Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)III. ÚS 30/2011
PDF · 142.02 KB
No categories available
III. ÚS 30/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. G., MBA, B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou
N., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ JUDr. P. N., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 215/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. I. G., MBA, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra
2010 doručená sťažnosť Ing. I. G., MBA (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 215/2009.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde 22.
septembra 2009 návrh na určenie neplatnosti rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v P.
v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Keďže okresný
súd nevykonal žiadny úkon, sťažovateľ sa telefonicky vo februári 2010 informoval na stav
uvedeného konania. Po podaní informácie, že vec bola pridelená zákonnej sudkyni, však
ďalej okresný súd nekonal, preto opätovne žiadal okresný súd v auguste 2010 o podanie
správy o stave konania a v októbri 2010 tiež podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní. Dosiaľ mu nebola doručená odpoveď na jeho sťažnosť, ale 2. novembra
2010 mu bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku.
Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol,
že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie
v sume 1 000 € a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa sťažnosťou z 22. novembra 2010
doručenou ústavnému súdu 29. novembra 2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáha vyslovenia porušenia svojich práv na ústavnom súde, pretože okresný súd nekonal
viac ako jeden rok od podania návrhu (od 22. septembra 2009). Preto podal
19. februára 2010 predsedovi okresného súdu aj sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Na jeho sťažnosť však nedostal
odpoveď.
Ústavný súd k tomu ďalej uvádza, že namietané konanie na okresnom súde trvalo
do podania sťažnosti ústavnému súdu iba 14 mesiacov. Túto dobu ústavný súd zásadne
nepovažuje za dobu relevantne zasahujúcu do základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov (napr. m. m. IV. ÚS 200/03), ak navyše sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy
iba mesiac predtým, ako sa obrátil na ústavný súd. Takéto využitie právneho prostriedku
nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom so zreteľom na to, že
odpoveď na jeho sťažnosť mu ešte nebola doručená, nepredstavuje dostatočný časový
priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Sťažovateľ navyše nepodal proti postupu
predsedu okresného súdu sťažnosť, keďže ju ten nevybavil riadne v zákonnej lehote
podľa zákona o súdoch.
Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu
vyššieho stupňa.
Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho názoru,
že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže
požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského
súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písm. b)
tohto ustanovenia ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského
súdu...
Keďže sťažovateľ v sťažnosti nepreukázal, či využil tieto účinné právne prostriedky
nápravy, ústavný súd odmietol sťažnosť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd tiež konštatuje, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná v danom
prípade predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie
právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje
a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné
a neprinieslo ním sledovaný cieľ.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
rozhodol o tejto časti sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Nad rámec k tomu ústavný súd poznamenáva, že z judikatúry ústavného súdu navyše
vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy [i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02,
III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04].
V zmysle judikatúry ústavného súdu ak dospeje ústavný súd k záveru, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
posúdiť ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku
(napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03, III. ÚS 52/05) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03,
I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 252/05).
Ústavný súd preto skutočnosť, že okresný súd bol nečinný trinásť mesiacov (od
22. septembra 2009, keď bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa, do 27. októbra
2010, keď okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v sume
1 866 €), posúdil iba ako ojedinelý prieťah, ktorý však nenadobudol intenzitu porušenia
základných práv sťažovateľa, pretože v kontexte uvedeného ide o veľmi krátke obdobie.
Navyše po podaní sťažnosti okresný súd urobil ihneď prvý úkon, keď spracoval výzvu na
zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sťažovateľ nezaplatil už pri podaní návrhu, čo je jeho
povinnosťou.
Z uvedených dôvodov ústavný súd mohol sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd však k tomu pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti
všeobecného súdu, prípadne iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu),
ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by
nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej
podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka závisí od povahy veci) by
totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. januára 2011