Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 46/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť O. B., P., zastúpeného advokátom JUDr. O. P., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Mestskej správy vyšetrovania

Policajného zboru Bratislava, Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára

2010 doručená sťažnosť O. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Mestskej správy vyšetrovania

Policajného zboru Bratislava (ďalej len „vyšetrovateľ“), Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: «... Krajský súd... v danej veci vykonal 21 hlavných

pojednávaní. 5 hlavných pojednávam súd po určení termínu zrušil či už pre ochorenie

sudcu, alebo z iných dôvodov. Ja obžalovaný som sa hlavných pojednávaní zúčastňoval,

pokiaľ mi to zdravotný stav dovoľoval. Je pravdou, že konanie bolo niekoľko mesiacov

prerušené z dôvodu môjho ochorenia, liečby a neschopnosti zúčastniť sa hlavného

pojednávania...

Dlho trvajúce trestné konanie, veľký počet hlavných pojednávaní ma fyzicky

i psychicky značne vyčerpávalo a ničilo. Musel som byť opakovane a mnohokrát

hospitalizovaný na psychiatrických oddeleniach zdravotníckych zariadení a podroboval

som sa dlhodobej liečbe. Po 17 rokoch trestného stíhania som fyzicky a psychicky ťažko

chorý človek a ja tvrdím, že pod celkové zhoršenie zdravotného stavu sa „podpísalo“

neprimerane dlhé trestné konanie, ktoré na mňa ťažko psychicky doliehalo. Dlhé roky žijem

v stave neistoty, hoci od spáchania skutkov a začatia trestného stíhania uplynulo 17 rokov,

nemám predstavu, ako bude vec ukončená, či budem uznaný vinným, aký trest ma čaká a

kedy sa prípadne dostanem z vezenia.

Krajský súd... napokon dňa 30. 9. 2009 v konaní vyniesol rozsudok...

Proti tomuto rozsudku som podal odvolanie, o ktorom odvolací súd dosiaľ nerozhodol.»

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Krajský súd... v konaní a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

/Mestská správa vyšetrovania PZ Bratislava/, porušili právo O. B..., aby sa jeho veci

prerokovala bez zbytočných prieťahov, právo zaručené v článku 48 ... Toto základné

právo sťažovateľa porušené bolo.

Krajskému súdu... a Najvyššiemu súdu... sa prikazuje, aby vo veci konali bez

zbytočných prieťahov.

O. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €..., ktoré je

Krajský súd... povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet

právneho zástupcu...

Krajský súd... je povinný uhradiť O. B. trovy konania v sume 254,36 € do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh prerokuje bez prítomnosti

sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej

príloh nezistil, že by sťažovateľ bol využil svoje právo a podal sťažnosť na prieťahy

v konaní.

7. Ústavný súd vykonal dopyt na krajskom súde, či sťažovateľ vyčerpal prostriedky

nápravy na ochranu svojich práv v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní krajského

súdu. V okolnostiach danej veci išlo o preukázanie podania sťažnosti predsedníčke

krajského súdu na namietané prieťahy v konaní v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov [platného do 31. marca 2005 (ďalej len „zákon

o štátnej správe súdov“)] a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“). Z oznámenia podpredsedu krajského súdu z 25. januára 2010 vyplýva, že

sťažovateľ sťažnosť na prieťahy nepodal.

8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o štátnej správe súdov, resp. podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci. Ústavný súd tiež opakovane vyslovil, že

podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie

účinného prostriedku nápravy v zmysle len v tom

prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za

účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou.

11. Sťažovateľ v prerokúvanej veci nepreukázal, že splnil požiadavku namietania

prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani v priebehu vyšetrovania.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred

ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré

s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom... má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“

(m. m. ).

12. Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a dopytu na krajskom súde nezistil, že by

sťažovateľ podal predsedníčke krajského súdu a vyšetrovateľovi sťažnosť na prieťahy

v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti

a jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53

ods. 1 došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa ako neprípustnú.

13. Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania

sťažnosti (, ). Lehota na podanie sťažnosti podľa

začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ dozvedel o zbytočných

prieťahoch, teda o „inom zásahu“ voči orgánom činných v trestnom konaní a napokon voči

krajskému súdu, ktorých označil za účastníkov tohto konania. Keďže v danej veci krajský

súd vo veci sťažovateľa 30. septembra 2009 meritórne rozhodol, sťažovateľ sa

o napadnutých zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr uvedeného dňa. Pretože

predmetná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 8. januára 2010, teda v čase keď už

uplynula lehota ustanovená v , ústavný súd sa nemohol

zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo

potrebné sťažnosť taktiež posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

14. Ústavný súd v neposlednom rade pripomína, že v sťažnosti je oddelený petit od

jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa viazaný

návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na

návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len

o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorý označil za porušovateľa svojich práv ( ). V tejto súvislosti sťažovateľ

okrem iného bližšie neoznačil/neidentifikoval konania vedené pred vyšetrovateľom a pred

najvyšším súdom ani prípadné prieťahy pred uvedenými porušovateľmi neodôvodnil, preto

sa nimi vo vzťahu k označeným subjektom ústavný súd ani nemohol zaoberať.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bezprávneho

významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími nárokmi sťažovateľa.

16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu (najvyššieho súdu) v nej dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2010