Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 210/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa a a práv podľa

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2011

doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažovateľ

si v tomto konaní uplatnil ako poškodený nárok na náhradu škody proti obžalovanému

(pre trestný čin podvodu podľa a

v znení neskorších predpisov) a vzhľadom na to je podľa § 10 ods. 11 druhej vety Trestného

poriadku v konaní pred súdom jeho stranou.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Dolupodpísaný Mgr. O. F. podáva týmto sťažnosť podľa

Slovenskej republiky vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upraveného v , lebo

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. týkajúceho sa

trestného činu podvodu podľa , Tr. prišlo

k prieťahom konania.

V 1998 sťažovateľ podal trestné oznámenie pre podvod na S. B..., ktorý je obvinený

a obžalovaný z podvodu v trestnej veci sp. zn. vedenej na Okresnom súde

Bratislava I. Sťažovateľ žiadal trestné orgány o náhradu škody.

Uvedený súd, ktorý je vo veci príslušný konať, odročil dňa 29. marca 2011

pojednávanie vo veci už šiesty krát bez toho, aby konal v medziach zabezpečenia náhrady

škody bez prieťahov a s dôrazom na majetok obžalovaného a proti mareniu rozhodnutia

o náhrade škody konaním vo veci, čím sa zdĺhavé konanie stalo neefektívnym zabezpečiť

reálne náhradu škody napriek tomu, že dokazovanie skončilo...

Svoju sťažnosť na ústavný súd sťažovateľ podáva z dôvodu, že o ochrane ním

označeného základného práva nerozhoduje iný súd, a z dôvodu, že o jeho sťažnosti

na prieťahy konania zo dňa 7. februára 2011 Okresný súd Bratislava I v lehote 30 dní

doteraz nerozhodol. Dokazovanie bolo skončené, ale súd už šesťkrát odročil pojednávanie

zo subjektívnych dôvodov.

Na prieťahy konania sťažovateľ využil opravný prostriedok, ktorým je sťažnosť

na prieťahy konania podľa a nasl. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi súdu, ktorý na

ňu vôbec nereagoval. Tým sťažovateľ splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo upravené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, a čl. 48

ods. 2 SR postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci predbežného opatrenia vo veci

konal bez zbytočných prieťahov.“

Ďalej sťažovateľ žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume

100 000 €, úhrada trov konania a aby mu bol ustanovený advokát na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom.

Uvedená sťažnosť bola doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 26. apríla

2011, v ktorom sťažovateľ okrem iného namieta aj porušenie svojho „práva na opravný

prostriedok podľa a podľa a Dohovoru

o ľudských právach a základných slobodách, lebo postupom Okresného súdu Bratislava I

č. k. , týkajúceho sa veci podvodu podľa Tr.

a náhrady škody, došlo k prieťahom konania a zároveň nebol uznaný opravný prostriedok

sťažnosti proti prieťahom konania“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje

na špecifickosť sťažnosti podľa , ktorá spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Predmetom konania o sťažnosti pred ústavným súdom je, ako už bolo uvedené,

v prvom rade rozhodovanie o námietkach sťažovateľa smerujúcich proti postupu okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3

ods. 7 a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)] je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto sťažnosť,

predmetom ktorej je namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, príjme na ďalšie konanie vo veci samej iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok podľa

( ), no ani napriek jeho využitiu

nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia svojich práv.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa

a a nasl. zásadne považuje za účinný

prostriedok ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany

pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť

[§ 2 ods. 2 vety za bodkočiarkou, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 120

ods. 7 citovaného zákona].

Ústavný súd z odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa

na prieťahy v napadnutom konaní zistil, že toto konanie začalo 8. januára 2009, keď

okresnému súdu „napadla žaloba Krajskej prokuratúry Bratislava na obž. S. B. pre trestný

čin podvodu podľa , Tr. v znení neskorších predpisov“.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj v súčinnosti s okresným súdom ďalej

zistil, že sťažovateľ odvolávajúc sa na a nasl. podal osobne

18. februára 2011 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sťažnosť

na prieťahy v konaní adresovanú „Kancelárii predsedu Krajského súdu v Bratislave“

týkajúcu sa postupu okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. .

Predsedníčka krajského súdu prípisom zo 4. marca 2011 postúpila predmetnú

sťažnosť na vybavenie predsedníčke okresného súdu (uvedený prípis spolu so sťažnosťou

bol doručený okresnému súdu 8. marca 2011). „Odpoveď na sťažnosť v trestnej veci

vedenej pod sp. zn. “ z 21. marca 2011 podpísaná predsedníčkou okresného súdu

bola sťažovateľovi na ním uvedenú adresu odoslaná 23. marca 2011. Predsedníčka

okresného súdu vo svojej odpovedi okrem uvedenia chronológie procesných úkonov

vykonaných v doterajšom priebehu napadnutého konania vyslovila názor, že sťažnosť

„je nedôvodná, napriek tomu však budem sledovať ďalšie konanie v tejto veci

v 2-mesačných intervaloch“.

