Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 101/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práva na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„I.A V konaní bola podaná žaloba dňa 19. 09. 2006 na Okresnom

súde Bratislava II, žiadosť o platobný rozkaz sp. zn. bez akejkoľvek

špecifikácie len s požiadavkou o zaplatenie sumy 18.885,- Sk.

I.B Napriek nenáležitej žalobe Okresný súd vydal platobný rozkaz obratom dňa

26. 09. 2006. Proti platobnému rozkazu bol včas podaný náležitý odpor dňa 08. 12. 2006.

I.C Na pojednávaní vyšlo najavo, že sťažovateľ nemal nedoplatky, ale mal

preplatky...

I.D Napriek jasnosti merita vo veci samej zákonná sudkyňa nerozhodla..., ale

konanie prerušila... dňa 11. 06. 2008.

I.E Sťažovateľ sa proti prerušeniu konania odvolal, ale senát odvolacieho súdu

potvrdil chybné rozhodnutie...

I.F Sťažovateľ podal dovolanie proti chybnému rozhodnutiu odvolacieho súdu a

sťažovateľovi bol ustanovený advokát JUDr. G. A. K dovolaciemu konaniu však nedošlo.

I.G Odo dňa prerušenia konania zo dňa 11. 06. 2008, dňa 19. 5. 2010

žalobca vzal žalobu späť, po 2-rokoch zbytočných prieťahov Okresného súdu BA II...“

Konanie, v ktorom sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, je vedené na okresnom

súde pod sp. zn. a na krajskom súde pod sp. zn. . Sťažovateľ

uviedol, že jeho súdny spor trvá už od roku 2006 a dosiaľ nie je právoplatne skončený, čo

len prehlbuje jeho právnu neistotu.

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu a krajského súdu vidí porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej namieta aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 13 dohovoru krajským súdom, ktorý potvrdil uznesením č. k. -150

z 22. augusta 2008 uznesenie okresného súdu č. k. -146 z 11. júna 2008

o prerušení konania vedeného pod sp. zn. . Priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodnil tým, že z dôvodu prieťahov spôsobených okresným súdom

a krajským súdom je v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné práva D. B. v konaní

garantované a

Dohovoru.

II.B. Krajský súd Bratislava porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2

a a Dohovoru.

II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 30.000

EUR (pre opakované delikty) a Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu

vo výške 50.000 EUR (pre opakované delikty), oba súdy v lehote 15 dní odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia.

II.D. V prípade omeškania sú obidva súdy povinné zaplatiť úrok z omeškania vo

výške 200 EUR za každý deň omeškania odo dňa povinnosti zaplatiť satisfakciu do

zaplatenia.

II.E. Ústavný súd prikazuje predsedníčke Okresného súdu Bratislava II podať podnet

na trestné stíhanie sudkyne JUDr. I. D. za páchanie trestnej činnosti § 326 Tr. z.

ZNEUŽÍVANIE PRÁVOMOCI VEREJNÉHO ČINITEĽA ods. 1 písm. a) b) c) ods. 3 písm. c

- kto marí uplatňovanie základných práv a § 344 Tr. z. ods. 2 - marenie spravodlivosti, v

lehote 15 dní odo dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.F. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II v konaní

konať bez ďalších prieťahov a rozhodnúť.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanej sťažnosti listom zo 14. januára 2011

sp. zn. Spr. 3806/2010 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, v ktorom sa

uvádza:

„Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, ako aj obsahom predmetného spisu som

zistila, že návrh na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa B., a. s. Ž. c/a MUDr. D. B., o

zaplatenie 18 885,- Sk s príslušenstvom bol podaný na tunajší súd dňa 19. 09. 2006. Vec

bola vedená pod spisovou značkou . Platobný rozkaz súd vydal dňa 26. 09.

2006. Sťažovateľ podal voči platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor a po výzve súdu

na zaplatenie súdneho poplatku za odpor požiadal o priznanie oslobodenia od zaplatenia

súdneho poplatku. Po vykonanom šetrení na zistenie pomerov u žiadateľa súd dňa 21. 06.

2007 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku. Dňa 26. 04. 2007 navrhovateľ

požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že má informáciu o tom, že na Okresnom súde

Bratislava II je pod spisovou značkou vedené konanie o spôsobilosti na právne

úkony sťažovateľa a toto nebolo doposiaľ právoplatne skončené, nakoľko toto rozhodnutie

súdu má zásadný význam pre posúdenie procesnej spôsobilosti sťažovateľa. Vec bola

prevedená z registra 32Ro do registra 50C a je vedená pod spisovou značkou

. Zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. I. D. Vo veci nariadila termín

pojednávania na deň 18. 01. 2008, súd vypočul sťažovateľa MUDr. D. B. Pojednávanie

bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania na deň 30. 01. 2008, 13. 02. 2008, 26. 03.

2008, 23. 04. 2008. Uznesením zo dňa 11. 06. 2008 súd konanie prerušil do právoplatného

rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline sp. zn. , v ktorom sa

sťažovateľ domáha voči B., a. s. určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy a zaplatenia

platieb za obdobie, keď byt nebol spôsobilý na užívanie. Voči tomuto uzneseniu podal

odvolanie sťažovateľ, vec bola predložená dňa 25. 07. 2008 na Krajský súd v Bratislave na

rozhodnutie o odvolaní. Uznesením č. k. -149 odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Sťažovateľ podal dňa 28. 10. 2008 voči týmto

rozhodnutiam dovolanie. Uznesením č. k. -154 súd vyzval sťažovateľa na

odstránenie vád dovolania. Z písomnej reakcie sťažovateľa na výzvu súdu vyplynulo, že

žiada o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Súd uznesením zo

dňa 20. 01. 2009 ustanovil sťažovateľovi advokátku JUDr. I. B. Advokátka požiadala o

zrušenie ustanovenia z dôvodu zabezpečenia objektívnosti v zastupovaní. Uznesením zo dňa

12. 03. 2009 súd ustanovil sťažovateľovi advokáta JUDr. G. A. Právny zástupca

sťažovateľa písomným podaním doručeným súdu dňa 03. 07. 2009 doplnil na výzvu súdu

dovolanie. Spis bol dňa 23. 07. 2009 predložený na Najvyšší súd SR, ktorý uznesením č. k.

-220 zo dňa 13. 08. 2009 dovolanie odmietol. Spis bol vrátený tunajšiemu

súdu dňa 21. 09. 2009.

S poukazom na obsah podaní sťažovateľa, ktoré sú plné urážok a vulgarizmov

znevažujúcich osobu a prácu zákonnej sudkyne, ktoré nie je vhodné v rámci tohto

vyjadrenia reprodukovať, oznámila JUDr. D. s poukazom na z dôvodov

uvedených v , že sa cíti byť vo veci zaujatá, pričom voči sťažovateľovi

podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a žalobu

na ochranu osobnosti.

Opatrením predsedníčky súdu zo dňa 08. 12. 2009 bola vec prikázaná na konanie

JUDr. G. D. Vzhľadom k tomu, že konanie bolo prerušené, súd sledoval stav konania vo

veci vedenej na Okresnom súde v Žiline. Dňa 19. 05. 2009 bolo súdu doručené späťvzatie

návrhu na začatie konania. Uznesením č. k. -271 zo dňa 07. 07. 2010 súd

zrušil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 11. 06. 2008, ktorým bolo konanie prerušené a

nariadil vo veci pojednávanie na deň 22. 09. 2010. Na pojednávanie sa nedostavil ani

navrhovateľ, ani sťažovateľ, súd konštatoval, že sťažovateľ na tunajšom súde podal voči

JUDr. G. D. žalobu na ochranu osobnosti, ktorá je vedená pod spisovou značkou

. Zákonná sudkyňa predložila vec v súlade s ustanovením

predsedníčke súdu na prikázanie veci inému sudcovi. Opatrením predsedníčky súdu bola

vec prikázaná dňa 06. 12. 2010 na konanie JUDr. M. G., ktorá je práceneschopná, ihneď

po jej návrate bude upozornená na skutočnosť, že je potrebné čo najskôr rozhodnúť o

späťvzatí návrhu.

S poukazom na vyššie uvedené musím konštatovať, že k prieťahom v konaní zo strany

súdu nedošlo, aj keď vec doposiaľ nebola rozhodnutá. Dovoľujem si preto požiadať ctený

Ústavný súd SR, aby boli vzaté uvedené skutočností na vedomie a nebolo sťažovateľovi

priznané finančné zadosťučinenia to z dôvodu, že k zavinenému prieťahu v konaní zo strany

konajúcich sudcov nedošlo a na konanie súdu v predmetnej veci mali vplyv objektívne

skutočnosti súvisiace s procesnými návrhmi účastníkov, i samotného sťažovateľa, ako aj

samotným postojom sťažovateľa k práci súdu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co

172/2008.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

1. Ústavný súd z obsahu predloženého spisu v predmetnej veci zistil, že posudzované

konanie začalo 9. septembra 2006, keď bol na okresnom súde pod sp. zn.

navrhovateľom B., a. s., Ž., podaný návrh na vydanie platobného rozkazu proti

sťažovateľovi. Dňa 26. septembra 2006 okresný súd vydal platobný rozkaz. Dňa 18.

decembra 2006 podal sťažovateľ odpor proti platobnému rozkazu. Dňa 11. júna 2008

okresný súd prerušil súdne konanie sp. zn. do právoplatného rozhodnutia vo

veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. o neplatnosť zmluvy o

výkone správy. Dňa 27. júna 2008 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu o prerušení konania. Dňa 22. augusta 2008 krajský súd uznesením č. k. 12 Co

172/2008-150 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania.

