Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 74/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Karola Ponického, bytom K., zastúpeného advokátom

JUDr. R. Ž., K., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní

vedenom pod sp. zn. RA-4E 216/2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Karola Ponického o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára

2005 doručená sťažnosť Ing. Karola Ponického (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota

v konaní vedenom pod sp. zn. RA-4E 216/2002.

Sťažovateľ uviedol, že je účastníkom označeného konania (v procesnom postavení

oprávneného), ktoré je vedené od roku 2002. Podľa neho dochádza v tomto konaní

k prieťahom, pričom poukazuje na to, „... že vec nie je tak právne zložitá, aby ju bolo

potrebné riešiť v tak dlhom časovom slede. (...) Dôvody nekonania súdu nepoznám. Vinou

postupu súdu sa ocitám v dlhoročnej právnej neistote. S poukazom na vyššie ozrejmený stav

postrádam právnu ochranu garantovanú SR. Dlhodobo žijem v právnej neistote.

Celá záležitosť ma dlhodobo zaťažuje, som z nej nervózny. Ku dňu podania tejto sťažnosti

som vynaložil nemalé finančné prostriedky na bránenie práva (Cestovné výlohy, súdne

poplatky, advokátske poplatky, telefónne účty, poštovné, strata času atď.). Súdne konanie

generálne rozporuje zásadu hospodárnosti súdneho procesu. Vinou neriešenia spomínanej

causy sústavne žijem v strese, čo sa negatívne prejavuje na mojom zdravotnom stave

a na zhoršení medziľudských vzťahov v mojej rodine. Trpí tým kvalita môjho osobného

života. Z vyššie uvedených dôvodov uplatňujem aj nárok finančnej satisfakcie.

Celú záležitosť som sa pokúšal riešiť sťažnosťou adresovanou predsedovi

označeného súdu. (...) Predseda označeného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť vo veci

RA-4E 216/2002 sťažnosť prakticky uznal, že vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní“.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že:

„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní sp. zn. RA-4E 216/2002

vedenom na Okresnom súde v Rimavskej Sobote porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Rimavskej Sobote prikazuje, aby v konaní sp. zn. RA-4E

216/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume Sk 75.000,- slovom

sedemdesiat päť tisíc korún slovenských, ktoré je porušiteľ práva povinný zaplatiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu SR k rukám sťažovateľa.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi sťažovateľa vo výške vyčísleného osobitným podaním.“

II.

Z pripojenej dokumentácie a z vyžiadaného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota

sp. zn. RA vyplynulo, že sťažovateľ podal 11. júna 2002 Okresnému súdu

Rožňava „Žalobný návrh na výkon rozhodnutia o vydanie veci“.

Z dôvodu, že sťažovateľ uvedený návrh podal na miestne nepríslušnom súde,

postúpil tento súd vec bezodkladne Okresnému súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“),

ktorému bol doručený 13. júna 2002.

Podaním doručeným okresnému súdu 28. júna 2002 mu sťažovateľ oznámil, že

od 1. júla 2002 sa bude dlhodobo zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky

a že frekvenciu jeho návratov do miesta trvalého bydliska odhaduje asi na 1-krát mesačne.

Ďalej v spomínanom liste uviedol, že okrem „... neplnoletých detí nemám v Košiciach

žiadnu dôveryhodnú osobu, ktorú by mohol poveriť preberaním mojej korešpondencie.

Pre insolventnosť si nemôžem dovoliť zaplatiť advokáta ani komerčného právnika.

Na základe horeuvedeného Vás žiadam, aby ste aktuálne situácii prispôsobili komunikáciu

a spôsob korešpondencie s mojou osobou. Prehlasujem, že mám záujem horeuvedenú vec

vysporiadať za mojej osobnej účasti“.

Keďže sťažovateľ nezaplatil pri podaní návrhu súdny poplatok, okresný súd ho

vyzval uznesením sp. zn. zo 16. augusta 2002, aby tak urobil v lehote ôsmich

dní. Citovaným uznesením ho zároveň s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) vyzval, aby svoj návrh špecifikoval, keďže v ňom nie je

konkrétne uvedené, vydania ktorých vecí sa domáha, a tiež, aby ho doplnil o potrebný počet

rovnopisov.

