Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 413/2010
PDF · 200.82 KB
No categories available
III. ÚS 413/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, pre namietané porušenie jeho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C
188/2008, sp. zn. 36 C 195/2008 a sp. zn. Spr 2490/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra
2010 doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané
porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 152 ods.
4 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 188/2008, sp. zn. 36 C 195/2008 a sp. zn. Spr 2490/09.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:
„Som toho názoru, že OS Trnava postupom odporujúcim princípom právneho štátu
(čl. 1 ústavy) zjavne neefektívnym, pomalým a nesprávnym procesným postupom pri
napĺňaní účelu Občianskeho súdneho poriadku... v rozpore s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 152
ods. 4 ústavy a nedôvodnou nečinnosťou neposkytuje praktickú a účinnú súdnu ochranu...
vo veciach vedených pod sp. zn. 36 C 188/08 a sp. zn. 36 C 195/08...
Okresný súd v podstate nevykonal v priebehu týchto konaní nič významné, čo by
smerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, teda okrem vydania nezákonných
rozhodnutí, ktoré boli nadriadeným súdom zrušené a vrátené OS. Každé rozhodnutie, ktoré
bolo zrušené, treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Obe napadnuté konania sú
skutkovo i právne veľmi jednoduché a sťažovateľ nespôsobil žiadnym svojím správaním
spomalenie postupu súdu, preto prieťahy v konaniach sú výlučne zavinené len postupom OS
Trnava.
Sťažovateľ je toho názoru, že nečinnosťou súdu je okrem práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov porušené aj právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý
proces, keďže nečinnosť súdu nie je účinnou a praktickou súdnou ochranou, ale tá je iba
formálna, teoretická a iluzórna.
Sťažovateľ si súčasne dovolí namietať porušenie práva na súdnu ochranu aj
v konaniach (o ním podaných sťažnostiach na nečinnosť súdu) vedených pod sp. zn. Spr
2490/09, ktoré neboli náležite prešetrené a vybavené v zmysle zákona.
Treba poukázať na ten fakt, že v bezprostrednej časovej nadväznosti na sťažovateľom
podané sťažnosti na nečinnosť súdu a prieťahy v konaniach, boli súdom vydané úmyselne
nezákonné rozhodnutia, ktorých účelom malo byť jednak poškodiť sťažovateľa a jednak
zastaviť za každú cenu napadnuté konanie...
Sťažovateľ má osobný záujem na odstránení právnej neistoty v konaní pod sp. zn.
36 C 188/2008, ktoré sa týka zahladenia disciplinárnych trestov a v priamej príčinnej
súvislosti sa dotýka podmienečného prepustenia sťažovateľa z VTOS a práva na osobnú
slobodu, teda toto konanie má obzvlášť závažný význam.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu
v konaniach vedených pod sp. zn. 36 C 188/2008, sp. zn. 36 C 195/2008 a sp. zn.
Spr 2490/09 boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu zakázal pokračovať v porušovaní týchto práv,
prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a uložil mu povinnosť zaplatiť mu
primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € s úrokom z omeškania „v aktuálnej
výške od právoplatnosti nálezu do zaplatenia“.
Sťažovateľ z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie umocnenej tým, že sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody, zároveň žiadal ústavný súd o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05, III. ÚS 80/2010).
Sťažovateľ v sťažnosti namietal prieťahy v postupe okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 36 C 188/2008 a sp. zn. 36 C 195/2008 a zároveň aj porušenie
základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, pretože podľa
jeho názoru okresný súd mu v namietaných konaniach neposkytuje účinnú ochranu, o čom
svedčia aj prijaté rozhodnutia, ktoré boli odvolacím súdom zrušené. Okrem toho sťažovateľ
namietal aj postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2490/09 pri
vybavovaní jeho sťažností na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 188/2008
a sp. zn. 36 C 195/2008, ktoré podľa jeho názoru neboli dostatočne a náležite vybavené.
Zároveň namietal, že podanie týchto sťažností smerovalo k prijatiu preňho nepriaznivých
rozhodnutí.
K veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 36 C 188/2008
V priebehu konania ústavný súd zistil, že 21. novembra 2008 podal sťažovateľ na
okresnom súde vo veci sp. zn. 36 C 188/2008 návrh na zahladenie disciplinárnych trestov
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. (ďalej len „ústav na výkon trestu odňatia
slobody“). Ešte 27. novembra 2008 okresný súd konanie zastavil, ale 5. januára 2009 podal
sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, na základe čoho bol spis 13. februára 2009
predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“). Ten uznesením sp. zn. 24
Co 39/2009 zo 16. júna 2009 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie spolu so spisom 25. júna 2009.