Ústavný súd opakovane vyslovil ( atď.), že podanie sťažnosti

na prieťahy podľa považuje za vyčerpanie účinného

prostriedku nápravy v zmysle len v tom prípade,

ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely

nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená

5. apríla 2011 (na poštovú prepravu podaná 1. apríla 2011), teda po uplynutí len jedného

týždňa od vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu, ústavný súd posudzuje

podanie sťažnosti sťažovateľom na prieťahy podľa iba ako

formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla

mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie

opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne ,

, , ). Na to, aby sťažnosť mohla priniesť efektívny

účinok, ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor

na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

Na základe uvedeného ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného

súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, dospel k záveru, že sťažnosť bola ústavnému

súdu podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by

vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon účinne poskytuje sťažovateľovi na ochranu

jeho základných práv a slobôd, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ. Uvedený

záver zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2

v spojení s ).

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd konštatuje, že aj keď sťažovateľ nesprávne adresovanou sťažnosťou

na prieťahy v konaní sám oddialil možnosť jej skoršieho vybavenia, okresný súd už

po 14 dňoch po jej postúpení krajským súdom, konkrétne 21. marca 2011, na ňu reagoval

a zároveň sťažovateľa poučil, že ak ju nepovažuje za riadne vybavenú, môže požiadať

do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedníčku krajského súdu

o prešetrenie vybavenia sťažnosti.

Podľa sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,

ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu

vyššieho stupňa.

Podľa ak je sťažovateľ toho názoru, že

sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže

požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského

súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písm. b)

tohto ustanovenia ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského

súdu...

Z citovaných ustanovení vyplýva, že pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu mal sťažovateľ k dispozícii účinný prostriedok nápravy v podobe

podania žiadosti predsedníčke krajského súdu o prešetrenie vybavenia jeho sťažností, a to

v lehote 30 dní od doručenia odpovede predsedníčky okresného súdu (,

).

Vzhľadom na to ústavný súd nemohol akceptovať taktiež námietku sťažovateľa, že

okresný súd na sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú jeho predsedníčke „v lehote

30 dní doteraz nerozhodol“, resp. „na ňu vôbec nereagoval“.

Navyše je v súvislosti s predmetnou námietkou sťažovateľa potrebné poukázať

aj na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej postup pri vybavovaní sťažností, resp.

prešetrovaní ich vybavenia podľa , nemožno považovať ratione

materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp.

základného práva na súdnu ochranu podľa (m. m. ).

Keďže vzhľadom na uvedené sa s námietkou sťažovateľa o „neuznaní opravného

prostriedku“ vzťahujúcou sa na prieťahy v napadnutom konaní ústavný súd nemohol

stotožniť, nebolo možné dospieť ani k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom v sťažnosti označeného porušovateľa a namietaným porušením

základného práva podľa , resp. práv podľa a dohovoru,

a na základe toho posunúť vec v tomto štádiu do ústavnoprávnej roviny. Vzhľadom na to

dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť je v tejto časti potrebné pri jej predbežnom

prerokovaní odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

3. K návrhu konať vo veci predbežného opatrenia v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn.

Sťažovateľ v druhom bode petitu sťažnosti požaduje, aby okresný súd „vo veci

predbežného opatrenia vo veci konal bez zbytočných prieťahov“, pričom

zo sťažnosti ani z jej príloh nie je zrejmé, o aké predbežné opatrenie by malo v danej veci

ísť. Sťažovateľ sa zmieňuje iba o tom, že „k prieťahom sa vyjadril na pojednávaní dňa

29. marca 2011 otázkou na súd, aby súd uviedol akou formou zabezpečil náhradu škody,

keď bolo pojednávanie opätovne odročené pre neúčasť obžalovaného a jeho advokáta.

Za súd odpovedal predseda senátu, že návrh na predbežné opatrenie si sťažovateľ môže

dať, ale po 14 rokoch už nie je náhrada škody reálna. Túto odpoveď zapisovateľka

neuviedla, s čím sťažovateľ nesúhlasí, lebo postupom súdu je priebežne oslabované právo

sťažovateľa na náhradu škody bez jeho zavinenia, čo nebolo zadokumentované.“.

Sťažovateľ teda v podstate namieta, že okresný súd nezaznamenal jeho prednes

do zápisnice z hlavného pojednávania.

Podľa o oprave a doplnení záznamu alebo zápisnice

o hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí a neverejnom zasadnutí a takisto o námietkach

proti takejto zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je

prípustná sťažnosť.

Keďže zo sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že sťažovateľ takto postupoval, nie je

vzhľadom na princíp subsidiarity daná právomoc ústavného súdu o tejto námietke

rozhodovať, a preto sa ňou nemohol zaoberať. Na základe toho bolo potrebné sťažnosť

v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného

súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v petite jeho

sťažnosti, ako aj o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011