Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 441/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-57

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátska kancelária,

L. Novomeského 2631/25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Košice I v konaní vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004, Okresnej

prokuratúry Košice I v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

, Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 16/05, Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a Krajského

súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,

, , 2 a 3 a a práv podľa

čl. 6 ods. 1, 2 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice I v konaní vedenom pod ČVS:

ORP-100/OEK-K1-2004 a jeho uzneseniami zo 14. mája 2009 a 3. júna 2009, príkazom

Okresného súdu Košice I na vyšetrenie jeho duševného stavu sp. zn.

z 28. apríla 2009, základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom

Okresného súdu Košice I sp. zn. z 22. októbra 2012, základných práv podľa

, , 2 a 3, a a práv

podľa čl. 2, čl. 3, čl. 6 ods. 2 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice I v konaní

vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 a neoprávneným šírením ponižujúcich

informácií o konkurzným veriteľom vo veci vedenej na

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. o trestnom stíhaní

a jeho obvinení zo spáchania trestného činu s tvrdením, že sa dopustil spáchania

trestného činu formou spolupáchateľstva, základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17

ods. 1, a 2, a práv podľa , ,

ods. 2 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ), ako aj porušenia podľa čl. 1, čl. 2, čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2,

, 2 a 3, a a práva podľa

čl. 2, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a 2 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.VII/2 Gv 16/05 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv označených v záhlaví tohto uznesenia podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Košice I (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-

100/OEK-K1-2004, Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“)

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej

prokuratúry“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 16/05, Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ) a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj príkazmi a uzneseniami okresného

riaditeľstva, okresnej prokuratúry a úradu špeciálnej prokuratúry pod označenými

spisovými značkami uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia.

2. Sťažovateľ vo svojej značne neprehľadnej a obšírnej sťažnosti uviedol, že je

obeťou porušenia dohovoru na podklade zjavne nezákonného trestného stíhania, ktoré

začalo na základe uznesenia okresného riaditeľstva ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004

z 27. decembra 2004 (pre trestný čin poškodzovania veriteľa v štádiu pokusu podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov platného do 31. decembra

2005, pozn.) a skončilo až 30. marca 2016 (po 12 rokoch a 3 mesiacoch) doručením

uznesenia krajského súdu sp. zn. z 18. januára 2016, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie okresnej prokuratúry proti oslobodzujúcemu rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 27. februára 2015.

3. Rozhodnutiami a postupmi okresného riaditeľstva, úradu špeciálnej prokuratúry

a tiež všeobecných súdov konkretizovaných v bode 1 a označených v záhlaví tohto

rozhodnutia došlo podľa sťažovateľa k porušeniu označených článkov a dohovoru,

pretože počas „vykonštruovaného trestného stíhania“ psychicky onemocnel, bol

v neustálom strese, čo malo za následok onemocnenie na cukrovku II. typu – teda

poškodenie jeho zdravia. Takisto došlo k zhoršeniu kvality jeho života a k nemožnosti plne

vykonávať prácu (stal sa invalidným dôchodcom). Súčasne malo počas prípravného

trestného konania a aj po podaní obžaloby (2012) niekoľkokrát dôjsť k porušeniu princípu

prezumpcie neviny, ku kriminalizácii jeho osoby v mieste jeho bydliska

a v radoch podnikateľov – konkurzných veriteľov, čo malo za následok aj stratu

obchodných kontaktov, a tiež k výraznému ohrozeniu práva na česť a dôstojnosť a zásahom

do jeho súkromia a rodinného života.

4. Sťažovateľ, opisujúc v obsiahlej sťažnosti (51 s.) podrobne skutkový stav v jeho

veci (petit je na s. 17 až s. 19), žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

jeho základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ), kde požaduje aj priznanie finančného zadosťučinenia (za prieťahy

okresného súdu 70 000 €) a vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedeného pod sp. zn.

žiada priznať 1 000 €, postupom okresného riaditeľstva, okresnej prokuratúry

a úradu špeciálnej prokuratúry v konaniach s uvedenými spisovými značkami s tým, že

požaduje od nich priznanie finančného zadosťučinenia spolu v sume 318 000 €. Súčasne

žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie aj iných v záhlaví označených práv podľa

a dohovoru a zrušil príkazy okresného súdu sp. zn. z 28. apríla 2009 a 3. júna

2009, sp. zn. z 22. októbra 2012 a uznesenia okresného riaditeľstva v konaní

vedenom pod ČVS: ORP-100/OEK-K1-2004 zo 14. mája 2009 a 3. júna 2009, ktoré týmto

príkazom predchádzali. Napokon požaduje aj náhradu trov právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

, ).

8. Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta najprv porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru i iných označených

práv postupom okresného riaditeľstva, okresnej prokuratúry a úradu špeciálnej prokuratúry

(pozri bod 4) v takých konaniach a takými uzneseniami týchto porušovateľov, ktoré

prebiehali a uskutočnili sa ešte v prípravnom trestnom konaní, ktoré skončilo ešte v roku

2012 podaním obžaloby 27. apríla 2012 na okresnom súde, a sťažovateľ vtedy namietané

porušenie týchto práv v sťažnosti podanej ústavnému súdu 4. októbra 2010 jednak

„žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil“ a tiež nepreukázal, že by predtým v

prípravnom trestnom konaní „pri využití účinných prostriedkov nápravy... namietal

existenciu zbytočných prieťahov...“ (pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn.

z 2. marca 2011).

9. Z bodu 8 je teda zjavné, že k prieťahom, resp. k nečinnosti týchto orgánov v tomto

období už zjavne nedochádza, a preto je sťažnosť nielen zjavne neopodstatnená, ale aj

vo vzťahu k týmto porušovateľom a tiež ich rozhodnutiam z roku 2009 a 2012 (pozri bližšie

bod 4) aj podaná oneskorene ( ). Vzhľadom na uvedené

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu zjavne po uplynutí

dvojmesačnej lehoty ustanovenej v , a tým je daný

dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti aj pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Z uvedených dôvodov túto časť sťažnosti preto ústavný súd odmietol

( ) bez toho, aby sa bližšie zaoberal námietkami

sťažovateľa právne zastúpeného v konaní kvalifikovanou právnou zástupkyňou –

advokátkou.

10. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že sťažovateľ už dvakrát predtým neuspel na

ústavnom súde so svojimi sťažnosťami smerujúcimi proti orgánom uvedeným v bode 8

(boli odmietnuté nielen uznesením sp. zn. z 2. marca 2011, ale aj sp. zn.

z 24. augusta 2011), čo musel vedieť, keď tieto rozhodnutia priložil

k sťažnosti), preto v tejto časti mohol ústavný súd jeho sťažnosť odmietnuť aj pre

neprípustnosť [ ].

11. Čo sa týka namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ) a krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd konštatuje, že aj v tejto časti je

sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

13. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa

(, ). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

v nadväznosti na takto vymedzený účel označených práv vyplýva, že ochranu základnému

právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v

(čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť

ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo

dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m.

, , , ). Uvedený právny názor

ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to

vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009 vo veci sťažovateľa

Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

14. Sťažovateľ v petite namieta prieťahy najprv v konaní vedenom pred okresným

súdom pod sp. zn. , v ktorom bol ešte 27. februára 2015 vyhlásený rozsudok,

ktorým okresný súd oslobodil sťažovateľa spod obžaloby prokurátora úradu špeciálnej

prokuratúry. O tomto rozhodnutí okresného súdu sa sťažovateľ najneskôr dozvedel 16. júna

2015, keď mu bolo doručené, ako to vyplýva z prílohy č. 82/9 k sťažnosti, a reagoval naň

podaním z 1. júla 2015, keď okresnému súdu oznámil, že sa stotožňuje s jeho rozsudkom

(príloha č. 83).

15. Vydaním prvostupňového rozsudku okresný súd teda vykonal všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa a v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu (12. mája 2016) už nemohol žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda

nemohol ani porušovať označené právo sťažovateľa podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. ).

16. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie označených práv (pozri bod 12) aj v konaní

krajského súdu vedenom pod sp. zn. , ústavný súd konštatuje, že aj v tejto časti

je jeho sťažnosť zjavne neopodstatnená (pozri bod 13). Z predložených príloh k sťažnosti

a tiež zo zistení ústavného súdu vyplýva, že po podaní odvolania okresným prokurátorom

(jún 2015) krajský súd vyhlásil rozhodnutie už 18. januára 2016, a to navyše na verejnom

zasadnutí, na ktorom bol sťažovateľ aj osobne prítomný (príloha č. 87).

17. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, s prihliadnutím

na zmysel a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľa proti údajnej nečinnosti

okresného súdu a krajského súdu (pozri body 13 až 16) v právoplatne skončenom konaní

(18. január 2016) je už v čase podania jeho sťažnosti (12. máj 2016) zjavne neopodstatnená.

Na tom nemení nič ani skutočnosť, že uznesenie krajského súdu bolo doručené

sťažovateľovi 30. marca 2016. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť už po jej

predbežnom prerokovaní podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016