Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 245/2015
PDF · 353 KB
No categories available
I. ÚS 245/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 351/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 351/2007 (ďalej
len „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. novembra 2006 sa začalo konanie
vedené okresným súdom pod sp. zn. 8 C 351/2007, v ktorom mal sťažovateľ postavenie
odporcu. Podľa názoru sťažovateľa namietané konanie, ktoré trvalo až do 17. apríla 2015,
bolo poznačené „nesúrodými, neefektívnymi a ad hoc úkonmi s výraznými časovými
odstupmi zo strany prvostupňového súdu v rozpore s ust. § u 6 O. s. p. – zásadou rýchlosti
súdneho konania, pričom Okresný súd Bratislava V v Bratislave mohol vo veci plynulo
konať a rozhodnúť už po prvom kontradiktórnom vypočutí sťažovateľa, kedy sťažovateľ
žiadal vymyslenú a svojou formou šikanóznu žalobu na zaplatenie neexistentného nároku
na náhradu škody zamietnuť, psychicky ho netraumatizovať predvolávaním
na pojednávania, prehlbovať jeho obavu o výsledok konania, umocňovať stav neistoty
sťažovateľa o výsledok konania.“.
Napriek uvedenému okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8 C 351/07 317
z 18. októbra 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) až po takmer piatich rokoch
od podania návrhu.
Na základe podaného odvolania vo veci rozhodoval ako odvolací súd Krajský súd
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozsudkom č. k. 14 Co 12/2012 369 z 9. júla
2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne
správny. Z odpovede podpredsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 2207/2013 zo 16. júla
2013 na sťažnosť na prieťahy v konaní vyplynulo, že v odvolacom konaní došlo
k zbytočným prieťahom v konaní v období od 12. januára 2012 do 9. júla 2013.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že konanie vo veci bolo právoplatne skončené
3. septembra 2013.
Vo veci bolo 4. septembra 2013 navrhovateľom podané dovolanie, ku ktorému
sa na základe výzvy okresného súdu sťažovateľ vyjadril listom z 21. decembra 2013.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci rozhodol uznesením
sp. zn. 7 Cdo 54/2014 z 28. januára 2015, ktorým dovolanie zamietol. Predmetné uznesenie
bolo sťažovateľovi doručené 17. apríla 2015.
Sťažovateľ je toho názoru, že konanie v jeho veci trvalo na všetkých stupňoch
všeobecných súdov neprimerane dlhú dobu (viac ako 8 rokov a 5 mesiacov) bez jeho
zavinenia, a teda došlo k porušeniu ním označených práv.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto
rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v konaní vedenom pod č. k. 8C 351/07 na Okresnom súde Bratislava V
ako celku porušené boli.
2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.500, €, ktoré je
Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
3. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 €..., ktoré je
Okresný súd Bratislava povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky
JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 351/2007.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o
ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Ústavný súd konštatuje, že vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 615/2013 sa
nerozhodovalo o podmienkach konania, ale o veci samej, ktorou bol nárok sťažovateľa
na ochranu ústavnosti individualizovaný tvrdením o porušení jeho základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v namietanom konaní okresného súdu (ako aj krajského súdu). Ústavný súd
rozhodol vo veci samej uznesením z 24. októbra 2013 tak, že sťažnosť sťažovateľa odmietol
ako zjavne neopodstatnenú, keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolo
namietané konanie okresného súdu (ako aj krajského súdu) právoplatne skončené, a teda už
nemohlo dochádzať k porušovaniu sťažovateľom označených práv. Ten istý nárok
na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní, kde ako jediného porušovateľa
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označil
postup okresného súdu v namietanom konaní.
Z týchto právne významných skutočností vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne
konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už raz rozhodol. Tento záver platí aj napriek tomu, že v
ďalšom období od doručenia uznesenia sp. zn. I. ÚS 615/2013 mohol byť postup okresného
súdu v namietanom konaní poznačený nečinnosťou jedine v súvislosti s vykonávaním
úkonov smerujúcich k predloženiu spisu najvyššiemu súdu z dôvodu rozhodovania o
mimoriadnom opravnom prostriedku podanom navrhovateľom, ktoré obdobie však
sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti žiadnym spôsobom bližšie nenamieta. Vzhľadom na
skutočnosť, že dovolanie navrhovateľa bolo okresnému súdu doručené 4. septembra 2013,
sťažovateľ bol okresným súdom vyzvaný na predloženie vyjadrenia listom z 27. novembra
2013, svoje stanovisko odovzdal na poštovú prepravu 23. decembra 2013, okresný súd
odoslal spisový materiál najvyššiemu súdu 17. januára 2014 a najvyšší súd dovolanie
odmietol uznesením z 28. januára 2015 (ktoré bolo okresnému súdu doručené 23. marca
2015 a sťažovateľovi následne 17. apríla 2015), podľa názoru ústavného súdu žiadna
nečinnosť okresného súdu v namietanom konaní v súvislosti s prípravou veci
na rozhodovanie o dovolaní nevyplýva. Ide totiž o také krátke obdobie, ktoré vylučuje, aby
ústavný súd, ak by aj nepovažoval sťažnosť za neprípustnú, mohol rozhodnúť znovu inak ako
vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 615/2013.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť nie je prípustná pre
prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol
o nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (obdobne napr. IV. ÚS 200/03,
IV. ÚS 157/04, IV. ÚS 242/07, III. ÚS 101/2011 a III. ÚS 12/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015