Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 254/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-72

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., PhD., Š., zastúpeného advokátkou JUDr. D. M.,

B., pre namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na spravodlivé

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite

Prezídia Policajného zboru v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-15/BOK-B1-2009

a v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-33/BOK-B1-2009, postupom Krajskej

prokuratúry v T. v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp.

zn. , postupom Okresnej prokuratúry G. v konaní vedenom pod sp. zn. Pv

420/2001 a postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-341/OVK-B3-2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. P., PhD., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2010

doručená sťažnosť Ing. M. P., PhD., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. D. M., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“), základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva na

spravodlivé prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Úradu boja

proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (ďalej len „úrad boja proti

organizovanej kriminalite“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-15/BOK-B1-2009

a v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-33/BOK-B1-2009, postupom Krajskej

prokuratúry v T. (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kv

50/2007 a v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Okresnej prokuratúry G.

(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. (ďalej len

„úrad justičnej a kriminálnej polície“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-341/OVK-

-2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 11. októbra 2001 začal vyšetrovateľ vtedajšieho

Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Š. (ďalej len „okresný úrad

vyšetrovania“) pod sp. zn. ČVS: OÚV-298/2001 trestné stíhanie vo veci za trestný čin

vydierania podľa , a a

v znení neskorších zmien a doplnkov účinný do 31. decembra 2005 (ďalej len

„“), trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa , a

, trestný čin lúpeže podľa a a

a trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1

a 3 formou spolupáchateľstva podľa . V danej

trestnej veci vykonávala spočiatku dozor nad prípravným konaním Okresná prokuratúra Š.,

neskôr okresná prokuratúra, a to pod sp. zn. .

Sťažovateľ sa v sťažnosti venoval podrobnému popisu a prehľadu vo veci

vykonaných úkonov, pričom uviedol, že do 4. decembra 2003 vyšetrovateľ trikrát prerušil

trestné konanie. Zároveň sťažovateľ dodal, že medzitým, ale aj potom podával na postup

vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora žiadosti o preskúmanie ich postupu a v tejto

súvislosti poukazoval aj na prieťahy v konaní.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „minister vnútra“) zo 6. novembra 2007 bola daná trestná vec pridelená úradu

boja proti organizovanej kriminalite, kde tamojší vyšetrovateľ uznesením sp. zn.

ČVS: -2007 z 12. decembra 2007 pokračoval v trestnom konaní a 29. januára

2008 vzniesol obvinenie M. K. a JUDr. M. H. za trestné činy vydierania a obmedzovania

osobnej slobody.

Sťažovateľ ďalej tvrdil: «V priebehu roka 2008 bolo v trestnej veci vypočutých

viacero svedkov. ... Dňa 16. 9. 2008 bolo trestné stíhanie voči JUDr. H. zastavené z dôvodu

zániku trestnosti skutku vydierania poškodeného jeho premlčaním. ... Konanie voči

obvinenej M. K. bolo z konania ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007 vyčlenené na samostatné

konanie pod sp. zn. ČVS: 91/BOK-2008. ... Vyšetrovateľ na pokyn dozorujúcej prokuratúry

KP T. ukončil vyšetrovanie voči obvinenej M. K. podaním návrhu na obžalobu. ... Dňa 19.

3. 2009 bolo vznesené obvinenie aj voči osobe podozrivého V. R., ktorý bol označený za

organizátora vydieračského únosu poškodeného Ing. M. P., PhD. v r. 2001. Vyšetrovateľ

postupoval na základe tých istých dôkazov, ktoré boli zabezpečené už v r. 2001. ...

Sťažovateľ sa domáha svojho práva na spravodlivý proces a na zachovanie rovnosti

procesných strán v trestnom konaní. Opakovane od r. 2009 žiada, aby mu boli zasielané

informácie o plánovaných úkonoch vo vyšetrovaní a je mu odopierané právo byť

informovaný o plánovaných úkonoch vyšetrovania. Domáha sa aj umožnenia účasti

splnomocnenca poškodeného na úkonoch vyšetrovania, čo zákon nezakazuje, vyšetrovateľ a

dozorujúca prokuratúra túto účasť neumožňuje s odôvodnením, že to nepatrí medzi práva

poškodeného. ... Sťažovateľ poukazoval na prieťahy v konaní podnetom na GP SR ako aj na

