Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 27/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B., vedené pod sp. zn.

, , , , , , ,

Rvp 378/08, , , , , , ,

Rvp 460/08, až , , , až Rvp

517/08, až , až , až ,

Rvp 862/08, až 950/08, , až , Rvp

2032/08 až , až a až ,

zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trebišov vo veciach jej podaní z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 urobených elektronickou

formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. , Rvp

335/08, , , , , , , Rvp

380/08, , , , , , , Rvp

462/08 až , , , až , až

, až , až , , Rvp

920/08 až 950/08, , až , až Rvp

2080/08, až a až s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. až 8. februára

2008 a 11. februára 2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorými namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“)

vo veciach jej podaní z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 urobených elektronickou formou

a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Podaniami z 3. marca 2008 sťažovateľka opravila obsah petitu sťažností (správne

označila porušovateľa - okresný súd) a v podaniach z 19. mája 2008 doplnila svoju

argumentáciu k reakcii okresného súdu na podané sťažnosti podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“).

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy na

začatie občianskeho súdneho konania, ktorými sa domáhala zaplatenia pohľadávok proti

rôznym odporcom (fyzickým osobám a právnickým osobám). Návrhy na vydanie

platobných rozkazov boli podané podľa (ďalej aj

„OSP“) elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu neboli konania

o jej veciach doručených okresnému súdu prostredníctvom kuriéra 31. marca 2006 a 26. júla

2006 právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal vo veciach žiaden relevantný procesný

úkon (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, prípadne vydanie platobného rozkazu a pod.).

V zásade je v konaniach nečinný. Doba konaní v jej veciach je neprimeraná vzhľadom na

predmet, povahu a stav konaní.

Predmetom konaní je podľa názoru sťažovateľky po skutkovej aj právnej stránke

jednoduchá vec (uplatnenie „relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami

prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu). Sťažovateľka podľa svojho

tvrdenia „spolupracuje so súdom“ a je aktívna.

V sťažnostiach sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiada,

aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov vo veciach

návrhov podaných 31. marca 2006 a 26. júla 2006 a priznal jej finančné zadosťučinenie

v sume 663,88 € (20 000 Sk) v každej z uvedených vecí [t. j. spolu v sume 970 592,56 €

(29 240 071 Sk)], ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril predseda

okresného súdu podaním z 22. septembra 2008 sp. zn. doručeným

ústavnému súdu 29. septembra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Návrhy na dvoch DVD nosičoch boli Okresnému súdu Trebišov doručené dňa 31. 3.

2006 spoločne so sprievodným listom advokáta JUDr. M. P., B. Ďalšie návrhy boli

doručené súdu na jednom DVD nosiči dňa 26. júla 2006 znova so sprievodným listom

advokáta JUDr. M. P. Na dvoch DVD nosičoch doručených súdu dňa 31. 3. 2006 sa

nachádzalo 1071 návrhov na vydanie platobného rozkazu a na DVD nosiči doručenom súdu

dňa 26. 7. 2006 sa nachádzalo 390 návrhov na vydanie platobného rozkazu.

Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Trebišov nemal v tom čase k dispozícii zariadenie

slúžiace na otvorenie listín podaných formou elektronických prostriedkov podpísaných

zaručeným elektronickým podpisom, žaloby nachádzajúce sa na týchto DVD nosičoch

nemohli byť zapísané podateľňou Okresného súdu Trebišov do elektronických registrov

Okresného súdu Trebišov, a preto boli podania advokáta JUDr. M. P. s DVD nosičmi

zaevidované v registri Spr Okresného súdu Trebišov.

Zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Bratislava zo dňa

3. 4. 2006 vyplynulo, že súdy Slovenskej republiky nemali v tom čase k dispozícii

elektronickú podateľňu, preto neboli splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie

podaní elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa

osobitných predpisov.

