Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)I. ÚS 46/2010
PDF · 157.3 KB
No categories available
I. ÚS 46/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť O. B., P., zastúpeného advokátom JUDr. O. P., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Mestskej správy vyšetrovania
Policajného zboru Bratislava, Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
1 T 11/98 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára
2010 doručená sťažnosť O. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Mestskej správy vyšetrovania
Policajného zboru Bratislava (ďalej len „vyšetrovateľ“), Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 11/98 a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: «... Krajský súd... v danej veci vykonal 21 hlavných
pojednávaní. 5 hlavných pojednávam súd po určení termínu zrušil či už pre ochorenie
sudcu, alebo z iných dôvodov. Ja obžalovaný som sa hlavných pojednávaní zúčastňoval,
pokiaľ mi to zdravotný stav dovoľoval. Je pravdou, že konanie bolo niekoľko mesiacov
prerušené z dôvodu môjho ochorenia, liečby a neschopnosti zúčastniť sa hlavného
pojednávania...
Dlho trvajúce trestné konanie, veľký počet hlavných pojednávaní ma fyzicky
i psychicky značne vyčerpávalo a ničilo. Musel som byť opakovane a mnohokrát
hospitalizovaný na psychiatrických oddeleniach zdravotníckych zariadení a podroboval
som sa dlhodobej liečbe. Po 17 rokoch trestného stíhania som fyzicky a psychicky ťažko
chorý človek a ja tvrdím, že pod celkové zhoršenie zdravotného stavu sa „podpísalo“
neprimerane dlhé trestné konanie, ktoré na mňa ťažko psychicky doliehalo. Dlhé roky žijem
v stave neistoty, hoci od spáchania skutkov a začatia trestného stíhania uplynulo 17 rokov,
nemám predstavu, ako bude vec ukončená, či budem uznaný vinným, aký trest ma čaká a
kedy sa prípadne dostanem z vezenia.
Krajský súd... napokon dňa 30. 9. 2009 v konaní 1 T 11/1998 vyniesol rozsudok...
Proti tomuto rozsudku som podal odvolanie, o ktorom odvolací súd dosiaľ nerozhodol.»
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Krajský súd... v konaní 1 T 11/1998 a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
/Mestská správa vyšetrovania PZ Bratislava/, porušili právo O. B..., aby sa jeho veci
prerokovala bez zbytočných prieťahov, právo zaručené v článku 48 Ústavy... Toto základné
právo sťažovateľa porušené bolo.
Krajskému súdu... a Najvyššiemu súdu... sa prikazuje, aby vo veci konali bez
zbytočných prieťahov.
O. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €..., ktoré je
Krajský súd... povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet
právneho zástupcu...
Krajský súd... je povinný uhradiť O. B. trovy konania v sume 254,36 € do dvoch
mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh prerokuje bez prítomnosti
sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
6. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej
príloh nezistil, že by sťažovateľ bol využil svoje právo a podal sťažnosť na prieťahy
v konaní.
7. Ústavný súd vykonal dopyt na krajskom súde, či sťažovateľ vyčerpal prostriedky
nápravy na ochranu svojich práv v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní krajského
súdu. V okolnostiach danej veci išlo o preukázanie podania sťažnosti predsedníčke
krajského súdu na namietané prieťahy v konaní v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,
štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe
súdov) v znení neskorších predpisov [platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon
o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o súdoch“). Z oznámenia podpredsedu krajského súdu z 25. januára 2010 vyplýva, že
sťažovateľ sťažnosť na prieťahy nepodal.
8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o štátnej správe súdov, resp. podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
10. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci. Ústavný súd tiež opakovane vyslovil, že
podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie
účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom
prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za
účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo
neefektívnou činnosťou.
11. Sťažovateľ v prerokúvanej veci nepreukázal, že splnil požiadavku namietania
prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani v priebehu vyšetrovania.
V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných
prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred
ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré
s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom... má za následok
nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“
(m. m. III. ÚS 44/03).
12. Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a dopytu na krajskom súde nezistil, že by
sťažovateľ podal predsedníčke krajského súdu a vyšetrovateľovi sťažnosť na prieťahy
v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti
a jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
13. Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania
sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03). Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ dozvedel o zbytočných
prieťahoch, teda o „inom zásahu“ voči orgánom činných v trestnom konaní a napokon voči
krajskému súdu, ktorých označil za účastníkov tohto konania. Keďže v danej veci krajský
súd vo veci sťažovateľa 30. septembra 2009 meritórne rozhodol, sťažovateľ sa
o napadnutých zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr uvedeného dňa. Pretože
predmetná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 8. januára 2010, teda v čase keď už
uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa nemohol
zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo
potrebné sťažnosť taktiež posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
14. Ústavný súd v neposlednom rade pripomína, že v sťažnosti je oddelený petit od
jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný
návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na
návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len
o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu,
ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). V tejto súvislosti sťažovateľ
okrem iného bližšie neoznačil/neidentifikoval konania vedené pred vyšetrovateľom a pred
najvyšším súdom ani prípadné prieťahy pred uvedenými porušovateľmi neodôvodnil, preto
sa nimi vo vzťahu k označeným subjektom ústavný súd ani nemohol zaoberať.
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bezprávneho
významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími nárokmi sťažovateľa.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu (najvyššieho súdu) v nej dochádza
k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2010