ÚBOK PPZ SR, do dnešného dňa nebola vo veci zjednaná náležitá náprava ... Poškodený v

priebehu r. 2009 poukazoval na skutočnosť, že v trestnom konaní v postavení svedkyne

krivo vypovedala manželka V. R. E. R., ktorá sa krivou výpoveďou snažila mariť

vyšetrovanie. ... Dňa 20. 7. 2009 bolo na OR PZ B. voči E. R. vznesené obvinenie pre

trestný čin krivej výpovede v konaní ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007... Za porušenie práva na

spravodlivý proces v tomto konaní sťažovateľ považuje postup orgánov činných v trestnom

konaní vedenom na OR PZ B. sp. zn. ČVS: ORP-341/OVK-B3-2009 Sťažovateľ - poškodený

Ing. M. P., PhD., ktorý bol následkom krivej výpovede menovanej priamo postihnutý

nesprávnym rozhodnutím KS Trnava v konaní nebol ako procesná strana v

postavení poškodeného do trestného stíhania E. R. zahrnutý a to na základe odôvodnenia

KP B., že pri trestnom čine krivej výpovede je poškodený len verejný záujem. Z uvedeného

dôvodu je sťažovateľovi bránené nahliadať do spisu a navrhovať doplnenie dokazovania. ...

V sťažnosti označené obdobia nečinnosti orgánov činných v prípravnom trestnom

konaní bez existencie akýchkoľvek zákonných dôvodov považuje sťažovateľ za zbytočné

prieťahy v konaní, ktoré z ústavnoprávneho aspektu možno vyhodnotiť ako

neospravedlniteľné a netolerovateľné, keďže svojimi dôsledkami v kontexte desiatich rokov

od spáchania skutku, ktorý tvorí predmet trestného stíhania môžu nadobudnúť charakter

odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae). Sťažovateľ je presvedčený, že k týmto

zbytočným prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci, ani správania účastníkov, ale

výlučne v dôsledku postupu označených orgánov činných v predmetnom trestnom konaní.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„I. Základné právo Ing. M. P. PhD. na spravodlivý proces podľa

SR a základné právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná v podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu boja proti

organizovanej kriminalite PPZ SR v prípravnom trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:

PPZ-33/BOK-B1-2009 porušené bolo.

II. Základné právo Ing. M. P. PhD. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a základné právo na to, aby jeho záležitosť

bola prejednaná v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ SR v

prípravnom trestnom konaní vedenom pod sp.zn. ČVS: PPZ-33/BOK -2009 porušené

bolo.

III. Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ SR v B. vo veci vedenej pod sp.

zn. ČVS: PPZ-33/BOK-B1-2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

IV. Základné právo Ing. M. P. PhD. na spravodlivý proces podľa

SR a základné právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná v podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu boja proti

organizovanej kriminalite PPZ SR v prípravnom trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:

PPZ-15/BOK/Bl-2009 porušené bolo.

V. Základné právo Ing. M. P. PhD. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a základné právo na to, aby jeho záležitosť

bola prejednaná v primeranej lehote, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ SR v

predsúdnom trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-15/BOK -2009 porušené

bolo.

VI. Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ SR v B. vo veci vedenej pod sp.

zn. ČVS: PPZ-33/BOK-Bl-2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

VII. Základné právo Ing. M. P. PhD. na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1

SR a základné právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajskej prokuratúry T. v konaní Kv 50/2007 porušené bolo.

VIII. Krajskej prokuratúre T. vo veci vedenej pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

IX. Základné právo Ing. M. P. PhD. na spravodlivý proces podľa

SR a základné právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej

prokuratúry T. v konaní Kv 67/2008 porušené bolo.

X. Krajskej prokuratúre T. vo veci vedenej pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

XI. Základné právo Ing. M. P. PhD. na spravodlivý proces podľa

SR a základné právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a v primeranej lehote

prejednaná podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresnej prokuratúry G. v konaný porušené bolo.

XII. Základné právo Ing. M. P. PhD. na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. I

SR a základné právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom OR PZ B. v

konaní ČVS:ORP-341/OVK-B3-2009 porušené bolo.

