Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 459/2026
PDF · 195.99 KB
No categories available
IV. ÚS 459/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , a sťažovateľa , , toho času v , zastúpených URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trnava v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 105T/50/2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľov
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. augusta 2026 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd, práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 9 ods. 1, 3, 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom okresného súdu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 105T/50/2023. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby nálezom vyslovil porušenie označených práv, priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému vo výške 7 500 eurprikázal okresnému súdu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 105T/50/2023 konať bez zbytočných prieťahov a priznal im náhradu trov konania.
2. Z obsahu sťažovateľmi podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že obidvaja sú uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, odboru kriminálnej polície
ČVS: ORP-374/2-VYS-TT-2023 z 1. júna 2023 trestne stíhaní pre viaceré skutky trestnoprávne kvalifikované ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Trestného zákona, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona. Uznesením okresného súdu sp. zn. 5T/27/2023 zo 4. júna 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Tpo/28/2023 z 29. júna 2023 boli sťažovatelia vzatí do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 105T/50/2023 z 11. apríla 2025 uznal sťažovateľov vinných z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024 v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024 a zločinom podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom od 6. augusta 2024 a ďalších trestných činov spáchaných ďalšími skutkami. Krajský súd uznesením č. k. 3To/106/2025-5062 zo 4. novembra 2025 zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 105T/50/2023 z 11. apríla 2025 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Krajský súd uznesením sp. zn. 5Tos/67/2025 z 15. apríla 2025 prepustil sťažovateľa
, , z väzby, ktorú nahradil primeranými obmedzeniami
a opatreniami, a rovnako tak sťažovateľ , , bol 4. novembra 2025 prepustený z väzby za jej súčasného nahradenia primeranými obmedzeniami a opatreniami. Obidvaja sťažovatelia požiadali 26. januára 2026 o zrušenie nahradenia väzby a primeraných povinností a obmedzení a 5. marca 2026 podali na krajskom súde sťažnosť na nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 3Ntro/2/2026 z 30. marca 2026 tak, že jej nevyhovel a sťažnosť zamietol. Následne sťažovatelia opätovne 9. júna 2026 podali sťažnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ktorej okresný súd nevyhovel, čo sťažovateľom oznámil 22. júna 2026. Po doručení oznámenia okresného súdu sťažovatelia zotrvali na podanej sťažnosti na prieťahy podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, o ktorej následne rozhodol krajský súd uznesením č. k. 7Ntro/4/2026-5345 z 9. júla 2026 tak, že „v zmysle § 55 ods. 5 písm. b) Trestného poriadku určil Okresnému súdu Trnava, aby v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 105T/50/2023 v lehote 5 dní po vrátení spisového materiálu nariadil termín hlavného pojednávania v predmetnej veci a termín výsluchu obžalovaných a , na ktorom bude rozhodovať o návrhu na zmenu obmedzení a povinností pri nahradenej väzbe.“. Sťažovatelia, ktorí boli pred krajským súdom úspešní, napriek tomu podali ústavnú sťažnosť na ústavnom súde, namietajúc porušenie základných práv a akcentujúc skutočnosť, že „Od podania týchto žiadostí k dnešnému dňu uplynulo 189 dní, teda viac ako 6 mesiacov a 1 týždeň, bez toho, aby prvostupňový súd o žiadostiach sťažovateľov meritórne rozhodol, pričom do dnešného dňa nebol ani len vytýčený ani termín výsluchu sťažovateľov, na ktorom by súd o ďalšom trvaní obmedzení rozhodol.“.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 4. augusta 2026, pričom krajský súd uznesením č. k. 7Ntro/4/2026-5345 z 9. júla 2026 vyhovel ich sťažnosti podanej podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku a termínovo zaviazal podriadený súd. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie [§ 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09, I. ÚS 68/2020). Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 344/2018, IV. ÚS 376/2026). Ak tento záver platí vo vzťahu k riešeniu sťažností na prieťahy orgánmi správy a riadenia súdov (predsedami súdov), o to viac platí vo vzťahu k zákonnému procesnému prostriedku, pri ktorého použití priamo a záväzne rozhoduje nadriadený súd (ide o účinný prostriedok nápravy podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu). Navyše zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd reflektoval obsah uznesenia krajského súdu č. k. 7Ntro/4/2026-5345 z 9. júla 2026, keďže po vrátení súdneho spisu nariadil ďalší termín hlavného pojednávania vo veci samej na 1. september 2026 (v závislosti aj od potreby organizačného zabezpečenia takéhoto úkonu trestného konania spojeného napr. s predvolávaním strán trestného konania, rešpektujúc zároveň zákonné lehoty na ich prípravu), na ktorom sa bude rozhodovať aj o návrhu sťažovateľov na zrušenie im uložených primeraných povinností a obmedzení v súvislosti s nahradením ich väzby.
6. Ústavný súd v tomto kontexte zdôrazňuje aj závery ústavného súdu vyplývajúce z jeho uznesenia č. k. IV. ÚS 529/2021-33 z 21. októbra 2021, bodu 15, podľa ktorého „Prepustením sťažovateľa z väzby na slobodu preto skončilo jeho pozbavenie slobody okresným súdom. Záruka urýchlenosti vyplývajúca z čl. 5 ods. 4 dohovoru prepustením na slobodu stratila preňho ďalšiu relevanciu (rozsudok Kormoš proti Slovensku z 8. 11. 2011, sťažnosť č. 46092/06, bod 93). Rozhodovanie o ďalšom trvaní náhrady väzby, resp. o rozsahu obmedzení s ňou spojených v situácii, keď je obvinený na slobode (t. j. reálne nevykonáva väzbu), preto nemožno podriadiť takým prísnym požiadavkám z hľadiska rýchlosti konania, ktorým sú väzobné súdy podrobené, keď rozhodujú v situácii, keď obvinený je reálne vo väzbe [pri rozhodovaní napr. o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby (IV. ÚS 402/2021)]. Záruka efektivity prieskumu však napriek prepusteniu osoby na slobodu trvá naďalej.“.
7. Pokiaľ ide o priznanie finančného zadosťučinenia ústavným súdom, o ktoré sťažovateľom predovšetkým ide, podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 135 zákona o ústavnom súde nemá povahu automatického právneho nároku, teda ústavný súd o jeho priznaní môže, ale nemusí rozhodnúť,
a to podľa okolností konkrétneho prípadu, zohľadňujúc skutočnosť, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou (má povahu tzv. sekundárnej kompenzácie).
8. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že uvedené skutočnosti zakladajú dôvod odmietnutia ústavnej sťažnosti sťažovateľov pre jej zjavnú neopodstatnenosť [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
9. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľom, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložili ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
10. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. augusta 2026
Libor Duľa
predseda senátu