie podané sťažovateľom 9. februára 2011
nenachádzalo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (14. júna 2011) v dispozičnej sfére
okresnej prokuratúry, pretože v apríli 2011 bolo odstúpené vojenskej prokuratúre, postup
ktorej sťažovateľ nenamietal. Z uvedeného dôvodu nemohla okresná prokuratúra v čase
podania sťažnosti ústavnému súdu ovplyvniť priebeh konania vo veci sp. zn. 1 Pn 150/11
ani prieťahy v ňom. Zároveň doba, počas ktorej sa okresná prokuratúra zaoberala trestným
oznámením sťažovateľa až do momentu jeho odstúpenia vojenskej prokuratúre,
samozrejme, vyjmúc obdobie, keď sa trestné oznámenie nachádzalo na jednotlivých
zložkách polície, predstavuje veľmi krátke obdobie, aby sa dalo uvažovať o zbytočných
prieťahoch v konaní.
Uvedené zistenia boli tiež podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť
v tejto časti je zjavne neopodstatnená.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. júla 2011