V nadväznosti na uznesenie okresného súdu zo 16. augusta 2002 požiadal sťažovateľ

podaním z 9. septembra 2002 (ktoré v zmysle jeho obsahu označil ako odvolanie)

s poukazom na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vo vzťahu k požiadavke špecifikácie nárokov sťažovateľ v uvedenom podaní uviedol,

že nároky, ktorých sa svojím návrhom v tomto konaní domáha, sú podľa neho dostatočne

konkrétne a odôvodnené.

Od 13. septembra 2002 (keď bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa

z 9. septembra 2002) bol ďalší úkon vo veci urobený až takmer po devätnástich mesiacoch

(30. marca 2004). Išlo o dožiadanie adresované Obvodnému oddeleniu Policajného zboru

Košice IV (ďalej len „obvodné oddelenie“), ktorým ho okresný súd požiadal o doručenie

zásielky sťažovateľovi, a to listu a tlačiva o osobných, zárobkových a majetkových

pomeroch na účely žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na dožiadanie okresného súdu z 30. marca 2004 odpovedalo obvodné oddelenie

11. júna 2004 a uviedlo, že sa sťažovateľovi na adrese jeho trvalého pobytu zásielku doručiť

nepodarilo („nikto neotváral“), a preto bola vrátená okresnému súdu.

Dňa 10. mája 2004 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky

Banská Bystrica (ďalej len „register“) o oznámenie miesta trvalého pobytu sťažovateľa.

Podľa oznámenia registra zo 14. mája 2004 k zmene miesta trvalého pobytu sťažovateľa

nedošlo.

Dňa 23. júna 2004 okresný súd zisťoval údaje o pobyte sťažovateľa prostredníctvom

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý mu však listom z 8. júla 2005 oznámil,

že mu toho času jeho trvalý pobyt nie je známy.

Podľa o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky a o zmene v znení

neskorších predpisov výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu správy

majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých

vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov k štátu prešla

k 1. januáru 2005 z okresného súdu na Okresný súd Rimavská Sobota. Na základe

citovaného zákona vec sťažovateľa pôvodne vedená na okresnom súde pod sp. zn.

je od 1. januára 2005 vedená na Okresnom súde Rimavská Sobota, a to pod

sp. zn. RA-4E 216/2002.

V podaní doručenom Okresnému súdu Rimavská Sobota 7. januára 2005

adresovanom okresnému súdu, označenom ako „Sťažnosť“ sťažovateľ okrem iného

uviedol: „Exekučné konanie je vedené od roku 2002 a aj napriek dlhodobejšiemu časovému

odstupu nie je dodnes právoplatne ukončené a môj nárok nie je vymožený. Ja sa vinou

postupu súdu ocitám v dlhodobej právnej neistote. S poukazom na vyššie uvedený skutkový

stav Vás žiadam, aby ste vo veci zjednali patričnú nápravu.“

Na sťažnosť sťažovateľa na postup okresného súdu vo veci jeho návrhu na výkon

rozhodnutia odpovedala predsedníčka Okresného súdu Rimavská Sobota 18. januára 2005

a okrem iného uviedla: „Tlačivo na oslobodenie od súdnych poplatkov Vám nebolo možné

doručiť, nakoľko ste Okresnému súdu v Revúcej síce oznámili, že sa dlhodobo nebudete

zdržiavať v mieste trvalého bydliska, ale neoznámili ste adresu, na ktorú by Vám bolo

možné doručovať písomnosti. Súd ďalej robil úkony týkajúce sa miesta Vášho bydliska,

avšak bezúspešne. Keďže Vaša sťažnosť bola adresovaná z K., J. 5, Okresný súd

v Rimavskej Sobote bude vo veci ďalej konať a písomnosti Vám bude zasielať na uvedenú

adresu.“

III.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Výkon rozhodnutia podľa VI. časti je súčasťou

základného práva na súdnu ochranu podľa .

