Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 713/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti A. S., zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, konajúcou prostredníctvom

konateľa a advokáta JUDr. Michala Mandzáka, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť A. S. trovy konania v sume

331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet Advokátskej kancelárie

Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta

2013 doručená sťažnosť A. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, konajúcou prostredníctvom

konateľa a advokáta JUDr. Michala Mandzáka (ďalej len „právny zástupca sťažovateľa“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „... ako navrhovateľ návrhom na začatie

konania zo dňa 01. 05. 2012, doručeným Okresnému súdu... dňa 03. 05. 2012 v spojení

s návrhom na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 20. 08. 2012, domáhal vydania

rozsudku, ktorým súd určí, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom sťažovateľovi

je neplatná, určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru sťažovateľa je neplatné, určí,

že pracovný pomer medzi sťažovateľom a odporcom trvá a zároveň prizná sťažovateľovi

náhradu mzdy vo výške vyčíslenej v návrhu na zmenu návrhu začatie konania zo dňa

20. 08. 2012 a súčasne zaviaže odporcu na náhradu trov konania.

Odo dňa podania návrhu dňa 03. 05. 2012 na Okresnom súde... a následného návrhu

na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 20. 08. 2012 sa ku dnešnému dňu vôbec

nekonalo a vo veci nie je vykonaný žiaden úkon.

Dňa 03. 08. 2012 sťažovateľ (zastúpený advokátom) podal sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní a požiadal predsedníčku súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností,

aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijala a zabezpečila vykonanie opatrení na

odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup súdu,

ktorým súd porušuje právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V odpovedi na sťažnosť v konaní spis zn. zo dňa 20. 08. 2012

predsedníčka Okresného súdu Bratislava I uviedla, že nahliadnutím do spisu zistila, že dňa

03. 05. 2012 bol súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: A. S.

proti odporcovi G. s. r. o. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Dňa 10. 05.

2012 zákonná sudkyňa dala pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi na odstránenie vád

návrhu a na ďalší procesný postup vo veci. Zároveň predsedníčka súdu oznámila, že s

predmetnou sťažnosťou oboznámila zákonnú sudkyňu a vyzvala zákonnú sudkyňu, ako aj

vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého

stavu. Podľa vyjadrenia predsedníčky súdu bude vybavenie veci priebežne sledovať tak, aby

k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.

Dňa 05. 02. 2013 sťažovateľ (zastúpený advokátom) podal opakovanú sťažnosť na

prieťahy v konaní, nakoľko aj napriek pôvodne podanej sťažnosti zákonná sudkyňa

nenariadila ústne pojednávanie vo veci a to bez toho, aby k takémuto postupu viedli

procesné prekážky. Jedná sa o pracovnoprávnu vec, ktorú sú súdy povinné vybavovať

prednostne pred inými vecami, pričom sťažovateľovi je z verejne dostupných zdrojov známe,

že zákonná sudkyňa pojednáva veci z roku 2012, ktoré napadli po jeho návrhu a nejedná sa

o pracovnoprávne vecí. Sťažovateľ je cudzí štátny príslušník, ktorý sa sústavne informuje na

stav súdneho konania, ako i na dôvody, prečo súd v jeho veci nekoná.

V odpovedi na sťažnosť v konaní spis. zn.: zo dňa 06. 03. 2013

predsedníčka Okresného súdu Bratislava I uviedla, že nahliadnutím do súdneho spisu

sp. zn. zistila, že dňa 20. 08. 2012 bol súdu doručený návrh na zmenu návrhu

na začatie konania. Dňa 04. 09. 2012 vyšší súdny úradník požiadal prípisom odporcu na

doručenie osobného spisu navrhovateľa, vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby súdu

oznámil, či navrhovateľ ovláda slovenský jazyk, a vyzval odporcu na vyjadrenie sa

k návrhu.

Zároveň dňa 04. 09. 2012 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh vo výške 99,50 Eur. Dňa 19. 09. 2012 právny zástupca navrhovateľa oznámil

súdu, že navrhovateľ uhradil súdny poplatok v zmysle výzvy zo dňa 04. 09. 2012, a oznámil,

že navrhovateľ neovláda slovenský jazyk. Dňa 04. 10. 2012 boli súdu predložené dokumenty

v zmysle výzvy zo dňa 04. 09. 2012. Dňa 09. 10. 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie

odporcu k návrhu na začatie konania. Na základe vyššie uvedeného považovala

predsedníčka Okresného súdu Bratislava I sťažnosť za dôvodnú, keďže vo veci vznikol

objektívny prieťah. Sťažovateľovi oznámila, že so sťažnosťou oboznámila zákonnú sudkyňu,

ktorá uviedla, že vec nie je možné vytýčiť, nakoľko vec nie je pripravená v zmysle ust. § 114

ods. 1 , a vyzvala ju a vyššieho súdneho úradníka, aby

neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Podľa vyjadrenia

predsedníčky súdu bude vybavenie veci priebežne sledovať tak, aby k zbytočným prieťahom

v konaní zo strany súdu nedochádzalo.

