Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 353/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

spoločnosťou Steiner & Associates s. r. o., Moyzesova 46, Košice, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Pavel Šteiner, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. septembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „dňa 18.07.2016 bola Krajskému súdu

v Bratislave doručená správna žaloba v sociálnych veciach v právnej veci žalobcu

, , bytom , voči

žalovanému Sociálna poisťovňa – ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava.

Konanie je vedené pod sp. zn. . Žalobca sa žalobou domáha zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. 33804-2/2016-BA zo dňa 11.5.2016.

Krajský súd v Bratislave následne, po obdržaní vyjadrenia žalovaného (Sociálnej

poisťovne – ústredia), zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie k Vyjadreniu žalovaného

k žalobe. Táto výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 14.11.2016.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Krajskému súdu

v Bratislave dňa 30.11.2016 svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného.

Od tohto momentu (t.j. od 30.11.2016) Krajský súd v Bratislave nevykonal

v predmetnej veci žiaden úkon.

Dňa 24.09.2018 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní,

v predmetnej právnej veci – konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach sp. zn.

predsedovi Krajského súdu Bratislava, v ktorej poukázal na značné prieťahy

v tomto konaní. Do momentu podania tejto ústavnej sťažnosti sťažovateľ neobdržal odpoveď

na svoju sťažnosť predsedovi súdu.

Krajský súd v Bratislave doposiaľ nevykonal žiaden ďalší úkon vo veci samej

a naďalej sa tak predlžuje doba nečinnosti súdu a prieťahov v konaní.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených základných práv postupom krajského

súdu v napadnutom konaní a prikáže krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ sa tiež domáha, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume

10 000 € a náhradu trov konania v sume 390,50 €.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu

v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného a práva zaručeného

dohovoru.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (, , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (, ).

11. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 116 ods. 2 písm. f) zákona

o sudcoch].

12. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety

druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je

povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho

odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti

zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám

dôsledky.“.

13. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

14. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až

subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie

je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou

všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až

v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

15. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal elektronickou

formou sťažnosť na prieťahy ako účinný prostriedok nápravy predsedovi krajského súdu

podaním z 24. septembra 2018. Následne sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu už

o 4 dni neskôr, t. j. v čase, keď nebola jeho sťažnosť na prieťahy vybavená, resp. v tom čase

o nej prebiehalo konanie (lehota na vybavenie takejto sťažnosti je 30 dní odo dňa jej

doručenia podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch, pozn.). Podanie ústavnej sťažnosti v takom

extrémne krátkom čase po podaní sťažnosti predsedovi krajského súdu je len formálnym

využitím tohto účinného prostriedku nápravy a nepredstavuje dostatočný časový priestor na

poskytnutie možnosti krajskému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

svojou nečinnosťou (, , , ). Na to, aby

sťažnosť mohla priniesť efektívny účinok, ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť

krajskému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia

protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou

(, , ).

16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal pred

tým, ako sa obrátil na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, neposkytol krajskému

súdu dostatočne primeraný čas na uskutočnenie nápravy v napadnutom konaní, a preto tento

postup sťažovateľa podľa nemožno považovať

za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie podmienky prípustnosti sťažnosti podľa

označeného ustanovenia .

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná v tomto prípade predčasne, a to

v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku

nápravy, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho označených základných práv a slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo

bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ. Táto skutočnosť je dôvodom odmietnutia

podanej sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti podľa .

17. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že splnomocnenie podľa § 20

ods. 2 je osobitnou listinou preukazujúcou oprávnenosť advokáta

vykonávať procesné úkony v konaní podľa za navrhovateľa ako

účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným procesným úkonom navrhovateľa

ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú spojené závažné právne dôsledky.

Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta, teda

za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázaná

originálom splnomocnenia.

„Zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne.

Vzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka

opodstatnená. Z hľadiska písomnej formy môže mať splnomocnenie listinnú alebo

elektronickú podobu ( ).

... Keďže ide o právny úkon v písomnej forme, je zákonnou náležitosťou

vlastnoručný podpis splnomocniteľa ( ), prípadne

zaručený elektronický podpis v prípade splnomocnenia v elektronickej podobe (§ 40 ods. 4

)“ (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. 1516 s.).

Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona

č. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších

prepisov (ďalej len „zákon o e-Governmente), pričom oprávnenie konať v mene sporovej

strany (účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým

dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente,

alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej

konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-

Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako

osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako

splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,

a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.

18. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely

elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby

preukázané vždy, ak

a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa

osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a

rozsah tohto oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor

osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej

mene.

Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom

je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej

podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia

s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na

právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou vykonávať

zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.

19. Ústavný súd uvádza, že splnomocnenie malo podobu oskenovanej listiny, bolo

síce podpísané zaručeným elektronickým podpisom zo strany právneho zástupcu

sťažovateľa, ale nebola vykonaná jeho zaručená konverzia.

V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia

podpísaného sťažovateľom – do elektronickej podoby bez vykonania zaručenej konverzie

došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení

fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.

20. Z dôvodu uvedeného v bode 19 tak prichádza do úvahy odmietnutie sťažnosti

sťažovateľa podľa aj pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

21. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom

prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že nečinnosť (neefektívna činnosť) krajského súdu bude

pretrvávať, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2018