XIII. Ing. M. P., PhD. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 € (slovom

tridsaťtisíc euro), ktoré je Úrad boja proti organizovanej kriminalite PPZ SR povinný

vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

XIV. Ing. M.P. PhD. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,14 €

(slovom tristotri euro 14 centov), ktoré je ÚBOK-PPZ SR vyplatiť na účet jeho advokátky

v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. ...“

Okrem toho sťažovateľ žiadal, „aby sa ústavný súd zaoberal v spojitosti s riešením

porušenia ústavného práva sťažovateľa v konaniach ÚBOK PPZ SR ČVS: PPZ-15/BOK-

-2009, ÚBOK PPZ SR ČVS: PPZ-15/BOK-B1-2009, a v konaní OR PZ B. ČVS: ORP-

341/OVK-B3-2009 na spravodlivé konanie aj otázkou, či nepriznanie práva účasti

splnomocnenca poškodeného, ktorý je riadnou procesnou stranou v trestnom konaní, na

všetkých úkonoch vyšetrovania zakotvených v v platnom znení, zakladá

porušenie ústavného práva sťažovateľa ako fyzickej osoby zakotveného v čl. 47 ods. 2

SR... Takouto právnou úpravou je umožnené orgánom činným v prípravnom konaní

trestnom svojvoľne rozhodovať vo vzťahu k poškodenému o jeho účasti alebo neúčasti aj na

iných úkonoch vyšetrovania, ako sú výslovne zakotvené v .“.

Sťažovateľ v sťažnosti nastolil aj uvedený problém: „navrhuje, aby ústavný súd

preskúmal, či ustanovenia , ktoré zakotvujú právo účasti obvineného

a jeho obhajcu na všetkých úkonoch vyšetrovania s právom byť o týchto úkonoch vopred

informovaný a ustanovenia , a ktoré takéto práva poškodenému a jeho

splnomocnencovi nepriznávajú nezakladajú vyslovenie nesúladu týchto ustanovení

s ustanoveniami SR o rovnosti strán a spravodlivosti súdneho a iného konania.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

V prvom rade považoval ústavný súd za potrebné uviesť, že sťažovateľ bol

v sťažnosti podanej kvalifikovanou právnou zástupkyňou na viacerých miestach označený

rôznymi pojmami ako sťažovateľ, poškodený, prípadne bolo uvedené jeho celé meno.

Z kontextu sťažnosti však bolo ústavnému súdu zjavné, že ide vždy o tú istú osobou, teda

sťažovateľa, ktorý mal a má v rámci označených trestných konaní určité procesné

postavenie či už poškodeného, alebo svedka.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namietal prieťahy v konaní úradu boja

proti organizovanej kriminalite, prieťahy v postupe krajskej prokuratúry a okresnej

prokuratúry, pričom v tejto súvislosti namietal porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru a taktiež aj porušenie zásady zákazu

denegatio justitiae ako porušenie základného práva podľa . Sťažovateľ

taktiež tvrdil, že v týchto trestných konaniach mu patrí postavenie poškodeného, ale

zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebolo umožnené jeho splnomocnencovi

zúčastniť sa aj na ostatných úkonoch prípravného konania, než len tých, na ktorých sa podľa

zákona môže zúčastniť poškodený. V tom videl porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru. Zároveň tvrdil, že k porušeniu jeho

práva na spravodlivé prerokovanie veci došlo aj postupom úradu justičnej a kriminálnej

polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-341/OVK-B3-2009 tým, že mu v rámci

neho nebolo priznané postavenie poškodeného.

Ústavný súd zistil, že 11. októbra 2001 vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania

uznesením sp. zn. ČVS: OÚV-298/2001 začal trestné stíhanie vo veci za trestné činy

vydierania, obmedzovania osobnej slobody, lúpeže a neoprávneného používania cudzieho

motorového vozidla. Ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe nedošlo. V čase začatia

trestného stíhania vykonávala dozor nad dodržiavaním zákonnosti prípravného konania

Okresná prokuratúra Š., ktorá k 1. januáru 2005 v súlade s pokynom generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) z 22. novembra 2004

na zabezpečenie plnenia úloh, ktoré pre prokuratúru ako takú vyplývajú zo zákona

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov (v znení zákonov

č. a č. ) v znení neskorších predpisov, odovzdala dozorový

spis sp. zn. okresnej prokuratúre. Predmetný spis okresnej prokuratúry sa však

stratil, a preto bol rekonštruovaný. Uvedená okolnosť však podľa názoru ústavného súdu

nemohla mať žiadny vplyv na priebeh vyšetrovania, a to z dôvodu, že zabezpečovanie

dôkazov v prípravnom konaní je predovšetkým v kompetencii vyšetrovateľa a získané

dôkazy sú predovšetkým súčasťou vyšetrovacieho spisu. Úloha prokurátora spočíva pritom

v dozore nad zachovávaním zákonnosti prípravného konania, ktorého podstata je zachytená

v dozorovom spise. Vzhľadom na to, že po preskúmaní spisu prokurátorom generálnej

prokuratúry boli pri vyšetrovaní tejto trestnej veci zistené pochybenia, opatrením

námestníka generálneho prokurátora č. k. -13 z 5. októbra 2007 bola určená

príslušnosť krajskej prokuratúry. V súvislosti s uvedeným bola daná trestná vec

rozhodnutím ministra vnútra zo 6. novembra 2007 pridelená úradu boja proti organizovanej

kriminalite.

Po pridelení veci úradu boja proti organizovanej kriminalite vyšetrovateľ tamojšieho

úradu uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007 z 12. decembra 2007 pokračoval

v predtým prerušenom trestnom konaní a 29. januára 2008 vzniesol obvinenie M. K. za

trestný čin vydierania a trestný čin obmedzovania osobnej slobody a JUDr. M. H. za trestný

čin vydierania vo forme účastníctva. Uznesením č. k. -33 z 12. februára 2008

krajská prokuratúra, ktorá vykonávala v danej veci dozor, sťažnosti oboch obvinených ako

nedôvodné zamietla, pričom neskôr, 16. septembra 2008, trestné stíhanie voči JUDr. H.

zastavila pre jeho neprípustnosť, a to z dôvodu premlčania trestného stíhania. Uznesením

krajskej prokuratúry z 12. októbra 2008 bol návrh sťažovateľa (poškodeného) na zaistenie

jeho nároku na náhradu škody zamietnutý.

Vyšetrovateľ úradu boja proti organizovanej kriminalite uznesením sp. zn.

ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007 z 22. októbra 2008 trestné stíhanie obvinenej M. K. vylúčil na

samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. ČVS: PPZ-91/BOK-B-2008.

Pritom dozor nad dodržiavaním zákonnosti v rámci prípravného konania v trestnej veci

obvinenej M. K. vykonávala aj naďalej krajská prokuratúra, ale od 27. októbra 2008 už pod

sp. zn. , pretože pod pôvodnou spisovou značkou ostala na krajskej

prokuratúre evidovaná trestná vec neznámych páchateľov, t. j. trestná vec vedená na úrade

boja proti organizovanej kriminalite pod sp. zn. ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007.

Uznesením vyšetrovateľa úradu boja proti organizovanej kriminalite sp. zn.

ČVS: PPZ-91/BOK-B-2008 zo 17. marca 2009 bolo vznesené obvinenie V. R. za trestný čin

vydierania vo forme spolupáchateľstva v súbehu s trestným činom obmedzovania osobnej

slobody.

Od 1. augusta 2009 došlo k reorganizácii úradu boja proti organizovanej kriminalite,

a tým došlo aj k zmene spisových značiek jednotlivých vyšetrovacích spisov s tým, že

pôvodné konanie vedené pod sp. zn. ČVS: PPZ-91/BOK-B-2008 dostalo spisovú značku

ČVS: PPZ-33/BOK-B1-2009 a vyšetrovaciemu spisu dosiaľ evidovanému pod sp. zn.

ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007 bola pridelená nová spisová značka ČVS: PPZ-15/BOK-B1-

2009.

Opatrením generálneho prokurátora z 1. septembra 2009 bola trestná vec obvinených

M. K. a V. R. pridelená na ďalší výkon prokurátorského dozoru z krajskej prokuratúry (sp.

zn. ) na Okresnú prokuratúru B., kde jej bola pridelená spisová značka Pv

447/09.

V trestnej veci obvinených M. K. a V. R. si sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu

škody.

V priebehu trestného konania sťažovateľ viackrát namietal nedostatky v postupe

vyšetrovateľa a prokurátora, ako aj prieťahy v konaní. Pokiaľ išlo o prieťahy v konaní,

o podnete sťažovateľa naposledy rozhodovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) 4. marca 2010, pričom jeho podnet vyhodnotila sčasti

ako dôvodný. Pokiaľ išlo o námietky sťažovateľa spojené s tým, že jeho splnomocnenec

nebol upovedomovaný o úkonoch trestného konania, tieto boli viackrát vybavené zo strany

orgánov prokuratúry s tým, že nejde o porušenie jeho práv, pretože podľa § 54 ods. 1

sa splnomocnenec poškodeného môže zúčastniť na všetkých úkonoch,

na ktorých sa môže zúčastniť poškodený.

Uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn.

ČVS: ORP-341/OVK-B3-2009 z 20. júna 2009 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne bolo

vznesené obvinenie E. R. za prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1

(v znení o vykonaní

príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii v znení neskorších zmien

a a doplnkov účinného od 1. januára 2006) (ďalej len „nový “). V danom

trestnom konaní bol sťažovateľ vypočutý ako svedok. Vzhľadom na to, že tvrdil, že aj

v tomto konaní mu patrí postavenie poškodeného, bol vyšetrovací spis zaslaný generálnej

prokuratúre na zaujatie stanoviska.

Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o konanie vedené na úrade boja proti

organizovanej kriminalite pod sp. zn. ČVS: PPZ-15/BOK-B1-2009 (pôvodne sp. zn.

ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007), v danom prípade ide o trestné konanie vedené proti

neznámym páchateľom, teda v konaní nie je vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Taktiež

o trestnú vec vedenú proti neznámym páchateľom ide aj v prípade konania vedeného na

krajskej prokuratúre pod sp. zn. . Pokiaľ ide o trestné konanie vedené na

okresnej prokuratúre pod sp. zn. , počas vykonávania dozoru touto

prokuratúrou nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe a dokonca predmetný spis sa už na

danej súčasti nenachádza, pretože od 5. októbra 2007 bol v tejto trestnej veci určený dozor

prokurátora krajskej prokuratúry. Je síce pravdou, že trestná vec obvinených M. K. a V. R.

vedená na úrade boja proti organizovanej kriminalite pod sp. zn. ČVS: PPZ-33/BOK-B1-

2009 (pôvodne sp. zn. ČVS: PPZ-91/BOK-B-2008) bola dozorovaná krajskou prokuratúrou

v konaní sp. zn. , ale od 1. septembra 2009 dozor nad dodržiavaním zákonnosti

prípravného konania vykonávala Okresná prokuratúra B. pod sp. zn. , ktorej

postup však sťažovateľ, hoc aj zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nenamietal.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí Krumpel

a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005 (sp. zn. ) uviedol, že poškodené osoby

uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk

čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie

ich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska

porušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo

len začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (napr.

, ).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

a teda rovnako základného práva podľa poškodeným v rámci trestného

konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní,

ktoré možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho

záležitosti). Podľa (v znení zákona

č. ) účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „“) poškodený,

ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená

trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil

obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , ) týkajúca sa

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku

protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci

trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať

vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. , ,

). Až vznesenie obvinenia je teda tým momentom, ktorý dáva poškodenému

v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi

svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných

prieťahov má nárok v zmysle (aj v zmysle dohovoru).

Vychádzajúc z už citovanej judikatúry, ako aj z okolností daného prípadu ústavný

súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a s tým

súvisiace aj namietané porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 – konkrétne zásady zákazu denegatio justitiae) postupom úradu boja proti

organizovanej kriminalite v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-15/BOK-B1-2009

(pôvodne sp. zn. ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007), postupom krajskej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. , jeho sťažnosť sa v tejto časti javí ako zjavne neopodstatnená. Ide totiž

o prípady trestného konania proti neznámemu páchateľovi, kde si sťažovateľ ako poškodený

nemôže uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči obvinenému, a tak z hľadiska možných

prieťahov v konaní profitovať zo záruk podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (aj podľa čl. 48 ods. 2

).

Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa spojené s prieťahmi v konaní vedenom na krajskej

prokuratúre pod sp. zn. , ktorá v rámci tohto konania vykonávala dozor nad

dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vedenom úradom boja proti organizovanej

kriminalite pod sp. zn. ČVS: PPZ-33/BOK-B1-2009 (pôvodne sp. zn. ČVS: PPZ-91/BOK-

-2008), kde došlo ku vzneseniu obvinenia konkrétnym osobám, v tejto časti sa sťažnosť

tiež javí ako zjavne neopodstatnená. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti v rámci

prípravného konania totiž od 1. septembra 2009 nevykonávala krajská prokuratúra pod

sp. zn. , ale Okresná prokuratúra B. pod sp. zn. . Sťažovateľ však

postup Okresnej prokuratúry B. nenamietal. Keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu (12. apríla 2010) sa predmetný spis už nenachádzal na krajskej prokuratúre, pretože od

1. septembra 2009 bol odstúpený inej súčasti, táto sa zo zrejmých dôvodov nemohla

podieľať na eventuálnych prieťahoch v konaní.