Uznesením zo dňa 11. 03. 2013, doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa

03. 04. 2013, súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Prípisom zo dňa 10. 04. 2013

Okresný súd Bratislava I zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľa vyjadrenie odporcu

k návrhu zo dňa 09. 10. 2012 a požiadal o založenie listinných dôkazov v slovenskom jazyku

v lehote 20 dní. Oznámením zo dňa 02. 05. 2013 právny zástupca sťažovateľa predložil súdu

preklad listinných dôkazov.

Okrem uvedených úkonov Okresný súd Bratislava I neuskutočnil v konaní žiadne iné

relevantné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu veci.“

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že „Ústavný súd SR uznesením,

č. k.: -17, zo dňa 17. 04. 2013 sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. V závere uznesenia Ústavný súd SR pripomenul, že toto rozhodnutie

nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto

nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ

v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom Okresného súdu Bratislava I dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil Ústavnému súdu SR novú sťažnosť.“.

Podľa názoru sťažovateľa „Okresný súd Bratislava I ako všeobecný súd nezabezpečil

v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej neistoty

sťažovateľa, a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty sťažovateľa

naďalej trvá.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:

18 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi A. S. priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- Eur (slovom tritisíc

eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia,

4. Sťažovateľovi A. S. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dni od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3726/2013 z 1. októbra 2013, v ktorom uviedla prehľad

procesných úkonov okresného súdu a pripojila i stanovisko zákonnej sudkyne. Zákonná

sudkyňa vo svojom stanovisku podrobne opísala realizované úkony súdu v predmetnom

konaní a zároveň poukázala na svoju vysokú zaťaženosť a na skutočnosť, že ide o konanie

s tzv. „cudzím prvkom“. Na záver uviedla, že navrhuje ústavnému súdu odmietnuť sťažnosť

sťažovateľa „ako neprípustnú (. v spojení s

(, , ), nakoľko podľa rozhodnutí ÚS SR

napr. (, ) Ústavný súd považuje sťažnosť podľa § 62 zák.

č. za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle zákona

o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný

priestor, na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu

zapríčineného, jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou. Teda sťažnosť podaná

ústavnému súdu je predčasná“.

Ústavný súd uznesením č. k. -25 z 12. decembra 2013 prijal

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3726/2013 z 27. februára 2014 oznámila, že netrvá na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a že zotrváva na vyjadrení k sťažnosti

z 1. októbra 2013.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. Spr 3726/2013 z 1. októbra 2013 a z 27. februára 2014 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 18. marca 2014

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom v ňom navyše okrem

iného uviedol: «Za príklad prieťahového súdneho konania je možné považovať postup súdu,

ktorým navrhovateľa vyzýval na „odstránenie vád návrhu“ a žiadal jeho právneho

zástupcu, aby uviedol, či si uplatňuje aj náhrady mzdy, a ak áno, tak nech uvedie jej výšku.

Máme za to, že sa nejednalo o vadu návrhu, keďže žiadny právny predpis neustanovuje

povinnosť dožadovať sa súčasne s určením neplatnosti pracovného pomeru i náhrady mzdy.

Tieto dve zložky môžu byť predmetom dvoch samostatných konaní (tzv. objektívna

kumulácia návrhu). Aj napriek tejto skutočnosti, vedení snahou zabezpečiť rýchle

a bezprieťahové konanie sme s týmto nesprávnym právnym názorom Okresného súdu

Bratislava I nepolemizovali a podvolili sme sa jeho výzve. Ani tento náš postoj však

neprispel k bezprieťahovému súdnemu konaniu a súd síce vykonával procesné úkony, ale

jednalo sa o úkony neefektívne, ktoré žiadnym spôsobom neprispievali k dosiahnutiu

právoplatného rozhodnutia vo veci samej.»

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu

namietaného konania:

1. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 3. mája 2012 žalobu, ktorou sa domáhal

určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer trvá.

Zákonná sudkyňa dala 10. mája 2012 pokyn na odstránenie nedostatkov žalobného návrhu.

