Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 413/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, pre namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

v spojení s , , a

, práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C

188/2008, sp. zn. a sp. zn. Spr 2490/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra

2010 doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v spojení s , , a ods.

4 , práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. Spr 2490/09.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:

„Som toho názoru, že OS Trnava postupom odporujúcim princípom právneho štátu

( ) zjavne neefektívnym, pomalým a nesprávnym procesným postupom pri

napĺňaní účelu ... v rozpore s v spojení s

ods. 4 a nedôvodnou nečinnosťou neposkytuje praktickú a účinnú súdnu ochranu...

vo veciach vedených pod sp. zn. a sp. zn. ...

Okresný súd v podstate nevykonal v priebehu týchto konaní nič významné, čo by

smerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, teda okrem vydania nezákonných

rozhodnutí, ktoré boli nadriadeným súdom zrušené a vrátené OS. Každé rozhodnutie, ktoré

bolo zrušené, treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Obe napadnuté konania sú

skutkovo i právne veľmi jednoduché a sťažovateľ nespôsobil žiadnym svojím správaním

spomalenie postupu súdu, preto prieťahy v konaniach sú výlučne zavinené len postupom OS

Trnava.

Sťažovateľ je toho názoru, že nečinnosťou súdu je okrem práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov porušené aj právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý

proces, keďže nečinnosť súdu nie je účinnou a praktickou súdnou ochranou, ale tá je iba

formálna, teoretická a iluzórna.

Sťažovateľ si súčasne dovolí namietať porušenie práva na súdnu ochranu aj

v konaniach (o ním podaných sťažnostiach na nečinnosť súdu) vedených pod sp. zn. Spr

2490/09, ktoré neboli náležite prešetrené a vybavené v zmysle zákona.

Treba poukázať na ten fakt, že v bezprostrednej časovej nadväznosti na sťažovateľom

podané sťažnosti na nečinnosť súdu a prieťahy v konaniach, boli súdom vydané úmyselne

nezákonné rozhodnutia, ktorých účelom malo byť jednak poškodiť sťažovateľa a jednak

zastaviť za každú cenu napadnuté konanie...

Sťažovateľ má osobný záujem na odstránení právnej neistoty v konaní pod sp. zn.

, ktoré sa týka zahladenia disciplinárnych trestov a v priamej príčinnej

súvislosti sa dotýka podmienečného prepustenia sťažovateľa z VTOS a práva na osobnú

slobodu, teda toto konanie má obzvlášť závažný význam.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

Spr 2490/09 boli porušené jeho základné práva podľa a podľa

ods. 2 v spojení s , , a , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu zakázal pokračovať v porušovaní týchto práv,

prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a uložil mu povinnosť zaplatiť mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € s úrokom z omeškania „v aktuálnej

výške od právoplatnosti nálezu do zaplatenia“.

Sťažovateľ z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie umocnenej tým, že sa nachádza

vo výkone trestu odňatia slobody, zároveň žiadal ústavný súd o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , , ).

Sťažovateľ v sťažnosti namietal prieťahy v postupe okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a zároveň aj porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, pretože podľa

jeho názoru okresný súd mu v namietaných konaniach neposkytuje účinnú ochranu, o čom

svedčia aj prijaté rozhodnutia, ktoré boli odvolacím súdom zrušené. Okrem toho sťažovateľ

namietal aj postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2490/09 pri

vybavovaní jeho sťažností na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. , ktoré podľa jeho názoru neboli dostatočne a náležite vybavené.

Zároveň namietal, že podanie týchto sťažností smerovalo k prijatiu preňho nepriaznivých

rozhodnutí.

K veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

V priebehu konania ústavný súd zistil, že 21. novembra 2008 podal sťažovateľ na

okresnom súde vo veci sp. zn. návrh na zahladenie disciplinárnych trestov

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. (ďalej len „ústav na výkon trestu odňatia

slobody“). Ešte 27. novembra 2008 okresný súd konanie zastavil, ale 5. januára 2009 podal

sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, na základe čoho bol spis 13. februára 2009

predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“). Ten uznesením sp. zn. 24

Co 39/2009 zo 16. júna 2009 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie spolu so spisom 25. júna 2009.

