Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 368/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti prípisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Spr 337/2024 zo 14. mája 2024 a jeho vydaniu predchádzajúcemu postupu takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa podaním označeným ako „Ústavná sťažnosť podľa “ a doručeným Slovenskej republiky (ďalej len „“) 18. júla 2024 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa , a (ďalej len „“), práva podľa Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisom najvyššieho súdu sp. zn. Spr 337/2024 zo 14. mája 2024 a jeho vydaniu predchádzajúcim postupom. Navrhuje, aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie 20 000 eur a súčasne žiada o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred a ustanovenie tlmočníka zo slovenského jazyka do španielskeho jazyka.

2. Z napadnutého prípisu vyplýva, že najvyšší súd, konštatujúc svoju nepríslušnosť, odstúpil ďalšie dve sťažnosti sťažovateľa Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) k jeho veci vedenej pod sp. zn. . Uviedol, že aj predchádzajúce sťažnosti sťažovateľa doručené najvyššiemu súdu 23. februára 2024, 20. marca 2024 a 27. marca 2024 boli podľa ich obsahu odstúpené krajskému súdu k identickej veci.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta postup najvyššieho súdu, ktorý prípisom odstúpil krajskému súd jeho dve sťažnosti doručené 13. mája 2024. Tvrdí, že najvyšší súd sa tým dopustil porušenia o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Aj napriek tomu, že výslovne žiadal o „revíziu Krajského súdu v Trnave a jeho zamestnancov - sudkýň v konaní vedenom pod sp. zn. , najvyšší súd žiadnu revíziu nevykonal. Odpovede najvyššieho súdu na jeho sťažnosti proti postupu krajského súdu považuje za „abstraktné, nepriehľadné a manipulatívne“.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. v prvom rade konštatuje, že podanie sťažovateľa má vážne formálne a obsahové nedostatky, avšak možno ho považovať za ústavnú sťažnosť podľa , pretože obsahuje tvrdenie o porušení označených článkov , charty a dohovoru, obsahuje rovnako označenie porušovateľa (najvyšší súd) a tiež jeho postup a prípis, ktorý tvorí jednu z príloh ústavnej sťažnosti. K tomu je potrebné dodať, že sťažovateľ síce za porušovateľa svojich práv označuje hneď na úvodnej strane jeho ústavnej sťažnosti aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak v jej dôvodoch nemožno identifikovať žiaden postup či rozhodnutie, ktorými by malo dochádzať k porušeniu jeho práv. preto ustálil predmet jeho prieskumu tak, ako je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

5. V súvislosti s identifikovanými nedostatkami ústavnej sťažnosti je potrebné uviesť, že sťažovateľ síce konkretizoval, ktoré práva, resp. články , charty a dohovoru mali byť označeným postupom a prípisom najvyššieho súdu porušené, avšak na podporu svojich tvrdení neuviedol žiadnu relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu, na základe ktorej by mohol posúdiť opodstatnenosť jeho tvrdení. V ústavnej sťažnosti taktiež absentuje určitý a relevantný návrh rozhodnutia (petit), na ktorého podklade by mohol konať v rámci svojich zverených kompetencií. Uvedené nedostatky bránia prijatiu ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, čo je vo všeobecnosti dôvodom na jej odmietnutie podľa o Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V tejto súvislosti zdôrazňuje, že síce neočakáva právne perfektné podania od osôb, ktoré nie sú v konaní právne zastúpené, ale požaduje, aby v rámci svojich podaní aspoň v orientačnej rovine ozrejmili základné skutkové a právne okolnosti svojej právnej veci s uvedením toho, v čom mal príslušný orgán nesprávne vo veci rozhodnúť, teda uviedli skutočnosti, ktoré by predstavovali určité východisko pre ďalší postup ústavného súdu. nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa na doplnenie jeho podania, vyhodnotiac, že ani prípadné doplnenie návrhu by za žiadnych okolností nebolo spôsobilé privodiť sťažovateľovi úspech pri jeho predbežnom prerokovaní (m. m. , , ).

6. Napriek chýbajúcemu právnemu zastúpeniu v konaní o ústavnej sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na žiadosť sťažovateľa o jeho ustanovenie uplatnením materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti, a tým aj k ochrane práv a slobôd fyzickej osoby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou

rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ústavnú sťažnosť sťažovateľa posúdil aj z vecnej stránky (k tomu pozri aj , ). V texte ústavnej sťažnosti uvádzané jednotlivé ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bez relevantnej skutkovej i právnej argumentácie posúdil iba ako súčasť sťažnostnej argumentácie sťažovateľa.

III.1. K namietanému prípisu najvyššieho súdu a jeho vydaniu predchádzajúcemu postupu:

7. Podstata ústavnej sťažnosti tkvie v nesúhlase sťažovateľa s postupom najvyššieho súdu, ktorý napadnutým prípisom odstúpil jeho (ďalšie dve) sťažnosti z 13. mája 2024 krajskému súdu (ku konaniu vedenému pod sp. zn. ) z dôvodu, že nebol príslušný na ich vybavenie. Sťažovateľ poukazuje na to, že najvyšší súd rovnako postupoval aj v súvislosti s jeho predchádzajúcimi sťažnosťami atakujúcimi postup krajského súdu v rovnakom konaní.

8. Podľa ustanovenia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

9. Sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ktorý je orgánom riadenia a správy súdu.

10. Podľa ustanovenia ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na vybavovanie sťažností osobitný zákon, t. j. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov [(ďalej len „“), predtým o sťažnostiach]. Výsledkom je upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov ( ).

11. Podľa na vybavenie sťažnosti je príslušný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Vybavovanie sťažností orgán verejnej správy upraví vnútorným predpisom.

12. V nadväznosti na citované ustanovenia príslušných zákonov poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej postup pri vybavovaní sťažností, resp. prešetrovaní ich vybavenia podľa nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, resp. základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (m. m. , , , , , ).

13. V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta postup administratívneho charakteru upravený už uvedenými právnymi predpismi (zákonom o súdoch a ), v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp. povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom ho z hľadiska predmetu nemožno považovať ani za správne konanie [pozri k tomu o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pozn.]; aj preto sa na neho nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok). Táto špecifická oblasť preto nespadá podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu

pod garancie základných práv, ktorým poskytuje ochranu (pozri tiež , ).

14. Súčasne je potrebné doplniť, že v uvedenom prípade nemožno ani len uvažovať o aplikovateľnosti charty na vec sťažovateľa. poukazuje na obmedzenú vecnú pôsobnosť charty ako ďalšieho katalógu ochrany základných práv. Členské štáty Európskej únie sú totiž ustanoveniami charty viazané len v situáciách, keď vykonávajú právo Únie.

15. S ohľadom na uvedené dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť podľa z dôvodu, že na prerokovanie návrhu nemá právomoc (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

III.2. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred :

16. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred uvádza, že takýmto žiadostiam vyhovie v prípade súčasného (kumulatívneho) splnenia podmienok vyplývajúcich z a jeho ustálenej doterajšej judikatúry v tejto oblasti, t. j. ak ustanovenie právneho zástupcu odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa (ak vzhľadom na svoje majetkové pomery nedisponuje dostatočnými zdrojmi na úhradu trov právneho zastúpenia) a ak zároveň nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

17. po preskúmaní ústavnej sťažnosti v jej podstatnom základe konštatuje (bez potreby skúmania majetkových pomerov sťažovateľa), že nebola splnená druhá podmienka pre ustanovenie právneho zástupcu, keďže v sťažovateľovom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku, ako to vyplýva z dôvodov tohto rozhodnutia, a ani ustanovenie právneho zástupcu by na prijatých záveroch ústavného súdu nič nezmenilo. Z tohto dôvodu nevyhovel žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

18. Pre úplnosť uvádza, že požiadavka sťažovateľa, aby pribral do konania o ústavnej sťažnosti tlmočníka, vzhľadom na absenciu priamej interakcie sťažovateľa s nemá svoje opodstatnenie, preto o nej nerozhodoval (obdobne ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júla 2024

Libor Duľa

predseda senátu