2. Sťažovateľ doručil 1. augusta 2012 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovanú jeho predsedníčke.

3. Dňa 20. augusta 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na

rozšírenie petitu žaloby.

4. Okresný súd 4. septembra 2012 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku, zároveň vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobe, a poučenie o procesných

právach doručil účastníkom konania.

5. Dňa 5. februára 2013 podal sťažovateľ predsedníčke okresného súdu opakovanú

sťažnosť na prieťahy v konaní.

6. Okresný súd uznesením č. k. -225 z 11. marca 2013 pripustil zmenu

petitu žaloby a 10. apríla 2013 vyzval sťažovateľa na predloženie listinných dôkazov.

7. Dňa 4. júla 2013 nariadila zákonná sudkyňa pojednávanie na 3. jún 2014, resp.

30. september 2014 (náhradný termín).

8. Okresný súd uznesením č. k. -248 z 25. septembra 2013 ustanovil

súdnu prekladateľku na preklad písomností zo spisu v súlade s § 18 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom v prvom rade domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom

namietaného konania je rozhodovanie o žalobe, ktorou sa sťažovateľ domáha určenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, určenia že pracovný pomer trvá a náhrady mzdy

z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Ústavný súd konštatuje že obdobné

spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov a aj preto ju

z právneho hľadiska nepovažuje za zložitú. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že z hľadiska

premetu sporu ide o vec existenčnej povahy, a preto k nej treba pristupovať s osobitnou

starostlivosťou. Skutočnosť, že sťažovateľ má trvalý pobyt v zahraničí a neovláda úradný

jazyk, by mohla v ďalšom priebehu konania zakladať objektívne dôvody na jeho predĺženie.

V čase, keď ústavný súd rozhoduje o sťažnosti, ale touto skutočnosťou nemožno

ospravedlňovať doterajší (v zásade pasívny) postup okresného súdu, keďže doteraz vykonal

v namietanom konaní len niekoľko časovo nenáročných úkonov.

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,

ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na

jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní. V tejto súvislosti ústavný súd v prvom rade konštatuje, že vzhľadom

na skutočnosť, že sťažovateľ doručil okresnému súdu žalobu 3. mája 2012, nemohlo v jeho

doterajšom priebehu dôjsť k obdobiam dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti, čo by

mohlo za určitých okolností samo osebe zakladať dôvod na to, aby ústavný súd sťažnosti

nevyhovel. Napriek uvedenému ústavný súd zastáva názor, že doterajší postup okresného

súdu, ktorý sa v priebehu takmer dvoch rokov od jeho začatia vo svojej podstate obmedzil

len na jedno procesné rozhodnutie (pripustenie zmeny petitu žaloby) a nariadenie

pojednávania, a to (až) na 3. jún 2014, nie je z ústavného hľadiska akceptovateľný. Tento

záver ústavný súd odôvodňuje predovšetkým tým, že predmetom namietaného konania je

pracovnoprávny spor, ktorý má pre sťažovateľa existenčnú povahu, a preto je žiaduce, aby

k nemu okresný súd pristupoval s osobitnou starostlivosťou. Navyše, ústavný súd považuje

za neadekvátnu (neprimeranú) aj reakciu okresného súdu na (už opakovanú) sťažnosť

sťažovateľa na prieťahy v konaní adresovanú jeho predsedníčke, keďže v nadväznosti na jej

podanie síce okresný súd urýchlene nariadil vo veci pojednávanie, ale až na 3. jún 2014,

hoci opakovanú sťažnosť na prieťahy sťažovateľ podal už 5. februára 2013(!).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že doterajšou pasivitou okresného

súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa podľa , ako aj jeho práva podľa dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Ústavný súd, vychádzajúc predovšetkým z doterajšej dĺžky namietaného konania,

ako aj zo skutočnosti, že uložil okresnému súdu v jeho ďalšom priebehu konať bez

zbytočných prieťahov, dospel k záveru, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci

nie je nevyhnutné poskytnúť sťažovateľovi vyšší stupeň ochrany, a preto jeho žiadosti

o priznanie primeraného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní

o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 € (za 2 úkony urobené v roku 2013).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony vykonané v roku 2013 tak priznal po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €,

a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 €, čo

spolu po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.)

predstavuje sumu 331,12 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Úhradu za písomné vyjadrenie zo 14. marca 2014 ústavný súd nepriznal, prihliadajúc

na jeho obsah, ako i skutočnosť, že si ju právny zástupca sťažovateľa neuplatnil.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2014