Dňa 21. augusta 2009 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

čomu okresný súd 27. novembra 2009 nevyhovel, a preto proti jeho rozhodnutiu podal

sťažovateľ 15. januára 2010 odvolanie. Okresný súd predložil spis krajskému súdu

22. januára 2010, ktorý vo veci rozhodol uznesením sp. zn. z 29. júla 2010,

a okresnému súdu vec vrátil na ďalšie konanie spolu so spisom 9. augusta 2010. Dňa

23. augusta 2010 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené sťažovateľovi.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (i práva podľa dohovoru)

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

V namietanom prípade ústavný súd zistil, že konanie vedené na okresnom súde pod

sp. zn. trvá necelé dva roky. Z toho viac ako 10 mesiacov sa spis nachádzal

na odvolacom súde, ktorého postup sťažovateľ nenamietal. Ústavný súd síce zistil, že

okresný súd počas tohto obdobia nevykonával jednotlivé procesné úkony priebežne, ale

tento jeho postup hodnotí ako ojedinelú nečinnosť.

Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa alebo práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. ,

). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla

prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , , ).

Na základe dosiaľ zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel k záveru, že postup

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. sa zatiaľ nevyznačuje takými

zásadnými prieťahmi alebo obdobiami nečinnosti, aby sa dalo uvažovať o vyslovení

porušenia označených práv, a to aj napriek tomu, že výsledok tohto konania nemá

zanedbateľný význam pre sťažovateľa.

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmito článkami (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr.

), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

).

V nadväznosti na tento záver ústavný súd vylúčil aj možnosť porušenia základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a jeho práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pretože nebolo

zistené, aby sa okresný súd odmietol zaoberať sťažovateľovou vecou alebo aby mu odmietol

poskytnúť právnu ochranu, ktorej sa domáha. Skutočnosť, že prijal rozhodnutia, ktoré

nespĺňali očakávania sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu zásady zákazu

denegatio iustitiae.

Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom

okresného súdu a namietaným porušením uvedených práv, sťažnosť v tejto časti už na

predbežnom prerokovaní podľa odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci, na základe ktorej by už

ústavný súd v budúcnosti nemohol o prípadných prieťahoch v uvedenej veci konať, ak

okresný súd bude vo veci ďalej nečinný a sťažovateľ sa opätovne obráti so sťažnosťou na

ústavný súd.

K veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

Ústavný súd zistil, že v danej veci podal sťažovateľ 20. novembra 2008 na okresnom

súde návrh, ktorým sa domáhal, aby v ústave na výkon trestu odňatia slobody boli pre

odsúdených vytvorené podmienky zodpovedajúce príslušným právnym normám, pričom

v tejto súvislosti žiadal o nainštalovanie rozhlasu v celách, v ktorých si odsúdení

odpykávajú svoj trest.

Po 11 mesiacoch od podania návrhu okresný súd 9. októbra 2009 vyzval sťažovateľa,

či zotrváva na svojom návrhu, keďže medzičasom bol premiestnený do iného ústavu na

výkon trestu odňatia slobody. Sťažovateľ na výzvu reagoval podaním doručeným

okresnému súdu 3. novembra 2009, v ktorom vyslovil, že na podanom návrhu trvá.

Následne 4. decembra 2009 okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov, proti čomu sa sťažovateľ 15. januára 2010 odvolal. Na základe toho okresný súd

25. januára 2010 predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn.

zo 14. apríla 2010 zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že

sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Spis bol okresnému súdu vrátený

5. mája 2010. Následne okresný súd uznesením z 23. augusta 2010 ustanovil sťažovateľovi

právneho zástupcu z radov advokátov, avšak ustanovený advokát 7. septembra 2010 podal

proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Pri posudzovaní tohto konania vedeného na okresnom súde ústavný súd vychádzal

z tých istých postulátov a zo svojej judikatúry, ako v prípade konania vedeného na

tamojšom súde pod sp. zn. .

V danom prípade konanie na okresnom súde prebieha od 20. novembra 2008, to

znamená, že 1 rok a 11 mesiacov. Z tohto obdobia je však potrebné vyňať obdobie, keď sa

spis nachádzal na krajskom súde, ktorého postup sťažovateľ nenamietal.

Ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka konania na okresnom súde v trvaní 1 roka

a 8 mesiacov v spojení s realizovanými úkonmi a charakterom danej veci zatiaľ vylučuje,

aby sa dalo uvažovať o prieťahoch v konaní, ktoré by dosahovali intenzitu spôsobilú

vyvolať účinky nezlučiteľné s obsahom základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s , ,

ods. 1 a a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd je toho názoru, že po doručení návrhu na začatie konania okresný súd

dlhšiu dobu nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa, čo je výrazný nedostatok v postupe tohto súdu, na druhej strane sa však

okresný súd neskôr venoval majetkovým pomerom sťažovateľa, priznaniu oslobodenia od

súdnych poplatkov a ustanovil mu aj právneho zástupcu.

