Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 250/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Ivana

Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia bližšie

neidentifikovaných základných práv a slobôd rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 840 623

8423 0 zo 17. septembra 2019 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 840 623 8423 0

zo 6. apríla 2020 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah návrhu na začatie konania, odôvodnenie a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. júna

2020 doručené podanie , ,

(ďalej len „navrhovateľ“ alebo „sťažovateľ“), označené ako „Žaloba proti rozhodnutiu

ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.9.2019 o zastavení výplaty invalidného dôchodku.,

spojená so žalobou proti rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 6.4.2020

o potvrdení zastavenia výplaty invalidného dôchodku“. Navrhovateľ zároveň ústavnému

súdu 10. júna 2020 doručil „Návrh na rozhodnutie o dočasnom opatrení“ smerujúci

proti obom rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, „Návrh na odklad vykonateľnosti“ oboch

týchto rozhodnutí, ako aj „Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu vo veci zastavenia

výplaty invalidného dôchodku“.

2. V žiadosti sa uvádza, že navrhovateľ sa od roku 2007 do roku 2018 liečil

ambulantnou psychiatrickou formou, pričom mu bolo určených 9 diagnóz. Od januára

do februára 2017 bol navrhovateľ hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Fakultnej

nemocnice s poliklinikou Žilina. Potom bol do mája 2017 preložený do Psychiatrickej

nemocnice Veľké Zálužie. Navrhovateľ 6. a 7. decembra 2017 absolvoval psychologické

vyšetrenie „na účely posúdenia nároku na vyplácanie invalidného dôchodku“ u klinického

psychológa Mgr. Daniela Kotrča so sídlom v Žiline. Psychologickou diagnostikou sa mu

preukázali diagnózy ľahká duševná zaostalosť, neurózy, paranoja, psychotické príznaky,

schizoidná porucha osobnosti, úzkosť a depresia.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím z 31. júla 2018 navrhovateľa uznala

invalidným s percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac

ako 70 %.

4. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, doručila navrhovateľovi

„predvolanie na kontrolnú lekársku prehliadku“ z 23. augusta 2019. Posudková lekárka

MUDr. Monika Svetlíková a odborná referentka počas celého pojednávania o invalidite

na navrhovateľa naliehali, aby sa podrobil psychiatrickému vyšetreniu na účely ďalšieho

vyplácania invalidného dôchodku pod hrozbou zastavenia vyplácania invalidného

dôchodku. MUDr. Svetlíková kládla navrhovateľovi otázky týkajúce sa jeho zdravotného

stavu, na ktoré odpovedal. MUDr. Svetlíková a pani Štekláčová vydali navrhovateľovi

lekársku správu/zápisnicu z 2. septembra 2019. Navrhovateľ disponuje aj originálom

zvukovej nahrávky z tohto dňa. Z neho vyplýva, že MUDr. Svetlíková nedodala Sociálnej

poisťovni posudok o navrhovateľovej invalidite napriek tomu, že sa navrhovateľ podrobil

posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity. Následkom tohto konania

MUDr. Svetlíkovej Sociálna poisťovňa, ústredie, doručila 9. októbra 2019 navrhovateľovi

rozhodnutie č. 840 623 8423 0 zo 17. septembra 2019, ktorým mu zastavila vyplácanie

invalidného dôchodku od 16. novembra 2019. Odôvodnila ho nepodrobením sa vyšetreniu

na zistenie zdravotného stavu, pričom o ďalšej výplate dôchodku rozhodne po podrobení sa

vyšetreniu zdravotného stavu navrhovateľom a oznámení jeho výsledku.

5. Navrhovateľ podal proti vydanému rozhodnutiu včas odvolanie a dodatočne

k nemu pripojil aj originál zvukovej nahrávky z 2. septembra 2019. Záznam so zvukovou

nahrávkou sa mu následne vrátil poštou s na polovicu rozstrihnutým CD nosičom.

6. Sociálna poisťovňa rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 840 623 8423 0

zo 6. apríla 2020 rozhodla tak, že navrhovateľovo odvolanie v celom rozsahu zamietla

a rozhodnutie zo 17. septembra 2019 potvrdila.

7. Na základe uvedených skutočností, priložených listín a originálu zvukovej

nahrávky navrhovateľ „Ústavnému súdu navrhuje, aby rozhodol tak, že

I. odloží vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu

II. rozhodne o dočasnom opatrení

III. zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva

a slobody Navrhovateľa

IV. zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody Navrhovateľa

V. zakáže pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd Navrhovateľa

VI. prikáže, aby ten, kto porušil základné práva a slobody Navrhovateľa obnovil stav

pred ich porušením

VII. prizná Navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.“.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom,

ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

12. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

13. Podľa každé podanie sa posudzuje podľa

jeho obsahu.

14. Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

15. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

16. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

17. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť

pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa

musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

18. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

19. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

20. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

21. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

22. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že podanie navrhovateľa je podľa jeho

obsahu žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu a zároveň návrhom na začatie konania.

Aplikujúc na podanie zásadu neformálnosti ( ),

vyhodnotil ústavný súd podanie sťažovateľa napriek jeho označeniu („Žaloba“)

ako ústavnú sťažnosť podľa , čo vyplýva jednak z petitu jeho podania,

ale aj z návrhu na nariadenie dočasného opatrenia a na odklad vykonateľnosti napadnutých

rozhodnutí Sociálnej poisťovne.

23. Sťažovateľova ústavná sťažnosť nemá všetky náležitosti podľa ,

podľa a a nasl. . Zvlášť neobsahuje

označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, ako ani dostatočne

zrozumiteľné a konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa

dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Petit návrhu na začatie konania síce

dokazuje, že predmetné podanie je ústavnou sťažnosťou, sťažovateľ ho však sformuloval

abstraktným spôsobom, zjavne vychádzajúc z textu a .

24. V prípade nedostatkov náležitostí návrhu prichádza do úvahy postup podľa § 56

ods. 3 vyzvaním navrhovateľa na doplnenie odstrániteľných

nedostatkov podania. Posudzovaný návrh však obsahuje aj neodstrániteľné nedostatky,

ako je absencia zrozumiteľného a dostatočne konkrétneho odôvodnenia a vykonateľného

petitu (presné vymedzenie toho, čo navrhovateľ žiada). Napriek tomu ústavný súd

preferoval materiálny prieskum návrhu pred bezpodmienečným trvaním na všetkých

zákonných náležitostiach a u navrhovateľa nezastúpeného právnym zástupcom nepristúpil

k odmietnutiu podania len pre nesplnenie náležitostí podľa .

Navyše, za určitých okolností môžu prevážiť hľadiská procesnej efektívnosti a rýchlosti

konania a ústavný súd rozhodne o podanom návrhu aj bez odstraňovania jeho nedostatkov.

Je tomu tak v prípade, keď ústavný súd dospeje k záveru, že ani prípadné doplnenie návrhu

by za žiadnych okolností nebolo spôsobilé privodiť navrhovateľovi úspech pri jeho

predbežnom prerokovaní.

25. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

26. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu,

a preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného

súdu ().

27. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

28. Podľa o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) tento zákon vymedzuje

sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní

sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia,

dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia

a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

29. Podľa § 214 zákona o sociálnom poistení proti rozhodnutiu organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon

neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne

do zápisnice.

30. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení o odvolaní proti rozhodnutiu

ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

31. V nadväznosti na citované ustanovenia ústavný súd konštatuje,

že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 840 623 8423 0 zo 17. septembra 2019

sťažovateľ mal možnosť podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Z obsahu

ústavnej sťažnosti aj z jej príloh bez pochybností vyplýva, že toto svoje právo aj využil,

na základe čoho generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne prvostupňové rozhodnutie ústredia

Sociálnej poisťovne meritórne preskúmal. Vzhľadom na to ústavný súd nemá právomoc

na prerokovanie a rozhodnutie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti, v ktorej ako

zásah do svojich (bližšie nekonkretizovaných) základných práv a slobôd označil

rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 840 623 8423 0 zo 17. septembra 2019.

32. Pokiaľ ide o tú časť ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ za zásah porušujúci

jeho základné práva a slobody identifikoval rozhodnutie Sociálnej poisťovne, generálneho

riaditeľa č. 840 623 8423 0 zo 6. apríla 2020, ústavný súd uvádza, že ide o rozhodnutie

orgánu verejnej správy, ktoré je preskúmateľné v správnom súdnictve na základe správnej

žaloby v sociálnych veciach podľa a nasledujúcich Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Právomoc správneho súdu konajúceho

o správnej žalobe v sociálnych veciach predchádza právomoc ústavného súdu. Sťažovateľ

v ústavnej sťažnosti netvrdil ani nepreukazoval, že by popísaným prostriedok ochrany jeho

základných na správnom súde uplatnil, čo vedie k aktivácii § 132 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Preto v tejto časti je ústavná sťažnosť neprípustná. Na tomto závere ústavného súdu,

ku ktorému spoľahlivo a bez pochybností došiel na predbežnom prerokovaní, nemôže nič

zmeniť ani výzva navrhovateľovi na odstránenie nedostatkov, ani ich prípadné doplnenie.

33. Odmietnutie ústavnej sťažnosti z uvedených dôvodov vedie ústavný súd k záveru

že v danom prípade ide zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti (m. m. , ). Pretože nebol splnený

jeden zo zákonných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel (bod 2

výroku tohto uznesenia) bez toho, aby ho vyzýval na preukázanie majetkových pomerov

na účel rozhodovania o jeho žiadosti.

34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

významu rozhodovať o návrhu sťažovateľa na dočasné opatrenie, resp. na odklad

vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí Sociálnej poisťovne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2020

Martin Vernarský

predseda senátu