Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 68/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , Ústav na výkon trestu odňatia slobody,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners,

s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. RNDr. Silvia

Prachová, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa , Ústav na výkon trestu odňatia

slobody, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal

na okresnom súde 28. februára 2018 „žalobu pre porušovanie práv“ vedenú

pod sp. zn. . V rámci argumentácie uviedol, že od podania žaloby uplynula

doba viac ako 14 mesiacov a okresný súd napriek jeho opakovaným žiadostiam až do dňa

podania jeho ústavnej sťažnosti (13. júla 2019) v predmetnej veci nijako nekonal.

2.1 Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy

adresovanú predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu na túto sťažnosť reagoval

listom sp. zn. 1 Spr. 104/2019 z 9. júla 2019, v ktorom priznal dôvodnosť sťažovateľom

podanej sťažnosti, sťažovateľovi sa za vzniknuté prieťahy ospravedlnil a zároveň mu

oznámil, že v predmetnej veci „súd vykonal kroky smerujúce k postupu v konaní a bude

v nej ďalej plynulo pokračovať, nie je nateraz potrebné prijať žiadne opatrenie“.

2.2 Sťažovateľ s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu týkajúcu

rozhodovania o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , , , ) uviedol, že

predmetom konania pred okresným súdom nie je vec právne ani fakticky zložitá, pričom

k porušeniu ním označených práv došlo podľa neho len v dôsledku postupu okresného súdu

v ňom.

2.3 Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol, že okresný súd svojím postupom

v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa , ako aj jeho

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume

5000 €, ako aj náhradu trov jeho právneho zastúpenia.

3. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“)

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov 17. októbra 2019

pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a)

rozvrhu práce prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví

tohto uznesenia.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať

spoločne.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porovnaj napr. , , ,

).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v namietanom porušení základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý bol poznačený nečinnosťou tohto súdu.

13. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a chronológie procesných úkonov

vykonaných v napadnutom konaní zistil, že 28. februára 2018 bola okresnému súdu

doručená žaloba sťažovateľa v tom čase v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

proti riaditeľovi Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

pre porušovanie práv sťažovateľa počas výkonu trestu odňatia slobody.

Zákonná sudkyňa pokynom zo 7. marca 2018 uložila vyššiemu súdnemu úradníkovi

postupovať podľa . Okresný súd sťažovateľa

uznesením č. k. -15 z 27. júna 2019 (doručeným 8. júla 2019) vyzval

na odstránenie vád podanej žaloby. Sťažovateľ na výzvu okresného súdu reagoval podaním

doručeným 22. júla 2019. Pokynom z 27. augusta 2019 zákonná sudkyňa uložila vyššiemu

súdnemu úradníkovi povinnosť vypracovať návrh uznesenia o zastavení konania

pre nedostatok právomoci súdu vo veci konať, pretože podanie sťažovateľa vyhodnotila ako

sťažnosť podľa a nasl. o Zbore väzenskej a justičnej stráže

v znení neskorších predpisov, na vybavenie ktorej je príslušným orgánom Ústav na výkon

trestu odňatia slobody . Okresný súd následne rozhodol

v predmetnej veci uznesením o zastavení konania z 11. októbra 2019, ktoré bolo

sťažovateľovi doručené 29. októbra 2019. Sťažovateľ podal 8. novembra 2019 odvolanie

proti uzneseniu z 11. októbra 2019. Okresný súd mu následne 25. novembra 2019 doručil

výzvu na zaplatenie vyrubeného poplatku za podané odvolanie.

13.1 Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní od podania žaloby

(28. februára 2018) až do 27. júna 2019, keď vykonal v predmetnej veci prvotné úkony,

nepostupoval v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Túto

skutočnosť potvrdil aj predseda okresného súdu v odpovedi, ktorým vybavil sťažnosť

sťažovateľa na prieťahy v konaní [pozri bod 2.1 odôvodnenia tohto rozhodnutia]. Zároveň

je však zrejmé, že po podaní tejto sťažnosti okresný súd v predmetnej veci začal postupovať

plynule a uznesením z 11. októbra 2019 rozhodol o zastavení konania. V súčasnosti

prebieha odvolacie konanie iniciované na základe odvolania podaného sťažovateľom proti

uzneseniu z 11. októbra 2019.

13.2 Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť

na prieťahy v konaní zo 4. júna 2019 adresovaná predsedovi okresného súdu bola efektívna

a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení sťažnosti okresný súd obnovil

plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

13.3 V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie

ochrany základnému právu sťažovateľa zaručenému a jeho právu

zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore s primárnym

účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa

namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, resp. neviedli

k náprave.

13.4 Ústavný súd, rešpektujúc judikatúru ESĽP, zdôrazňuje, že neposudzoval

využitie sťažnosti podanej predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní ako jedinú

podmienku prípustnosti ústavnej sťažnosti, ale zohľadnil aj celkovú dĺžku konania

(približne 2 roky od podania žaloby), ako aj obdobie nečinnosti okresného súdu

(16 mesiacov), ktoré síce treba považovať za príliš dlhé, v kontexte celého priebehu konania

však bolo ojedinelé. Okrem toho nič nebránilo sťažovateľovi obrátiť sa so sťažnosťou

na predsedu okresného súdu už oveľa skôr. Pri svojom rozhodovaní ústavný súd zohľadnil

aj skutočnosť, že sťažovateľ ústavnú sťažnosť podal už 13. júla 2019, t. j. krátko po tom,

ako okresný súd v predmetnej veci začal konať (8. júla 2019 bola sťažovateľovi doručená

výzva na odstránenie nedostatkov podaného návrhu) a zároveň v období nasledujúcom

krátko po doručení odpovede predsedu okresného súdu z 9. júla 2019. Podľa ústavného

súdu v danej veci v takomto prípade bolo namieste poskytnúť okresnému súdu primeraný

čas na zjednanie nápravy, ktorú nie je možné uskutočniť okamžite, pretože aj samotná

realizácia jednotlivých procesných úkonov nevyhnutne zaberie určitý časový priestor.

13.5 V súvislosti s vyhodnotením sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi

okresného súdu za dôvodnú treba tiež poukázať na to, že ústavný súd vo svojej

predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná

sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to

podanej sťažnosti podľa na ďalšie konanie [ zákona o ústavnom

súde], pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje

za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom

nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou (, , ).

13.6 Vychádzajúc z celkovej dĺžky konania (necelé tri roky), zo zjednania nápravy

na základe sťažnosti predsedovi súdu, ako aj z načasovania podania sťažnosti zo strany

sťažovateľa, ústavný súd (po odstránení prieťahu a rozhodnutí okresného súdu vo veci

samej) dospel k záveru, že uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti

sťažovateľa pre tento čas pre jej zjavnú neopodstatnenosť [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde].

14. Ústavný súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom všeobecného súdu v napadnutom konaní dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

15. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti.

16. V závere dáva ústavný súd do pozornosti okresného súdu, aby v ďalšom konaní

postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami a náležite

využil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a koncentrácie konania (§ 149 až

153) a zabránil tak ďalším prieťahom v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu