Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 220/2013
PDF · 140.95 KB
No categories available
I. ÚS 220/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť A. S., Spolková republika Nemecko, zastúpeného A, s. r. o.,
B., vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu a na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18
Cpr/3/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára
2013 doručená sťažnosť spoločnosti A. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základných práv na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cpr/3/2012.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „... ako navrhovateľ návrhom na
začatie konania zo dňa 01. 05. 2012, doručeným Okresnému súdu... dňa 03. 05. 2012
v spojení s návrhom na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 20. 08. 2012, domáhal
vydania rozsudku, ktorým súd určí, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom
sťažovateľovi je neplatná, určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru sťažovateľa je
neplatné, určí, že pracovný pomer medzi sťažovateľom a odporcom trvá a zároveň prizná
sťažovateľovi náhradu mzdy vo výške vyčíslenej v návrhu na zmenu návrhu začatie konania
zo dňa 20. 08. 2012 a súčasne zaviaže odporcu na náhradu trov konania.
Odo dňa podania návrhu dňa 03. 05. 2012 na Okresnom súde... a následného návrhu
na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 20. 08. 2012 sa ku dnešnému dňu vôbec
nekonalo a vo veci nie je vykonaný žiaden úkon.
Dňa 03. 08. 2012 sťažovateľ (zastúpený advokátom) podal sťažnosť na prieťahy
v súdnom konaní a požiadal predsedníčku súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností,
aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijala a zabezpečila vykonanie opatrení na
odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup súdu,
ktorým súd porušuje právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
V odpovedi na sťažnosť v konaní spis zn. 18 Cpr 3/2012 zo dňa 20. 08. 2012
predsedníčka Okresného súdu Bratislava I uviedla, že nahliadnutím do spisu zistila, že dňa
03. 05. 2012 bol súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: A. S.
proti odporcovi G. s. r. o. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Dňa 10. 05.
2012 zákonná sudkyňa dala pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi na odstránenie vád
návrhu a na ďalší procesný postup vo veci. Zároveň predsedníčka súdu oznámila, že s
predmetnou sťažnosťou oboznámila zákonnú sudkyňu a vyzvala zákonnú sudkyňu, ako aj
vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého
stavu. Podľa vyjadrenia predsedníčky súdu bude vybavenie veci priebežne sledovať tak, aby
k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.“
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu... v konaní vedenom pod spis, zn.: 18 Cpr/3/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu... prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.: 18 Cpr/3/2012
konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi A. S. priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- EUR... ktoré je
Okresný súd... povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi A. S. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd... povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
8. Predmetom konania pred všeobecným súdom je žaloba sťažovateľa o určenie
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a o náhradu mzdy, ktorá bola podaná
na okresnom súde 3. mája 2012 v spojení so zmenou žalobného návrhu z 20. augusta 2012.
9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
10. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu sťažnosti
a pripojených listín a dopytom na okresnom súde zistil, že predmetné konanie začalo
3. mája 2012 na okresnom súde podaním žaloby sťažovateľom a je vedené pod sp. zn.
18 Cpr 3/2012. Okresný súd priebežne (primerane okolnostiam danej veci) konal vo veci,
keď dal pokyn 10. mája 2012 na odstránenie vád žalobného návrhu, 4. septembra 2012
vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu, a vyzval aj navrhovateľa, či ovláda
slovenský jazyk.
11. Sťažovateľ v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním doručil 3. augusta 2012
predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť
predsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 2207/12 z 20. augusta 2012 oznámila, že
prijala konkrétne opatrenia na nápravu spočívajúce v tom, že so „sťažnosťou oboznámila
zákonnú sudkyňu a vyzvala som ju a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali
opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie veci budem priebežne sledovať, tak,
aby k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.“.
12. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania (8 a pol
mesiaca) ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Doterajší
priebeh konania pred označeným súdom bol bez významnejších prieťahov a nezakladá
reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu
v – pre sťažovateľa existenčne významnej veci – by eventuálne mohla spôsobiť porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
13. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil, že v konaní vedenom
na okresnom súde vo veci sp. zn. 18 Cpr/3/2012 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu
do práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
14. Nad rámec posudzovanej veci pozornosti ústavného súdu neušlo, že k sťažnosti
priložené splnomocnenie je udelené obchodnej spoločnosti A., s. r. o., B., a teda
nezodpovedá dikcii ustanoveniu § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný
súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2013