Oznámenie zo dňa 7. 11. 2006, ktoré bolo Okresnému súdu Trebišov doručené dňa

13. 11. 2006, Slovenský rozhlas Bratislava dal súdu na vedomie, že dňa 12. 10. 2006 bola

na Okresnom súde Bratislava I podaná žaloba o určenie neplatnosti zmlúv žalobcu

Slovenský rozhlas Bratislava proti žalovanému B. L. P. a. s. B., pričom toto konanie je

vedené pod spisovou značkou . Riaditeľka Slovenského rozhlasu Bratislava

súčasne navrhla, aby Okresný súd Trebišov prerušil konania vo veci navrhovateľa B. L. P.

a. s. B. voči dlžníkom koncesionárskych poplatkov, ktorí boli žalovaní z titulu nezaplatenia

splatných koncesionárskych poplatkov. Odpis tohto oznámenia bol dňa 21. 11. 2006 zaslaný

právnemu zástupcovi sťažovateľky JUDr. M. P.

Po nainštalovaní príslušných technických prostriedkov bolo podateľňou Okresného

súdu Trebišov zaevidovaných celkom 1461 žalôb, ktoré boli náhodným výberom pridelené

na rozhodnutie do jednotlivých senátnych oddelení. V priebehu tlačenia týchto žalôb

a vytvárania jednotlivých súdnych spisov dňa 15. 1. 2008 podpredseda predstavenstva

spoločnosti L. P., a. s. B. súdu oznámil, že od 8. 1. 2008 došlo k zmene obchodného mena

a sídla spoločnosti z pôvodného B. L. P. a. s., B. na terajšie L. P., a. s., B.

Dňa 19. 2. 2008 advokát JUDr. J. T., B. oznámil súdu, že odmieta ustanovenie

Slovenskej advokátskej komory Bratislava za zástupcu advokáta JUDr. M. P. zo dňa 10. 12.

2007, o čom informoval aj Slovenskú advokátsku komoru Bratislava.

Okresný súd Trebišov dňa 3. 4. 2008 požiadal Slovenskú advokátsku komoru

Bratislava o podanie informácie ohľadom zastupovania advokáta JUDr. M. P. Dňa 9. 4.

2008 oznámila súdu Advokátska kancelária JUDr. M. P., že dňa 3. 3. 2008 uzavrel dohodu

o ustanovení zastupujúceho advokáta na čas pozastavenia výkonu jeho advokácie so

spoločnosťou R. C. s. r. o., B. v zastúpení Mgr. A. H. - konateľka. Súčasne predložil Dohodu

o ustanovení advokáta za zástupcu na čas pozastavenia výkonu advokácie, prehlásenie

zastupujúceho advokáta a plnomocenstvo pre advokátskeho koncipienta.

Z prehlásenia zastupujúceho advokáta zo dňa 8. 4. 2008 vyplynulo, že

korešpondencia súvisiaca s konaniami, ktorých účastníkom je spoločnosť L. P., a. s. B., má

byť doručovaná na adresu..., teda na adresu sídla zastupovaného advokáta JUDr. M. P.

Na základe vzájomného odsúhlasenia termínu boli výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 14. 7. 2008, pričom súdny

poplatok dosiaľ nebol zaplatený ani v jednej veci.

Spoločnosť L. P., a. s. Bratislava dňa 9. 9. 2008 súdu oznámila, že vedenie súdneho

konania je postihnuté hmotnoprávnou vadou v rozpore s ich legitímnymi záujmami, preto

doručené výzvy na zaplatenie súdneho poplatku vníma spoločnosť ako nulitné, bez právneho

účinku.“

Následne predseda okresného súdu prípisom sp. zn. z 25. novembra

2008 doručeným ústavnému súdu 1. decembra 2008 ústavnému súdu oznámil, že „dňa

20. 10. 2008 boli doručené splnomocnencovi právneho zástupcu sťažovateľky uznesenia

o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku vo všetkých veciach, ktorých

zoznam tvorí prílohu tohto listu. Vzhľadom k tomu, že sťažovateľka nepodala voči

uzneseniam o zastavení konania odvolanie a ani nezaplatila v odvolacej lehote súdny

poplatok, uznesenia o zastavení konania nadobudli právoplatnosť dňa 5. 11. 2008 a súd

tieto veci eviduje ako právoplatne skončené.“.

