Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 315/2011
PDF · 142.93 KB
No categories available
I. ÚS 315/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Bc. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. D. M., B.,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach v konaní vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. Bc. J. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna
2011 doručená sťažnosť Ing. Bc. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“)
v konaní vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa
okresného riaditeľstva PZ pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 z 27. decembra 2004 stíhaný
pre trestný čin poškodzovania veriteľa v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 256 ods. 2
písm. b) a ods. 5 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“). Trestné stíhanie
jeho osoby v súčasnom období stále prebieha a nebolo ukončené ani v štádiu prípravného
konania: „Súdnej ochrany sa... sťažovateľ nemôže domáhať, pretože vyšetrovanie ani po
viac ako 6,5 roka nie je ukončené, dozorový prokurátor/vyšetrovateľ doposiaľ nerozhodol
o prípadnom zastavení trestného stíhania, dozorový prokurátor nepodal na súd obžalobu
pre stíhaný trestný skutok.“ Sťažovateľ koncentroval svoje námietky k prebiehajúcemu
trestnému stíhaniu svojej osoby, k pochybeniam v postupe konajúceho vyšetrovateľa
okresného riaditeľstva a tvrdí, že v jeho postupe „... došlo a aj naďalej dochádza
k flagrantnému porušovaniu práva... na spravodlivosť konania, potieraniu efektívneho
výkonu práva... na obhajobu po začatí trestného stíhania..., k zjavnému porušovaniu práva
rovnosti a zásady kontradiktórnosti trestného konania ...“, tým, že „... mu nebol daný
primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby, mať vedomosť o úkonoch
realizovaných vyšetrovateľom PZ a vypočúvaní svedkov, svedkov – poškodených po začatí
trestného stíhania, postupom vyšetrovateľa PZ mu bola odňatá možnosť klásť svedkom
otázky, obhajovať sa osobne. ... tým, že mu neoznámil zákonom predpísaným spôsobom
termíny a časy výsluchov a tým... znemožnil a zmaril... účinnú a efektívnu realizáciu jeho
práva na obhajobu, maril kontradiktórnosť konania vo veci samej.“. Dôsledkom
dlhodobého trestného stíhania sťažovateľa „... došlo postupne k výrazným a neprimeraným
zásahom do súkromného a osobného života ... do jeho práva na súkromie... vytváraniu stavu
právnej a osobnej neistoty, traumatizovaniu... jeho rodiny, k zásahom do práva na česť
a dobrú povesť, spoločenskú reputáciu ... v podnikateľskom prostredí... “.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol :
„I. Základné právo sťažovateľa na rovnosť v právach zaručeného čl. 12 ods. 1 ústavy
SR postupom Okresného riaditeľstva... v konaní ČVS:ORP-100/OEK-K1-2004 zo dňa 27.
12. 2004 porušené bolo.
II. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy... a základné právo na to, aby jeho záležitosť bola prejednaná
v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného riaditeľstva...
v konaní ČVS:ORP-100/OEK-K1-2004 zo dňa 27.12.2004 porušené bolo.
III. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy...
a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c)
Dohovoru... ako aj základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3... dohovoru...
postupom Okresného riaditeľstva... v konaní ČVS:ORP-100/OEK-K1-2004 zo dňa 27. 12.
2004 porušené bolo.
IV. Ing. Bc. J. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.750,-€ ... .
V. Ing. Bc. J. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18,- €...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Sťažovateľ svoje námietky týkajúce sa porušenia označených práv postupom
okresného riaditeľstva PZ v napadnutom konaní odvodzuje predovšetkým z porušenia
svojho práva na obhajobu, k porušeniu ktorého malo dôjsť postupom vyšetrovateľa
okresného riaditeľstva PZ, ktorý spôsobom vedenia dokazovania v prípravnom konaní „...
porušil právo rovnosti a zásadu kontradiktórnosti... a to tým, že neumožnil sťažovateľovi
mať vedomosť o ním realizovaných úkonoch – výsluchoch svedkov a spoluobvinenej, čím
odňal sťažovateľovi realizáciu jeho základného ústavného práva – právo klásť svedkom,
svedkom-poškodeným ako aj spoluobvinenej otázky, včítane realizácie procesného úkonu
konfrontácie...“ (pozri bod 2).
7. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo
len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
8. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ sa v podanej sťažnosti domáha
preskúmania postupu okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-
K1-2004. Tento postup už ústavný súd posudzoval a svojím uznesením č. k.
III. ÚS 87/2011-15 z 2. marca 2011 sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol. Predmetné
rozhodnutie z 2. marca 2011 bolo advokátke sťažovateľa doručené 4. mája 2011, t. j. viac
ako 1 mesiac pred podaním tejto sťažnosti. Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil
sťažovateľ aj v tomto konaní. Tvrdí, že boli porušené jeho základné práva podľa čl. 12
ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)
dohovoru (rovnako ako vo veci sp. zn. III. ÚS 87/2011, pozn.), pričom svoje námietky
koncentroval (iba) k postupu okresného riaditeľstva v napadnutom konaní. Z uvedeného
vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodol
svojím uznesením č. k. III. ÚS 87/2011-15 z 2. marca 2011. Prostým porovnaním nosných
dôvodov sťažnosti sťažovateľa (tejto a predchádzajúcej) ústavný súd konštatuje, že tieto
dôvody, ako aj sťažovateľom označené práva, ktoré mali byť podľa jeho názoru porušené,
sú totožné, pričom od času prijatia pôvodného rozhodnutia ústavného súdu, t. j. od 2. marca
2011 (pričom advokátke sťažovateľa bolo toto rozhodnutie navyše doručené až 4. mája
2011), do podania ostatnej sťažnosti, t. j. do 23. júna 2011, uplynulo obdobie viac ako
3 mesiace, počas ktorých nebolo zistené a sťažovateľ to ani netvrdil, žeby podmienky
konania boli už splnené (pozri bod 7 in fine).
9. Vzhľadom na uvedené (bod 7 a 8) sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná, a preto
ústavný súd rozhodol o nej tak, že ju odmietol pre neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde].
10. Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom
prerokovaní ako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011