Zistené skutočnosti viedli ústavný súd k tomu, že z hľadiska namietaného porušenia

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (a s tým súvisiace aj namietané porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 ) skúmal a posudzoval len postup úradu boja proti organizovanej kriminalite

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-33/BOK-B1-2009 (pôvodne sp. zn.

ČVS: PPZ-91/BOK-B-2008).

V tejto súvislosti je však potrené uviesť, že ústavný súd označený postup orgánu

činného v trestnom konaní mohol skúmať len v intenciách už citovanej judikatúry, teda až

od momentu, keď došlo ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (29. januára 2008), čím sa

sťažovateľovi otvoril priestor pre uplatnenie jeho nároku na náhradu škody a v dôsledku

čoho sa daná trestná vec v naznačených okolnostiach stala aj jeho záležitosťou. Do

uvedeného momentu mal, samozrejme, sťažovateľ v rámci trestného konania postavenie

osoby poškodenej trestným činom, ale až okamihom vznesenia obvinenia konkrétnej osobe

sa ho začali týkať záruky, ktoré preňho vyplývajú z obsahu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zistil, že úrad boja proti organizovanej kriminalite potom, ako mu bola

daná trestná vec opatrením ministra vnútra zo 6. novembra 2007 pridelená, a potom, ako

pokračoval v trestnom konaní (12. decembra 2007), vykonal v danej trestnej veci tieto

úkony:

Dňa 29. januára 2008 vyšetrovateľ tamojšieho úradu vzniesol obvinenie M. K. a

JUDr. M. H. za trestné činy vydierania a obmedzovania osobnej slobody. Táto trestná vec

bola spočiatku vedená pod sp. zn. ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007. Do konca januára 2008

vyšetrovateľ vykonal viacero úkonov, medzi inými výsluchy oboch obvinených,

konfrontácie medzi nimi navzájom, ako aj medzi nimi a sťažovateľom. Vo februári 2008

boli predmetom konania predovšetkým sťažnosti obvinených proti vzneseniu obvinenia, ako

aj okolnosti spojené s návrhom na ich vzatie do väzby. V priebehu marca a apríla 2008

vyšetrovateľ vykonal niekoľko výsluchov svedkov (napr. M. V., Ľ. O., JUDr. J. C., R. K.,

M. L., Z. P., R. P.), ako aj výsluch sťažovateľa ako svedka – poškodeného. Okrem toho bol

21. apríla 2008 do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva. V priebehu mája 2008 sa

vykonali ďalšie výsluchy svedkov (napr. J. V., V. R.), vykonala sa aj previerka výpovede

svedka na mieste. V júni 2008 došlo k vyhodnoteniu použitia informačno-technických

prostriedkov, k výsluchom svedkov (napr. M. B., JUDr. R. B.), boli vypracované znalecké

posudky z odboru zdravotníctva a farmácie a z odboru psychológie. V priebehu júla

a augusta 2008 vyšetrovateľ pokračoval vo výsluchu obvinenej K. a obvinenej JUDr. H.,

opäť vypočul sťažovateľa, ako aj znalcov a 16. septembra 2008 zastavil trestné stíhanie

proti JUDr. H. V októbri 2008 vyšetrovateľ vypočul svedkyňu K. P., dozorujúci prokurátor

rozhodol o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zaistenie jeho nároku na náhradu škody a 22.

októbra 2008 vyšetrovateľ vylúčil trestnú vec obvinenej M. K. na samostatné konanie. Veci

bola pridelená spisová značka ČVS: PPZ-91/BOK-B-2008. V novembri 2008 podala

obvinená K. sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vylúčení veci na samostatné konanie,

ktorá bola prokurátorom krajskej prokuratúry zamietnutá. V decembri 2008 podal

vyšetrovateľ krajskej prokuratúre návrh na podanie obžaloby, ale 2. marca 2009 bol spis

úradu boja proti organizovanej kriminalite vrátený na doplnenie vyšetrovania.

Dňa 17. marca 2009 vyšetrovateľ úradu boja proti organizovanej kriminalite

uznesením sp. zn. ČVS: PPZ-91/BOK-B-2008 vzniesol obvinenie V. R. za trestné činy

vydierania a obmedzovania osobnej slobody spáchané formou spolupáchateľstva. V

priebehu apríla, mája a júna 2009 vyšetrovateľ vykonal výsluchy svedkov (napr. R. K., P.