Ústavný súd k danej veci už vo svojom rozhodnutí č. k. -6 z 15. januára

2009 uviedol: „Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť po

právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd

v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis )

konštatuje, že prerušenie konania podľa (ku

ktorému došlo podľa zistenia ústavného súdu právoplatným uznesením okresného súdu č. k.

-146 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -150...)

možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného

konania postupom predvídaným v , nemôžu sa v prerušenom

konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty

účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a rovnako aj v

dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu v dôsledku existencie zákonnej

prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis

, ).“

Ústavný súd ďalej zistil, že počas prerušenia súdneho konania okresný súd

pravidelne zisťoval stav konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

o neplatnosť zmluvy o výkone správy.

Dňa 28. októbra 2008 podal sťažovateľ dovolanie proti uzneseniu krajského súdu,

ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o prerušení konania. Dňa 13. augusta 2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -220 odmietol dovolanie

sťažovateľa.

Po doručení späťvzatia návrhu navrhovateľom (19. mája 2010) z dôvodu, že

„odporca po podaní návrhu uvedenú čiastku navýšenú aj o ďalšie zmeškané platby...

uhradil dňa 3. 5. 2010“, okresný súd uznesením č. k. -271 zo 7. júla 2010

zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie, ktorým sa konanie prerušilo, a ďalej vykonával

úkony smerujúce k ukončeniu veci. Dňa 9. septembra 2010 právny zástupca sťažovateľa

okresnému súdu oznámil, že súhlasí so späťvzatím návrhu. Dňa 22. septembra 2010 sa na

okresnom súde uskutočnilo pojednávanie (za účasti sťažovateľa), na ktorom zákonná

sudkyňa konštatovala, že „20. 9. 2010 žalovaný podal na tunajší súd žalobu na ochranu

osobnosti aj proti zákonnej sudkyni... v tomto konaní“, preto „bude postupovať v súlade

s “. Po vylúčení zákonnej sudkyne z prerokovávania a rozhodovania danej veci

bola vec opatrením sp. zn. Spr. 3830/2010 zo 6. decembra 2010 pridelená inému sudcovi,

ktorý bude ďalej rozhodovať o späťvzatí návrhu.

Ústavný súd konštatuje, že podania sťažovateľa v konaní pred okresným súdom

a krajským súdom boli plné urážok a vulgarizmov. To viedlo k podaniu trestného

oznámenia zo strany zákonnej sudkyne na sťažovateľa a žaloby o ochranu osobnosti proti

sťažovateľovi. Z dôvodu vulgárnych podaní a urážok zákonní sudcovia vyslovovali svoju

zaujatosť voči sťažovateľovi, čo viedlo k zmene zákonných sudcov a prispelo to tiež

k predĺženiu celého konania.

Podania sťažovateľa neboli kvalifikované a bolo treba ich dopĺňať (napr. dovolanie

sťažovateľa). Sťažovateľ podával nedôvodné opravné prostriedky (odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -146 z 11. júna 2008 o prerušení konania,

dovolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. -150 z 22. augusta 2008

o potvrdení uznesenia prvostupňového súdu o prerušení konania), čo viedlo k predĺženiu

súdneho konania. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v dôsledku uplatňovania svojich

procesných práv prispel k predĺženiu celého súdneho konania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

tohto orgánu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie (, , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného

súdu v napadnutom konaní nemožno kvalifikovať ako porušenie základného práva

sťažovateľa zaručeného a práva zaručeného dohovoru, preto

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

2. Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol aj sťažnosť sťažovateľa v časti

smerujúcej proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktoré bolo právoplatne skončené 23. októbra 2008, a teda v súčasnosti pred ním žiadne

konanie týkajúce sa posudzovanej veci neprebieha.

3. Podľa ods. l sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia označených práv,

považuje ústavný súd za účinný prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu (ktorý

môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu) sťažnosť na

prieťahy v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Keďže sťažovateľ v posudzovanej veci nepreukázal, že tento prostriedok ochrany

svojich práv, ktorých porušenie namieta, využil, v danom prípade prichádzalo do úvahy aj

odmietnutie sťažnosti podľa pre neprípustnosť.

4. Sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 13 dohovoru, ktorý zaručuje právo na účinný

prostriedok nápravy, avšak vo svojej sťažnosti neuviedol, akým konaním mohlo dôjsť

k tomuto porušeniu, preto ústavný súd túto námietku nemohol ani preskúmať.

Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, o ďalších návrhoch sťažovateľa

v nej uvedených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2011