Sťažovateľka sa k stanovisku predsedu okresného súdu vyjadrila podaním zo

7. januára 2009 doručeným ústavnému súdu 13. januára 2009, v ktorom okrem iného

k otázke zastavenia občianskych súdnych konaní pred všeobecným súdom z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku uviedla:

„a) Podľa ust. (zákon o koncesionárskych poplatkoch)

platného v rozhodnom čase mohol sťažovateľ uplatniť svoje pohľadávky súdnou cestou len

vtedy, ak pred podaním žaloby vyzval písomne dlžníka na ich úhradu. Táto podmienka bola

v zmysle cit. ustanovenia obligatórna. Na úspešné vedenie súdneho sporu o zaplatenie

pohľadávok musí byť sťažovateľ schopný preukázať, že splnil túto podmienku. To je možné

len prostredníctvom dokladu archivovaného Slovenskou poštou, ktorá realizovala

doručovanie výziev. Samotné výzvy zasielal Slovenský rozhlas. Sťažovateľ preto nedisponuje

dokladmi o doručení a archiválie pošty sú jediným dôkazom. Slovenská pošta, vydá dané

dôkazy len na pokyn súdu. Sťažovateľ nie je oprávnený požadovať vydanie osobne.

Slovenská pošta podľa archivačného poriadku archivuje doklady len 3 roky po doručení.

Súd svojím nesprávnym postupom spôsobil, že v súčasnosti nie je možné v prípadnom

súdnom konaní vzhľadom k uplynutiu času vykonať dôkaz o doručení.

b) Spory, ktorých začatie inicioval pred všeobecným súdom sťažovateľ sa v zmysle

novely účinnej od 15. 10. 2008 považujú za drobné spory. Podľa ust.

sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy účinné od 15. októbra

2008, ak nie je ustanovené inak. V zmysle ust. je zo strany sťažovateľa

reálne uvažovať o skutočnosti, že aj v prípade úspechu v konaní pred všeobecným súdom -

vzhľadom k výške pohľadávky - mu súd neprizná náhradu trov súdneho konania. Bolo by

nespravodlivé požadovať od sťažovateľa, aby v stave, kedy existuje prekážka opísaná v bode

a), riskoval finančnú stratu, správal sa nehospodárne a na vlastný účet viedol spor, ktorý je

vzhľadom k nesprávnemu postupu súdu vopred prehratý.

c) Prvotným neprijatím žalobného návrhu okresný súd vylúčil účinok ust. § 112 veta

prvá, , čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu

k majetkovým právam sťažovateľa. Okresný súd bezdôvodne vystavil sťažovateľa reálnemu

riziku zamietnutia podaných žalobných návrhov v prípade, ak žalovaný uplatní námietku

premlčania. Toto riziko nemôže byť z dôvodu využitia elektronického podania eliminované.

Podľa ust. vyhl. č. (o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. , a vyhlášky č. ) sa pri

prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov. Týmito osobitnými

predpismi sú o elektronickom podpise a o zmene a doplnení

niektorých a vyhláška Národného bezpečnostného

úradu č. , o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu

v obchodnom a administratívnom styku. Podľa ust. § 6 ods. 2, písm. d) vyhlášky č. 542/2002

Z. z. elektronická podateľňa organizačnými opatreniami a pomocou technických

prostriedkov minimálne zabezpečuje potvrdenie o prijatí alebo odmietnutí elektronického

dokumentu vydaním vlastného elektronického dokumentu s použitím časovej pečiatky.