P., Š. K., Š. B., JUDr. J. M., K. P., G. B., M. L., J. M., J. V., pplk. J. P.). V júli 2009

vyšetrovateľ pribral do konania znalca z odboru písmoznalectva a v auguste 2009 sa

zaoberal prepismi záznamov z použitia informačno-technických prostriedkov. Zároveň v

auguste 2009 bol spis predložený generálnej prokuratúre a úradu boja proti organizovanej

kriminalite bol vrátený koncom septembra 2009.

V priebehu januára 2010 vyšetrovateľ úradu boja proti organizovanej kriminalite

zabezpečoval dôkazy z Okresného súdu Trnava a predvolal svedkov na výsluchy.

Vo februári 2010 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Z. P., výsluch sťažovateľa a v

marci 2010 výsluch obvineného R. a výsluch svedka Ing. J. J. V apríli 2010 bol

vypracovaný znalecký posudok z odboru písmoznalectva a po skončení vyšetrovania

umožnil vyšetrovateľ sťažovateľovi, jeho splnomocnencovi a obvineným preštudovať

vyšetrovací spis, pričom 29. apríla 2010 podal návrh na podanie obžaloby.

Dňa 11. mája 2010 prokurátor Okresnej prokuratúry B. vo veci sp. zn.

podal na Okresný súd Trnava obžalobu na obvinenú M. K. a V. R. za trestný čin

obmedzovania osobnej slobody a trestný čin vydierania.

Z uvedeného vyplýva, že konanie na úrade boja proti organizovanej kriminalite po

vznesení obvinenia konkrétnej osobe (29. januára 2008) trvalo do 29. apríla 2010, keď

vyšetrovateľ podal návrh na podanie obžaloby. V priebehu tohto konania vyšetrovateľ

vykonal množstvo úkonov – výsluchy obvinených, sťažovateľa ako poškodeného, svedkov,

do konania pribral znalcov, vyhodnocoval dôkazy získané použitím informačno-

technických prostriedkov a postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav. Po

vyhodnotení dôkaznej situácie podal vyšetrovateľ návrh na podanie obžaloby, ktorý

prokurátor Okresnej prokuratúry B. akceptoval, o čom svedčí skutočnosť, že 11. mája 2010

bola v predmetnej trestnej veci na Okresnom súde Trnava podaná obžaloba.

Dĺžka vyšetrovania, ktorú ústavný súd z hľadiska zistenia možných prieťahov

v konaní úradu boja proti organizovanej kriminalite mohol zohľadniť, predstavovala 2 roky

a 3 mesiace, pričom počas tohto obdobia ústavný súd nezistil nečinnosť alebo liknavosť

v postupe vyšetrovateľa, s výnimkou obdobia v trvaní takmer 4 mesiacov, a to od konca

septembra 2009, keď generálna prokuratúra vrátila vyšetrovací spis úradu boja proti

organizovanej kriminalite, do konca januára 2010, keď vyšetrovateľ predvolal svedkov na

výsluchy a zabezpečoval ďalšie dôkazy.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že dĺžka doterajšieho vyšetrovania

(samozrejme, počítaná až od vznesenia obvinenia, teda od 29. januára 2008) vylučuje, aby

konanie vedené na úrade boja proti organizovanej kriminalite spočiatku pod sp. zn.

ČVS: PPZ-78/BOK-B-2007, neskôr po vylúčení veci obvinenej M. K. na samostatné

konanie (22. októbra 2008) pod sp. zn. ČVS: PPZ-91/BOK-B-2008 a neskôr pod sp. zn.

ČVS: PPZ-33/BOK-B1-2009 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi. Aj

keď v posudzovanom období vyšetrovateľ takmer 4 mesiace vo veci nekonal, je potrebné

upriamiť pozornosť na doterajšiu judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej ojedinelá

nečinnosť orgánu verejnej moci hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (obdobne napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti orgánu

verejnej moci ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a

zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku konania (obdobne napr.

, , ).

Za danej situácie ústavný súd opäť zdôrazňuje, že aj keď trestné konanie vo veci trvá

už od roku 2001, zo zrejmých dôvodov, ktoré už prezentoval, mohol z hľadiska

namietaných prieťahov v konaní posúdiť len obdobie vyšetrovania vedeného úradom boja

proti organizovanej kriminalite od momentu vznesenia obvinenia konkrétnym osobám.

