Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)I. ÚS 68/2020
PDF · 161.69 KB
No categories available
I. ÚS 68/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša
Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , Ústav na výkon trestu odňatia slobody,
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners,
s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. RNDr. Silvia
Prachová, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 40 C 18/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa , Ústav na výkon trestu odňatia
slobody, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 18/2018.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal
na okresnom súde 28. februára 2018 „žalobu pre porušovanie práv“ vedenú
pod sp. zn. 40 C 18/2018. V rámci argumentácie uviedol, že od podania žaloby uplynula
doba viac ako 14 mesiacov a okresný súd napriek jeho opakovaným žiadostiam až do dňa
podania jeho ústavnej sťažnosti (13. júla 2019) v predmetnej veci nijako nekonal.
2.1 Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy
adresovanú predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu na túto sťažnosť reagoval
listom sp. zn. 1 Spr. 104/2019 z 9. júla 2019, v ktorom priznal dôvodnosť sťažovateľom
podanej sťažnosti, sťažovateľovi sa za vzniknuté prieťahy ospravedlnil a zároveň mu
oznámil, že v predmetnej veci „súd vykonal kroky smerujúce k postupu v konaní a bude
v nej ďalej plynulo pokračovať, nie je nateraz potrebné prijať žiadne opatrenie“.
2.2 Sťažovateľ s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu týkajúcu
rozhodovania o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(I. ÚS 41/02, I. ÚS 244/05, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) uviedol, že
predmetom konania pred okresným súdom nie je vec právne ani fakticky zložitá, pričom
k porušeniu ním označených práv došlo podľa neho len v dôsledku postupu okresného súdu
v ňom.
2.3 Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol, že okresný súd svojím postupom
v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho
právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume
5000 €, ako aj náhradu trov jeho právneho zastúpenia.
3. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“)
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov 17. októbra 2019
pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a)
rozvrhu práce prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví
tohto uznesenia.
II.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať
spoločne.
11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením
alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (porovnaj napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
12. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v namietanom porušení základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý bol poznačený nečinnosťou tohto súdu.
13. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a chronológie procesných úkonov
vykonaných v napadnutom konaní zistil, že 28. februára 2018 bola okresnému súdu
doručená žaloba sťažovateľa v tom čase v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
proti riaditeľovi Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
pre porušovanie práv sťažovateľa počas výkonu trestu odňatia slobody.
Zákonná sudkyňa pokynom zo 7. marca 2018 uložila vyššiemu súdnemu úradníkovi
postupovať podľa § 129 Civilného sporového poriadku. Okresný súd sťažovateľa
uznesením č. k. 40 C 18/2018-15 z 27. júna 2019 (doručeným 8. júla 2019) vyzval
na odstránenie vád podanej žaloby. Sťažovateľ na výzvu okresného súdu reagoval podaním
doručeným 22. júla 2019. Pokynom z 27. augusta 2019 zákonná sudkyňa uložila vyššiemu
súdnemu úradníkovi povinnosť vypracovať návrh uznesenia o zastavení konania
pre nedostatok právomoci súdu vo veci konať, pretože podanie sťažovateľa vyhodnotila ako
sťažnosť podľa § 65da a nasl. zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže
v znení neskorších predpisov, na vybavenie ktorej je príslušným orgánom Ústav na výkon
trestu odňatia slobody . Okresný súd následne rozhodol
v predmetnej veci uznesením o zastavení konania z 11. októbra 2019, ktoré bolo
sťažovateľovi doručené 29. októbra 2019. Sťažovateľ podal 8. novembra 2019 odvolanie
proti uzneseniu z 11. októbra 2019. Okresný súd mu následne 25. novembra 2019 doručil
výzvu na zaplatenie vyrubeného poplatku za podané odvolanie.
13.1 Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní od podania žaloby
(28. februára 2018) až do 27. júna 2019, keď vykonal v predmetnej veci prvotné úkony,
nepostupoval v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Túto
skutočnosť potvrdil aj predseda okresného súdu v odpovedi, ktorým vybavil sťažnosť
sťažovateľa na prieťahy v konaní [pozri bod 2.1 odôvodnenia tohto rozhodnutia]. Zároveň
je však zrejmé, že po podaní tejto sťažnosti okresný súd v predmetnej veci začal postupovať
plynule a uznesením z 11. októbra 2019 rozhodol o zastavení konania. V súčasnosti
prebieha odvolacie konanie iniciované na základe odvolania podaného sťažovateľom proti
uzneseniu z 11. októbra 2019.
13.2 Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť
na prieťahy v konaní zo 4. júna 2019 adresovaná predsedovi okresného súdu bola efektívna
a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení sťažnosti okresný súd obnovil
plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.
13.3 V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie
ochrany základnému právu sťažovateľa zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právu
zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore s primárnym
účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa
namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, resp. neviedli
k náprave.
13.4 Ústavný súd, rešpektujúc judikatúru ESĽP, zdôrazňuje, že neposudzoval
využitie sťažnosti podanej predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní ako jedinú
podmienku prípustnosti ústavnej sťažnosti, ale zohľadnil aj celkovú dĺžku konania
(približne 2 roky od podania žaloby), ako aj obdobie nečinnosti okresného súdu
(16 mesiacov), ktoré síce treba považovať za príliš dlhé, v kontexte celého priebehu konania
však bolo ojedinelé. Okrem toho nič nebránilo sťažovateľovi obrátiť sa so sťažnosťou
na predsedu okresného súdu už oveľa skôr. Pri svojom rozhodovaní ústavný súd zohľadnil
aj skutočnosť, že sťažovateľ ústavnú sťažnosť podal už 13. júla 2019, t. j. krátko po tom,
ako okresný súd v predmetnej veci začal konať (8. júla 2019 bola sťažovateľovi doručená
výzva na odstránenie nedostatkov podaného návrhu) a zároveň v období nasledujúcom
krátko po doručení odpovede predsedu okresného súdu z 9. júla 2019. Podľa ústavného
súdu v danej veci v takomto prípade bolo namieste poskytnúť okresnému súdu primeraný
čas na zjednanie nápravy, ktorú nie je možné uskutočniť okamžite, pretože aj samotná
realizácia jednotlivých procesných úkonov nevyhnutne zaberie určitý časový priestor.
13.5 V súvislosti s vyhodnotením sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi
okresného súdu za dôvodnú treba tiež poukázať na to, že ústavný súd vo svojej
predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná
sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to
podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie [§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom
súde], pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje
za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom
nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo
neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
13.6 Vychádzajúc z celkovej dĺžky konania (necelé tri roky), zo zjednania nápravy
na základe sťažnosti predsedovi súdu, ako aj z načasovania podania sťažnosti zo strany
sťažovateľa, ústavný súd (po odstránení prieťahu a rozhodnutí okresného súdu vo veci
samej) dospel k záveru, že uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti
sťažovateľa pre tento čas pre jej zjavnú neopodstatnenosť [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde].
14. Ústavný súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom všeobecného súdu v napadnutom konaní dochádza
k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
15. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho
významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej
sťažnosti.
16. V závere dáva ústavný súd do pozornosti okresného súdu, aby v ďalšom konaní
postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku a náležite
využil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a koncentrácie konania (§ 149 až
153) a zabránil tak ďalším prieťahom v konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu