Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 469/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., H, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa a porušenie Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vo

veci vedenej pod sp. zn. Spr. 103/2012 a jeho prípisom z 20. júna 2012 súvisiacim

s prešetrovaním vybavenia jeho sťažnosti podpredsedníčkou Okresného súdu Rožňava

vedenej pod sp. zn. Spr 14/2009 z 12. júna 2009, ako aj postupom Okresného súdu Rožňava

pri vybavovaní jeho sťažnosti vo veci vedenej pod sp. zn. Spr 14/2009 a jeho prípisom z 12.

júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta

2012 doručená sťažnosť J. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia práva „na prerokovanie veci bez akejkoľvek

diskriminácie v zmysle“ čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vo

veci vedenej pod sp. zn. Spr. 103/2012 a jeho prípisom z 20. júna 2012 súvisiacim

s prešetrovaním vybavenia jeho sťažnosti podpredsedníčkou Okresného súdu Rožňava

(ďalej len „okresný súd“) vedenej pod sp. zn. Spr 14/2009 z 12. júna 2009, ako aj postupom

Okresného súdu Rožňava pri vybavovaní jeho sťažnosti vo veci vedenej pod sp. zn. Spr

14/2009 a jeho prípisom z 12. júna 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Na okresnom súde v Michalovciach spoločným návrhom s manželkou M. B. sme sa

domáhali voči susedovi D. G. náhrady škody v súvislosti s bolestným a sťažením

spoločenského uplatnenia pôvodne u každého žalobcu po 120 000.-Sk so 17,6 % úrokom z

omeškania od 26. 03. 2001 do zaplatenia a tiež sumy 3 251,60.- Sk ostatných nákladov v

súvislosti s uvedenou škodou. Návrh sme rozšírili podaním zo dňa 6. 8. 2001 o nárok v sume

2 137,30.- Sk ako náklady za lieky, poštovné, kopírovanie a právne služby v trestnej veci

vedenej proti žalovanému D. G. Dňa 10. 02. 2003 sme svoj návrh rozšírili o nárok v sume 3

459,70.- Sk ako vynaložené náklady v súvislosti s náhradou škody z ublíženia na zdraví.

Dňa 04. 08. 2004 nás nárok bol rozšírený o nárok v sume 1 293,30.- Sk ako náklady na

lieky, cestovné, kopírovanie a poplatky u lekára, poplatky poštovného. Krajský súd v

Košiciach vec prikázal Okresnému súdu v Rožňave.

Okresný súd v Rožňave konal a právoplatne rozhodol vec v k. č. .

Poškodenej manželke M. B. priznal nedôstojné odškodnenie. Poškodenému J. B.

odškodnenie nepriznal a zamietol v časti žalobu ohľadne ním uplatneného nároku na

bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia v celom rozsahu. Súd nepriznal ani

vyčíslené a zdokumentované náklady v súvislosti s ich inzultáciou susedom D. G. v celkovej

sume 20 141.90.- Sk.

Ja som sa v konaní súdu po vybavení riadneho opravného prostriedku sťažoval na

postup konajúceho sudcu predsedovi Okresného súdu v Rožňave so sťažnosťou z 30. mája

2007. Vec bola právoplatne ukončená dňom 10. 02. 2008. Podanie bolo založené do spisu

sp. zn. Spr 14/2009. Sťažnosť bola listom súdu z 12. 06. 2009 doručená Najvyššiemu súdu

SR až dňa 27. 03. 2009. Vybavená bola až po doručení výzvy Krajského súdu v Košiciach

zo 04. 06. 2012 o zaplatení súdneho poplatku v sume 6,50.- eur. Nadriadený súd

v Košiciach k obsahu vybavenia mojej sťažnosti sa nedokázal vysporiadať s tým, že prečo

doba od podania mojej sťažnosti Okresnému súdu v Rožňave (30. 05. 2007) do doby

vybavenia mojej žiadosti na prešetrenie postupu vybavenia sťažnosti na postup konajúceho

súdu v k. č. (20. 06. 2012) časovo trvala 5 rokov a 21 dní. Všeobecné súdy

porušili podľa môjho názoru moje právo na prístup k súdu svojou činnosťou v časti

sťažnostného konania základné ústavné právo podľa SR. Namietam

diskrimináciu svojej osoby po ukazujúc pritom na vek a zdravotné poškodenie. Konanie