Dňa 21. augusta 2009 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,
čomu okresný súd 27. novembra 2009 nevyhovel, a preto proti jeho rozhodnutiu podal
sťažovateľ 15. januára 2010 odvolanie. Okresný súd predložil spis krajskému súdu
22. januára 2010, ktorý vo veci rozhodol uznesením sp. zn. 9 Co 24/2010 z 29. júla 2010,
a okresnému súdu vec vrátil na ďalšie konanie spolu so spisom 9. augusta 2010. Dňa
23. augusta 2010 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené sťažovateľovi.
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 233/06).
V namietanom prípade ústavný súd zistil, že konanie vedené na okresnom súde pod
sp. zn. 36 C 188/2008 trvá necelé dva roky. Z toho viac ako 10 mesiacov sa spis nachádzal
na odvolacom súde, ktorého postup sťažovateľ nenamietal. Ústavný súd síce zistil, že
okresný súd počas tohto obdobia nevykonával jednotlivé procesné úkony priebežne, ale
tento jeho postup hodnotí ako ojedinelú nečinnosť.
Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu
hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01,
III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla
prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili
celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
Na základe dosiaľ zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel k záveru, že postup
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 188/2008 sa zatiaľ nevyznačuje takými
zásadnými prieťahmi alebo obdobiami nečinnosti, aby sa dalo uvažovať o vyslovení
porušenia označených práv, a to aj napriek tomu, že výsledok tohto konania nemá
zanedbateľný význam pre sťažovateľa.
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného týmito článkami (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr.
I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01,
V nadväznosti na tento záver ústavný súd vylúčil aj možnosť porušenia základného
práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pretože nebolo
zistené, aby sa okresný súd odmietol zaoberať sťažovateľovou vecou alebo aby mu odmietol
poskytnúť právnu ochranu, ktorej sa domáha. Skutočnosť, že prijal rozhodnutia, ktoré
nespĺňali očakávania sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo k porušeniu zásady zákazu
denegatio iustitiae.
Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom
okresného súdu a namietaným porušením uvedených práv, sťažnosť v tejto časti už na
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti.
Toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci, na základe ktorej by už
ústavný súd v budúcnosti nemohol o prípadných prieťahoch v uvedenej veci konať, ak
okresný súd bude vo veci ďalej nečinný a sťažovateľ sa opätovne obráti so sťažnosťou na
ústavný súd.
K veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 36 C 195/2008
Ústavný súd zistil, že v danej veci podal sťažovateľ 20. novembra 2008 na okresnom
súde návrh, ktorým sa domáhal, aby v ústave na výkon trestu odňatia slobody boli pre
odsúdených vytvorené podmienky zodpovedajúce príslušným právnym normám, pričom
v tejto súvislosti žiadal o nainštalovanie rozhlasu v celách, v ktorých si odsúdení
odpykávajú svoj trest.
Po 11 mesiacoch od podania návrhu okresný súd 9. októbra 2009 vyzval sťažovateľa,
či zotrváva na svojom návrhu, keďže medzičasom bol premiestnený do iného ústavu na
výkon trestu odňatia slobody. Sťažovateľ na výzvu reagoval podaním doručeným
okresnému súdu 3. novembra 2009, v ktorom vyslovil, že na podanom návrhu trvá.
Následne 4. decembra 2009 okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych
poplatkov, proti čomu sa sťažovateľ 15. januára 2010 odvolal. Na základe toho okresný súd
25. januára 2010 predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn.
24 Co 27/2010 zo 14. apríla 2010 zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že
sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Spis bol okresnému súdu vrátený
5. mája 2010. Následne okresný súd uznesením z 23. augusta 2010 ustanovil sťažovateľovi
právneho zástupcu z radov advokátov, avšak ustanovený advokát 7. septembra 2010 podal
proti tomuto uzneseniu odvolanie.
Pri posudzovaní tohto konania vedeného na okresnom súde ústavný súd vychádzal
z tých istých postulátov a zo svojej judikatúry, ako v prípade konania vedeného na
tamojšom súde pod sp. zn. 36 C 188/2008.
V danom prípade konanie na okresnom súde prebieha od 20. novembra 2008, to
znamená, že 1 rok a 11 mesiacov. Z tohto obdobia je však potrebné vyňať obdobie, keď sa
spis nachádzal na krajskom súde, ktorého postup sťažovateľ nenamietal.
Ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka konania na okresnom súde v trvaní 1 roka
a 8 mesiacov v spojení s realizovanými úkonmi a charakterom danej veci zatiaľ vylučuje,
aby sa dalo uvažovať o prieťahoch v konaní, ktoré by dosahovali intenzitu spôsobilú
vyvolať účinky nezlučiteľné s obsahom základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 51
ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd je toho názoru, že po doručení návrhu na začatie konania okresný súd
dlhšiu dobu nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľa, čo je výrazný nedostatok v postupe tohto súdu, na druhej strane sa však
okresný súd neskôr venoval majetkovým pomerom sťažovateľa, priznaniu oslobodenia od
súdnych poplatkov a ustanovil mu aj právneho zástupcu.
Tieto skutočnosti spolu s doterajšou dĺžkou konania (1 rok a 8 mesiacov) a hlavne
charakterom súdneho sporu, v ktorom sa sťažovateľ domáha zlepšenia pomerov v ústave na
výkon trestu odňatia slobody, hoci v súčasnej dobe si svoj trest vykonáva v inom zariadení,
čo je dôkazom toho, že výsledok konania nemôže mať preňho zásadný význam, tvoria
podklad na záver ústavného súdu o tom, že ani v tomto prípade nedostatky v postupe
okresného súdu nie sú takej povahy, aby sa dalo uvažovať o vyslovení porušenia
označených práv. Vo vzťahu k uvedenému považuje ústavný súd za podstatné podotknúť,
že skutočnosť, či povaha súdneho sporu má, alebo nemá pre sťažovateľa zásadný význam,
nezbavuje okresný súd povinnosti konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Táto okolnosť
sa však zohľadňuje v kontexte ďalších súvislostí, ktorých poznanie tvorí komplexný obraz
o tom, či v danom prípade došlo, alebo nedošlo k porušeniu základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Toto hľadisko sa teda berie do úvahy
popri kritériám, akými sú správanie účastníkov konania, postup súdu a zložitosť veci.
V okolnostiach daného prípadu práve povaha súdneho konania spolu s doterajšou dĺžkou
konania a vykonanými úkonmi zo strany okresného súdu oslabujú tendenciu vysloviť
v namietanej veci porušenie práva zaručujúceho konanie bez prieťahov.
Ústavný súd súčasne konštatuje, že podobne ako v konaní vedenom na okresnom
súde pod sp. zn. 36 C 188/2008 ani v tomto konaní nezistil také nedostatky v postupe
okresného súdu, ktoré by ho viedli k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť sa
aj v tejto časti javí ako zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd z tohto dôvodu
odmietol.
K veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. Spr 2490/09
V súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho práv postupom okresného súdu
vo veci sp. zn. Spr 2490/09 ústavný súd zistil, že ide o vec sťažovateľa, v rámci ktorej
okresný súd riešil jeho sťažnosti na nečinnosť sudcu okresného súdu. Z oznámenia
okresného súdu sp. zn. 1 SprI 20/2010 z 9. augusta 2010 adresovaného sťažovateľovi
vyplýva, že pod sp. zn. Spr 2490/2009 boli vybavované 2 sťažnosti sťažovateľa. Prvá z nich
sa týkala veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 36 C 188/2008, bola zo 7. augusta 2009
a okresný súd na ňu reagoval podaním zo 14. augusta 2009. Druhá z nich sa týkala veci
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 36 C 195/2008, bola z 3. novembra 2009 a okresný
súd na ňu reagoval podaním z 9. novembra 2009.
Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že podané sťažnosti na prieťahy v konaní
1. sa „minuli účinkom odstránenia protiprávneho stavu a vyvolali negatívne reakcie
dotknutého súdu v rozpore s § 62 ods. 3 z. č. 757/04 Z. z., keď súd na tieto sťažnosti
reagoval vydaním nezákonných uznesení, teda na ujmu sťažovateľa“,
2. neboli dostatočne a náležite vybavené.
Sťažovateľ prejavil nespokojnosť aj s postupom okresného súdu pri vybavovaní jeho
sťažností na prieťahy v konaní. Podľa jeho názoru tieto sťažnosti neboli náležite vybavené.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu
na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej
sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (napr.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť,
ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30
dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie
vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu.
To znamená, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu mal sťažovateľ k dispozícii
účinný prostriedok nápravy v podobe podania žiadosti predsedovi krajského súdu
o prešetrenie vybavenia jeho sťažností, a to v lehote 30 dní od doručenia odpovede predsedu
(podpredsedu) okresného súdu.
Sťažovateľ neuviedol, či túto možnosť využil. Bez ohľadu na to, či tak urobil, alebo
nie, ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti vzhľadom na to, že namietal len „postup
okresného súdu vo veci Spr 2490/09“ bez toho, aby namietal závery predsedu krajského
súdu, ktoré by mohli byť v danom prípade predmetom skúmania v konaní pred ústavným
súdom, odmietol pre neprípustnosť.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, nezaoberal sa ďalšími požiadavkami
sťažovateľa ani jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným
súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2010