Tieto skutočnosti spolu s doterajšou dĺžkou konania (1 rok a 8 mesiacov) a hlavne

charakterom súdneho sporu, v ktorom sa sťažovateľ domáha zlepšenia pomerov v ústave na

výkon trestu odňatia slobody, hoci v súčasnej dobe si svoj trest vykonáva v inom zariadení,

čo je dôkazom toho, že výsledok konania nemôže mať preňho zásadný význam, tvoria

podklad na záver ústavného súdu o tom, že ani v tomto prípade nedostatky v postupe

okresného súdu nie sú takej povahy, aby sa dalo uvažovať o vyslovení porušenia

označených práv. Vo vzťahu k uvedenému považuje ústavný súd za podstatné podotknúť,

že skutočnosť, či povaha súdneho sporu má, alebo nemá pre sťažovateľa zásadný význam,

nezbavuje okresný súd povinnosti konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Táto okolnosť

sa však zohľadňuje v kontexte ďalších súvislostí, ktorých poznanie tvorí komplexný obraz

o tom, či v danom prípade došlo, alebo nedošlo k porušeniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru. Toto hľadisko sa teda berie do úvahy

popri kritériám, akými sú správanie účastníkov konania, postup súdu a zložitosť veci.

V okolnostiach daného prípadu práve povaha súdneho konania spolu s doterajšou dĺžkou

konania a vykonanými úkonmi zo strany okresného súdu oslabujú tendenciu vysloviť

v namietanej veci porušenie práva zaručujúceho konanie bez prieťahov.

Ústavný súd súčasne konštatuje, že podobne ako v konaní vedenom na okresnom

súde pod sp. zn. ani v tomto konaní nezistil také nedostatky v postupe

okresného súdu, ktoré by ho viedli k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na

súdnu ochranu podľa a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť sa

aj v tejto časti javí ako zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd z tohto dôvodu

odmietol.

K veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. Spr 2490/09

V súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho práv postupom okresného súdu

vo veci sp. zn. Spr 2490/09 ústavný súd zistil, že ide o vec sťažovateľa, v rámci ktorej

okresný súd riešil jeho sťažnosti na nečinnosť sudcu okresného súdu. Z oznámenia

okresného súdu sp. zn. z 9. augusta 2010 adresovaného sťažovateľovi

vyplýva, že pod sp. zn. Spr 2490/2009 boli vybavované 2 sťažnosti sťažovateľa. Prvá z nich

sa týkala veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. , bola zo 7. augusta 2009

a okresný súd na ňu reagoval podaním zo 14. augusta 2009. Druhá z nich sa týkala veci

vedenej na okresnom súde pod sp. zn. , bola z 3. novembra 2009 a okresný

súd na ňu reagoval podaním z 9. novembra 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že podané sťažnosti na prieťahy v konaní

1. sa „minuli účinkom odstránenia protiprávneho stavu a vyvolali negatívne reakcie

dotknutého súdu v rozpore s § 62 ods. 3 z. č. 757/04 Z. z., keď súd na tieto sťažnosti

reagoval vydaním nezákonných uznesení, teda na ujmu sťažovateľa“,

2. neboli dostatočne a náležite vybavené.

Sťažovateľ prejavil nespokojnosť aj s postupom okresného súdu pri vybavovaní jeho

sťažností na prieťahy v konaní. Podľa jeho názoru tieto sťažnosti neboli náležite vybavené.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (napr.

).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť,

ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30

dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie

vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu.

To znamená, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu mal sťažovateľ k dispozícii

účinný prostriedok nápravy v podobe podania žiadosti predsedovi krajského súdu

o prešetrenie vybavenia jeho sťažností, a to v lehote 30 dní od doručenia odpovede predsedu

(podpredsedu) okresného súdu.

Sťažovateľ neuviedol, či túto možnosť využil. Bez ohľadu na to, či tak urobil, alebo

nie, ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti vzhľadom na to, že namietal len „postup

okresného súdu vo veci Spr 2490/09“ bez toho, aby namietal závery predsedu krajského

súdu, ktoré by mohli byť v danom prípade predmetom skúmania v konaní pred ústavným

súdom, odmietol pre neprípustnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, nezaoberal sa ďalšími požiadavkami

sťažovateľa ani jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010