súdov z hľadiska časovosti sledu prijímania jednotlivých úkonov nezodpovedá zákonným

ustanoveniam o vybavovaní sťažnosti súdom.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie sťažovateľovho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a tiež porušenie

dohovoru postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 103/2012 a jeho

prípisom z 20. júna 2012 súvisiacim s prešetrovaním vybavenia jeho sťažnosti

podpredsedníčkou okresného súdu vedenej pod sp. zn. Spr 14/2009 z 12. júna 2009

a postupom okresného súdu pri vybavovaní jeho sťažnosti vedenej pod sp. zn. Spr 14/2009

a jeho prípisom z 12. júna 2009 a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume

15 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Sťažovateľ v prvom rade namieta, že označeným postupom a prípisom krajského

súdu (jeho podpredsedu, pozn.), ako aj označeným postupom a prípisom okresného súdu

(jeho podpredsedníčky, pozn.) došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej

judikatúry, podľa ktorej predstavuje primárne východisko pre zákonom

upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie

právnej ochrany, a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až ). Zároveň podľa podmienky

a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, pričom v zmysle sa

možno základného práva podľa domáhať len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú (m. m. , ).

Sťažovateľ sťažnosťou namieta postup pri vybavovaní, resp. prešetrovaní vybavenia

jeho sťažnosti na „postup konajúceho sudcu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

“ podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) okresným súdom, resp.

podpredsedníčkou okresného súdu, a krajským súdom, resp. jeho podpredsedom.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť na postup súdu môže podať účastník

konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad

dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí

plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak

osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu

vyššieho stupňa.

Podľa § 64 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci

boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania,

a odstránenie zistených nedostatkov (odsek 1). Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie

sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť

smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti (odsek 2). Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky (odsek 3).

Podľa § 65 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej

doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie (odsek 1). Ak lehotu podľa odseku 1

nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie

sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1

predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej

doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie

sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne

upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1 (odsek 2).

Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach

na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To

neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa

nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu,

nebola ním riadne vybavená, môže podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch požiadať do 30 dní

od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,

a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného

súdu,

b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu

a predsedom Špecializovaného trestného súdu.

Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch sa na prešetrenie vybavenia sťažnosti primerane

použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.

Podľa § 68 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na

vybavovanie sťažnosti osobitný zákon, ktorým je o sťažnostiach

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“).

V nadväznosti na citované ustanovenia zákona o súdoch ústavný súd poukazuje na

svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej postup pri vybavovaní sťažností, resp.

prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona o súdoch nemožno považovať ratione materiae za

súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (m. m. ,

).

Kritériom aplikovateľnosti (a rovnako aj dohovoru) je

materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom bezprostredne

rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ich právnom

statuse). Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje

všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha

zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov

konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.

V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta postup administratívneho charakteru,

upravený už uvedenými právnymi predpismi (zákonom o súdoch a zákonom

o sťažnostiach), v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp.

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom ho z hľadiska predmetu

nemožno považovať ani za správne konanie [pozri k tomu

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pozn.]; aj preto sa na

neho nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok). Táto

špecifická oblasť preto nespadá podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie

základného práva podľa .

Uvedené skutočnosti súčasne vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti

medzi namietaným postupom (podpredsedu) krajského súdu a (podpredsedníčky) okresného

súdu, ako aj ich prípismi a namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(m. m. ), ktorá by zakladala relevantný dôvod na vyslovenie jeho

porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva podľa , pri predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

2. K namietanému porušeniu čl. 14 dohovoru

Sťažovateľ tiež namieta, že označenými postupmi a prípismi (podpredsedu)

krajského súdu a (podpredsedníčky) okresného súdu došlo aj k porušeniu čl. 14 dohovoru.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných dohovorom musí byť

zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Zo sťažnosti zjavne vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie čl. 14 dohovoru

v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením svojho základného práva podľa

. Keďže ústavný súd v posudzovanom prípade dospel k záveru, že

vo veci sťažovateľa nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

namietanými postupmi a prípismi (podpredsedu) krajského súdu

a (podpredsedníčky) okresného súdu, nemožno vzhľadom na už uvedené uvažovať ani

o tom, že nimi došlo k porušeniu čl. 14 dohovoru.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2012