Preto aj vo veci výkonu rozhodnutia má účastník konania (oprávnený aj povinný)

základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje čl. 48 ods. 2

. Konaním bez zbytočných prieťahov vo veci výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho

súdneho poriadku je taký postup všeobecného súdu, ktorým sa postupne odstraňuje stav

právnej neistoty účastníkov konania, a to predovšetkým včasným nariadením výkonu

rozhodnutia ( až 266 ) a nadväzne na to aj prejednaním a rozhodovaním

o návrhoch a žiadostiach účastníkov konania, ktoré VI. časť

predvída a upravuje.

Z chronologického prehľadu napadnutého konania uvedeného v čl. II tohto uznesenia

vyplýva, že okresný súd bol v právnej veci sťažovateľa nečinný v období od 13. septembra

2002 (keď mu bolo doručené podanie sťažovateľa z 9. septembra 2002) do 30. marca 2004

(dožiadanie obvodného oddelenia na doručenie zásielky sťažovateľovi). Toto obdobie

nadväzuje na podanie sťažovateľa z 10. júna 2002, ktorým okresnému súdu oznámil, že sa

bude dlhodobo zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, a zároveň požiadal, aby

okresný súd vzhľadom na uvedené prispôsobil komunikáciu a spôsob korešpondencie s ním

uvedenej situácii z dôvodu, že má záujem predmetnú vec vysporiadať za jeho osobnej

účasti. Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu predstavuje prieťahy v trvaní

presahujúcom 18 mesiacov.

V ďalšom období bol už procesný postup okresného súdu plynulý, keď sa opakovane

pokúšal doručiť zásielku sťažovateľovi a zisťoval dostupnými prostriedkami jeho pobyt,

hoci neúspešne.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním.

Zo skutkových zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ svojím správaním

výrazne prispel k spomaleniu postupu okresného súdu najmä tým, že od 9. septembra 2002

(žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov) prestal vyvíjať v napadnutom konaní

akúkoľvek aktivitu a nezaujímal sa o ďalší priebeh konania. Hoci sťažovateľ v júni 2002

okresnému súdu oznámil, že od 1. júla 2002 sa bude dlhodobo zdržiavať v zahraničí,

neuviedol adresu, na ktorú mu bude možné doručovať písomnosti. V nasledujúcom období

až do podania sťažnosti doručenej Okresnému súdu Rimavská Sobota (podanej na poštu

3. januára 2005) sťažovateľ neprejavil žiadnu iniciatívu vo vzťahu k okresnému súdu

(najmä pokiaľ ide o oznámenie aktuálnych údajov týkajúcich sa možnosti komunikácie

s ním) zameranú na urýchlenie konania a nedožadoval sa prostriedkami zverenými štátnej

správe súdu nápravy postupu v konaní.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní

[(podľa o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách

prísediacich (zákon o štátnej správe sudov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o štátnej správe súdov“) účinného v relevantnom čase v spojení s

Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch

a sudcoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil

protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Preto

ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe

súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez

zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť

sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

citovaného zákona].

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj zo spisu Okresného súdu

Rimavská Sobota sp. zn. RA-4E 216/2002 ústavný súd dospel k názoru, že využitie

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa citovaných

ustanovení zákona o štátnej správe súdov a zákona o súdoch a sudcoch jeden mesiac pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu, nepredstavuje dostatočný časový priestor

na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd zastáva stanovisko,

že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba formálnym

úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať,

ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal pred tým,

než sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o štátnej správe súdov a zákona

o súdoch a sudcoch, takéto formálne využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53

ods. 1 sťažovateľom aj so zreteľom na komplexné zhodnotenie

jeho správania ako účastníka konania, najmä na obsah jeho citovaného listu z júna 2002,

nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia . Ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť

k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa

osobitných predpisov bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru,

že napriek jeho využitiu predsedníčka Okresného súdu Rimavská Sobota primerane

nereagovala a nevyužila príležitosť, aby sama urobila nápravu a odstránila protiprávny stav

zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Preto ústavný súd podľa v spojení s

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2005