Podľa ods. 4), citovaného paragrafu pri manipulácii s elektronickým dokumentom, najmä

pri potvrdzovaní jeho prijatia alebo postúpení na ďalšiu manipuláciu využíva elektronická

podateľňa službu časovej pečiatky. Keďže okresný súd nemal v rozhodnom čase, kedy

žalobca realizoval svoje podanie, zriadenú elektronickú podateľňu, nemohol vydať

potvrdenie o prijatí elektronického dokumentu vydaním vlastného elektronického

dokumentu s použitím časovej pečiatky. Ak aj v súčasnosti okresný súd disponuje

elektronickou podateľňou, nie je technicky a najmä právne možné, aby bolo vydané

potvrdenie o prijatí elektronického dokumentu vydaním elektronického dokumentu

s použitím časovej pečiatky vyznačujúcej časovo spätné prijatie ku dňu, kedy reálne žalobca

doručil okresnému súdu návrhy na začatie občianskeho súdneho konania. Riziko

premlčania majetkových práv sťažovateľa protiprávnym postupom okresného súdu nie je

možné eliminovať.

d) Dôkazy, ktoré preukazujú zmenu hmotnoprávnych a procesnoprávnych účinkov

podaní sťažovateľa vo vyššie opísanom smere sme schopný po identifikácii prípadov

predložiť. Dôkazom je však aj obsah samotných spisov vedených všeobecným súdom.

e) Vzhľadom k vyššie uvedeným faktom bolo vedenie súdnych konaní postihnutých

hmotnoprávnymi vadami v rozpore s legitímnymi záujmami sťažovateľa. Je potrebné

upozorniť, že vady vznikli výhradne nezákonnou činnosťou všeobecného súdu. Bolo by

nespravodlivé požadovať od sťažovateľa, aby viedol a financoval spory, ktorých osud bol

vopred známi a ktoré by jednoznačne skončili v neprospech sťažovateľa - zamietnutím

žaloby.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, , , , , , ,

Rvp 378/08, , , , , , ,

Rvp 460/08, až , , , až

, až , až , až

, , až 950/08, , až

, až , až a až

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka namieta nečinnosť okresného súdu

v konaniach o návrhoch urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd

odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú nespôsobilosť.

Sťažovateľka 31. marca 2006 a 26. júla 2006 doručila okresnému súdu návrhy na

vydanie platobných rozkazov vrátane príloh elektronickou formou (prostredníctvom DVD

nosičov) a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, pričom vychádzala z toho, že podľa podanie možno urobiť

písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Ústavný súd otázku, či uvedené podania sťažovateľky sú návrhmi na začatie konania

v zmysle v spojení s , už posudzoval konštatujúc (napr.

v odôvodnení nálezu sp. zn. z 20. decembra 2007):

«V danom prípade v spojení s nepochybne priznáva

navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými rovnocennými spôsobmi,

v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom. Interpretácia § 6 ods. 1 vyhlášky NBÚ spôsobom, že toto

ustanovuje povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu len alternatívne, t. j. len v prípade „ak

orgán verejnej moci alebo verejnej správy využíva zaručený elektronický podpis...“,

v danom prípade podľa názoru ústavného súdu neprichádza do úvahy, t. j. je ústavne

neakceptovateľná. Uvedené ustanovenia a ani iné

ustanovenia na úrovni zákona upravujúce postup všeobecných súdov pri prijímaní podaní

(návrhov na začatie konania) totiž z oprávnenia fyzických osôb alebo právnických osôb

podať návrh na začatie konania aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom neustanovujú žiadnu výnimku, a preto uvedenému oprávneniu

zodpovedá povinnosť dotknutých štátnych orgánov prijať takéto podania a vytvoriť

technické prostriedky na ich prijímanie, t. j. zriadiť elektronickú podateľňu.»

Na základe toho je nesporné, že v okolnostiach prípadu namietané konania na

okresnom súde začali 31. marca 2006 a 26. júla 2006 bez ohľadu na to, že okresný súd

návrhy podané elektronickou formou nebol spôsobilý prijať z dôvodov objektívnej

(organizačno-technickej) povahy.

Podľa aplikovateľnej judikatúry ústavného súdu jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľky. Uvedený

názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako

účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (m. m. , , ).

Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka necelý mesiac pred

podaním sťažností ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch a 9. januára 2008 podala sťažnosti na prieťahy v konaniach adresované predsedovi

okresného súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázala, že by si práva, ktorých porušenie

namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala

sťažovateľka právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala

sťažovateľka k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažností ústavnému

súdu. Ako potvrdila aj samotná sťažovateľka v podaní z 5. mája 2008, „po skoncipovaní,

avšak v priebehu spracovania a distribúcie ústavnej sťažnosti, bolo sťažovateľovi doručené

upovedomenie porušovateľa o spôsobe vybavenia sťažnosti podanej podľa ust. § 62 ods. 1

a nasl. “. Ako uviedla sťažovateľka, predseda okresného súdu uznal

dôvodnosť jej sťažností a oznámil jej ďalší postup v predmetných konaniach.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ).

Po upozornení predsedu okresného súdu na prieťahy v konaniach možno z ďalšieho

postupu okresného súdu vyvodiť, že predseda okresného súdu na sťažnosti sťažovateľky

adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia v jej veciach. Keďže

19. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie advokáta JUDr. J. T., B.,

o odmietnutí jeho ustanovenia Slovenskou advokátskou komorou Bratislava (ďalej len

„advokátska komora“) za zástupcu advokáta JUDr. M. P. (právneho zástupcu sťažovateľky

v konaniach pred okresným súdom), okresný súd 3. apríla 2008 požiadal advokátsku

komoru o podanie informácie týkajúcej sa zastupovania advokáta JUDr. P. Dňa 9. apríla

2008 oznámila advokátska kancelária JUDr. P. okresnému súdu, že 3. marca 2008 uzavrel

dohodu o ustanovení zastupujúceho advokáta na čas pozastavenia výkonu jeho advokácie so

spoločnosťou R. C., s. r. o., Bratislava. Z vyhlásenia zastupujúceho advokáta z 8. apríla

2008 vyplynulo, že korešpondencia súvisiaca s konaniami, ktorých účastníkom je

sťažovateľka, má byť doručovaná na adresu..., teda na adresu sídla zastupovaného advokáta

JUDr. M. P. Na základe vzájomného odsúhlasenia termínu okresný súd 14. júla 2008

doručil právnemu zástupcovi sťažovateľky výzvy na zaplatenie súdneho poplatku vo

všetkých napadnutých konaniach.

Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol na skutočnosť, že okresný súd po doručení

sťažností sťažovateľky na prieťahy v konaniach vykonal úkony, ktoré nesporne viedli

k rozhodnutiu vo veci (dôvodné overovanie oprávnenosti právneho zástupcu na

zastupovanie sťažovateľky v konaniach, výzvy na zaplatenie súdnych poplatkov).

V posudzovaných konaniach treba prihliadnuť aj na podstatnú skutočnosť, že

sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie

je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené Slovenským

rozhlasom. V relevantnom období sa Slovenský rozhlas v konaní vedenom Okresným

súdom Bratislava I pod sp. zn. žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia

absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých malo k postúpeniu uvedených

pohľadávok dôjsť, t. j. absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok,

ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich (tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so

sťažovateľkou. Výsledok tohto konania mal v tom čase zásadný význam pre rozhodnutie

okresného súdu vo veciach sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom

riešila otázka jej aktívnej vecnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na

základe elektronických podaní. Slovenský rozhlas podal Okresnému súdu Bratislava I

žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12. októbra 2006. Túto skutočnosť

Slovenský rozhlas oznámil listom generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006 všetkým

(v tom čase v právnych veciach sťažovateľky konajúcim 45) okresným súdom Slovenskej

republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej

sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nie je namietaná nečinnosť okresného súdu

vo veciach jej elektronických podaní v období od 31. marca 2006, resp. od 26. júla 2006, ale

skutočnosť, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. ,

v ktorom sa riešila predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach

a ktoré začalo 12. októbra 2006, krátko po podaní návrhov sťažovateľky, nebolo do konca

roka 2008 právoplatne skončené. Ústavný súd na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) zistil, že v decembri 2008 sa sťažovateľka a Slovenský rozhlas mimosúdne

dohodli o ukončení súdnych sporov a späťvzatí svojich podaní týkajúcich sa platnosti

Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z nezaplatených koncesionárskych poplatkov

z roku 2005 a dvoch nadväzujúcich realizačných zmlúv, ako aj zmluvnej pokuty z druhej

realizačnej zmluvy. Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd z dôvodu späťvzatia

odvolania Slovenským rozhlasom 19. januára 2009 odvolacie konanie vo veci vedenej

Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. uznesením sp. zn.

zastavil.

Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom

rozhodnutí o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok bolo možné o sťažovateľkou

uplatňovaných právach rozhodnúť pomerne rýchlo, je procesný postup okresného súdu,

ktorý o návrhoch sťažovateľky mohol meritórne rozhodnúť až po právoplatnom skončení

konania vedeného v prvom stupni Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. ,

primeraný okolnostiam prerokúvaných vecí.

Existencia označeného sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil

pred Okresným súdom Bratislava I, zároveň relativizovala sťažovateľkino tvrdenie

o obmedzení jej vlastníckych práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe

návrhov podaných elektronickou formou, keďže do mimosúdneho vyriešenia sporu

(december 2008) nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patrili do jej majetku.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že z ustanovenia vyplýva pre účastníka

konania procesná povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, poskytnutím

náležitej súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní. V sporovom

konaní, akým sú aj posudzované konania, nesie procesnú zodpovednosť za podanie

kvalifikovaného návrhu na začatie konania, predkladanie dôkazov a včasnú realizáciu iných

úkonov potrebných na dosiahnutie účelu takého konania vo výraznej miere účastník

(obdobne napr. , ).

V dôsledku nezaplatenia súdnych poplatkov pri podaní žalôb bol okresný súd

povinný vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatku v podmienkach konania splnením

si poplatkovej povinnosti (

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažností zistil, že

sťažovateľka súdne poplatky za podané návrhy nezaplatila ani v lehote ustanovenej vo

výzvach okresného súdu, ani v odvolacej lehote po doručení jednotlivých uznesení

o zastavení konania. Podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu z 25. novembra 2008

uznesenia o zastavení konania nadobudli právoplatnosť 5. novembra 2008 a okresný súd

eviduje všetky konania vo veciach sťažovateľky ako právoplatne skončené. V dôsledku

uvedenej skutočnosti už okresný súd nemá možnosť ovplyvniť ďalší priebeh konaní

a rozhodnúť vo veci (a tým odstrániť právnu neistotu sťažovateľky).

Ústavný súd už judikoval, že nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach

návrhu na začatie konania (ktoré bránia súdu konať a rozhodnúť vo veci samej),

nezaplatenie súdneho poplatku zo strany účastníka konania namietajúceho porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenie

procesnej povinnosti poskytnúť súdu náležitú súčinnosť v záujme zabezpečenia plynulého

postupu v konaní, patria medzi okolnosti, na ktoré ústavný súd prihliada pri posudzovaní

tvrdenia o porušení označeného základného práva sťažovateľky ().

Je nesporné, že takýmto procesným zavinením sťažovateľka sama zapríčinila stav,

pre ktorý okresný súd nemohol v jej veciach (v merite veci) rozhodnúť. Signalizuje to

zároveň aj absenciu skutočného záujmu sťažovateľky na odstránení právnej neistoty na

základe právoplatného rozhodnutia okresného súdu vo veci samej a v konečnom dôsledku

o účelovosti podaných návrhov zo strany sťažovateľky.

Takéto konanie sťažovateľky hodnotí ústavný súd ako nezlučiteľné so zmyslom

a účelom garantovaného základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou namietala. Ako

účelovú a neakceptovateľnú vyhodnotil ústavný súd aj obranu sťažovateľky obsiahnutú v jej

podaní zo 7. januára 2009.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku

konania vo veciach sťažovateľky dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

podľa k záveru, že jej sťažnosť je zjavne

neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2009