V tomto období však ústavný súd nezistil taký nedostatok v konaní, ktorý by ho viedol

k vysloveniu porušenia základného práva sťažovateľa podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a s tým spojeného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , konkrétne zásady zákazu denegatio justitiae).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ súčasne nastolil problém, či tým, že jeho splnomocnenec nebol

upovedomovaný o všetkých úkonoch realizovaných v rámci vyšetrovania, nedošlo aj

k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé prerokovanie jeho veci (čl. 46 ods. 1

a dohovoru) a základného práva na právnu pomoc podľa

. S týmito námietkami sa sťažovateľ obrátil aj na orgány prokuratúry, ktoré citujúc

príslušné ustanovenia o právach poškodeného a jeho splnomocnenca

zaujali názor, že postupom orgánov činných v trestnom konaní v tomto ohľade nedošlo

k porušeniu práv sťažovateľa.

V súvislosti s predmetnou námietkou sťažovateľa ústavný súd dáva do pozornosti

ustanovenie , ktoré definuje poškodeného ako osobu, ktorej

bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda

alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody, ale takejto

osobe nepriznáva právo na obhajobu tak, ako to je v prípade obvineného. Obvinený totiž

môže v rámci realizácie práva na obhajobu ( ) žiadať, aby

jeho obhajca bol prítomný aj na iných úkonoch prípravného konania, s čím je spojené aj

právo obhajcu byť upovedomený o realizácii týchto úkonov. Poškodenému a jeho

splnomocnencovi však analogické právo nepatrí. Podľa je

splnomocnenec poškodeného oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže

zúčastniť poškodený. Tieto skutočnosti však neznamenajú, že eliminuje

požiadavky poškodeného poznať detaily trestného konania alebo že vylučuje jeho vplyv na

priebeh a výsledky trestného konania. Dôkazom toho sú práva priznané mu Trestným

poriadkom, medzi ktoré patrí okrem iného aj právo uplatniť si nárok na náhradu škody,

právo podávať návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie či právo nazrieť do

spisov a preštudovať ich ( ).

Poškodenému a ani jeho splnomocnencovi zákon nepriznáva právo byť

upovedomovaný o realizácii všetkých úkonov trestného konania, a preto postup orgánov

činných v trestnom konaní spôsobom ustanoveným zákonom, ako to bolo v danom prípade,

nemôže založiť dôvod na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Tieto skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť je aj

v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Okrem toho sťažovateľ namietal, že postupom úradu justičnej a kriminálnej polície

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-341/OVK-B3-2009 bolo porušené jeho základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, pretože zo strany

orgánov činných v trestnom konaní mu nebolo priznané postavenie poškodeného,

v dôsledku čoho nemohol a ani nemôže uplatňovať práva poškodenej strany. V danej

trestnej veci došlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe za trestný čin krivej výpovede

a krivej prísahy podľa nového . Pri tejto skutkovej podstate

trestného činu je objektom záujem na správnom a pravdivom zistení skutkového stavu, t. j.

verejný záujem. Z tejto skutočnosti vychádzal aj orgán činný v trestnom konaní, ktorý

so sťažovateľom nerátal ako s osobou, ktorej by bola týmto trestným činom spôsobená

škoda alebo iná ujma. Z týchto dôvodov si potom sťažovateľ nemohol a ani nemôže

uplatňovať práva poškodeného v trestnom konaní. Okrem toho vyšetrovanie nie je dosiaľ

skončené a za daných okolností je vyriešenie tejto problematiky v prioritnej kompetencii

orgánov činných v trestnom konaní.

Sťažovateľ napokon žiadal, aby ústavný súd vyhodnotil, či skutočnosť, že Trestný

poriadok priznáva obhajcovi obvineného právo účasti aj na iných úkonoch prípravného

konania a s tým spojené právo byť vopred upovedomovaný o realizovaných úkonoch, ale

splnomocnencovi poškodeného takéto práva nepriznáva, nie je v nesúlade s

v otázkach rovnosti strán v konaní.

Vo vzťahu k uvedenému ústavný súd poznamenáva, že problematiku súladu

právnych predpisov nemôže sťažovateľ nastoliť v rámci konania podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z alebo medzinárodnej zmluvy. Navyše, o súlade právnych predpisov podľa

rozhoduje plénum ústavného súdu na základe návrhu subjektov uvedených

ods. 1 písm. a) až f), na ktorý odkazuje a medzi ktoré

nepatrí ani fyzická osoba, ani právnická osoba namietajúca porušenie svojich základných

práv alebo slobôd.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej uvedenými.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2010