Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 245/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. novembra 2006 sa začalo konanie

vedené okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom mal sťažovateľ postavenie

odporcu. Podľa názoru sťažovateľa namietané konanie, ktoré trvalo až do 17. apríla 2015,

bolo poznačené „nesúrodými, neefektívnymi a ad hoc úkonmi s výraznými časovými

odstupmi zo strany prvostupňového súdu v rozpore s ust. § u 6 – zásadou rýchlosti

súdneho konania, pričom Okresný súd Bratislava V v Bratislave mohol vo veci plynulo

konať a rozhodnúť už po prvom kontradiktórnom vypočutí sťažovateľa, kedy sťažovateľ

žiadal vymyslenú a svojou formou šikanóznu žalobu na zaplatenie neexistentného nároku

na náhradu škody zamietnuť, psychicky ho netraumatizovať predvolávaním

na pojednávania, prehlbovať jeho obavu o výsledok konania, umocňovať stav neistoty

sťažovateľa o výsledok konania.“.

Napriek uvedenému okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k.

z 18. októbra 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) až po takmer piatich rokoch

od podania návrhu.

Na základe podaného odvolania vo veci rozhodoval ako odvolací súd Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozsudkom č. k. 369 z 9. júla

2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne

správny. Z odpovede podpredsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 2207/2013 zo 16. júla

2013 na sťažnosť na prieťahy v konaní vyplynulo, že v odvolacom konaní došlo

k zbytočným prieťahom v konaní v období od 12. januára 2012 do 9. júla 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že konanie vo veci bolo právoplatne skončené

3. septembra 2013.

Vo veci bolo 4. septembra 2013 navrhovateľom podané dovolanie, ku ktorému

sa na základe výzvy okresného súdu sťažovateľ vyjadril listom z 21. decembra 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci rozhodol uznesením

sp. zn. z 28. januára 2015, ktorým dovolanie zamietol. Predmetné uznesenie

bolo sťažovateľovi doručené 17. apríla 2015.

Sťažovateľ je toho názoru, že konanie v jeho veci trvalo na všetkých stupňoch

všeobecných súdov neprimerane dlhú dobu (viac ako 8 rokov a 5 mesiacov) bez jeho

zavinenia, a teda došlo k porušeniu ním označených práv.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa veta prvá a právo

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom pod č. k. na Okresnom súde Bratislava V

ako celku porušené boli.

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.500, €, ktoré je

Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 €..., ktoré je

Okresný súd Bratislava povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o

ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd konštatuje, že vo veci vedenej pod sp. zn. sa

nerozhodovalo o podmienkach konania, ale o veci samej, ktorou bol nárok sťažovateľa

na ochranu ústavnosti individualizovaný tvrdením o porušení jeho základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

dohovoru v namietanom konaní okresného súdu (ako aj krajského súdu). Ústavný súd

rozhodol vo veci samej uznesením z 24. októbra 2013 tak, že sťažnosť sťažovateľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú, keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolo

namietané konanie okresného súdu (ako aj krajského súdu) právoplatne skončené, a teda už

nemohlo dochádzať k porušovaniu sťažovateľom označených práv. Ten istý nárok

na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní, kde ako jediného porušovateľa

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označil

postup okresného súdu v namietanom konaní.

Z týchto právne významných skutočností vyplýva, že ústavný súd by mal opätovne

konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už raz rozhodol. Tento záver platí aj napriek tomu, že v

ďalšom období od doručenia uznesenia sp. zn. mohol byť postup okresného

súdu v namietanom konaní poznačený nečinnosťou jedine v súvislosti s vykonávaním

úkonov smerujúcich k predloženiu spisu najvyššiemu súdu z dôvodu rozhodovania o

mimoriadnom opravnom prostriedku podanom navrhovateľom, ktoré obdobie však

sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti žiadnym spôsobom bližšie nenamieta. Vzhľadom na

skutočnosť, že dovolanie navrhovateľa bolo okresnému súdu doručené 4. septembra 2013,

sťažovateľ bol okresným súdom vyzvaný na predloženie vyjadrenia listom z 27. novembra

2013, svoje stanovisko odovzdal na poštovú prepravu 23. decembra 2013, okresný súd

odoslal spisový materiál najvyššiemu súdu 17. januára 2014 a najvyšší súd dovolanie

odmietol uznesením z 28. januára 2015 (ktoré bolo okresnému súdu doručené 23. marca

2015 a sťažovateľovi následne 17. apríla 2015), podľa názoru ústavného súdu žiadna

nečinnosť okresného súdu v namietanom konaní v súvislosti s prípravou veci

na rozhodovanie o dovolaní nevyplýva. Ide totiž o také krátke obdobie, ktoré vylučuje, aby

ústavný súd, ak by aj nepovažoval sťažnosť za neprípustnú, mohol rozhodnúť znovu inak ako

vo veci vedenej pod sp. zn. .

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť nie je prípustná pre

prekážku rozhodnutej veci podľa , a preto rozhodol

o nej tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (obdobne napr. ,

, , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015