Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/54/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa ENERGOSERVIS

Janda, s.r.o., so sídlom Mariánske Hory, 28. října 829/270, Ostrava, Česká Republika,

zastúpeného KRAUS & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jasovská 23, proti

odporcovi I. S., bývajúcemu v L., o zaplatenie 3 385,31 € s prísl., vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 9. júla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 18.10.2011, č. k. -317 zamietol

návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 3385,31 € od odporcu, a to

z dôvodu, že na základe plnej moci mu poskytol právne služby, a to aj napriek tomu, že

žalovanú sumu 101.986,- Sk mu riadne vyfakturoval, odporca napriek tomu, že faktúra

sa stala splatnou, túto nezaplatil. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že navrhovateľ nebol dobromyseľný, nepostupoval ako advokát pri zastupovaní

odporcu s potrebnou odbornou starostlivosťou, o vec sa nezaujímal, nepodnikol kroky

potrebné k overeniu, či a kedy bola žaloba na súd doručená a z toho dôvodu súd určil, že

odporca nemá povinnosť poskytnúť navrhovateľovi ako právnemu zástupcovi za poskytnuté

právne služby odmenu.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 09.07.2013 č. k.

- 369 potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny (§ 219

2

ods.2 ) a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania s odôvodnením, že súd

prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, rozhodnutie patričným

spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody odvolací súd poukázal. Ďalej vo svojich dôvodoch

odvolací súd okrem iného uviedol: „K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd

považuje za potrebné len zdôrazniť, že odporca splnomocnil J.J. na jeho zastupovanie v celom

konaní, bol povinný v zmysle § 15 zákona o advokácii riadiť sa pokynmi klienta a chrániť

jeho záujmy. Z vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že k splnomocneniu reálne

došlo a aj k jeho následnej oprave, a na základe výpovedí svedkov došlo k spísaniu žaloby a

jej odsúhlaseniu odporcom. Treba však vychádzať s predmetu konania, ktorým je zaplatenie

odmeny J.J. za dva úkony právnej služby podľa vystavenej faktúry - úkon prípravy a prevzatia

zastupovania; a podanie žaloby v konkrétnom súdnom konaní. Nebolo sporné, že predmetom

tohto súdneho konania mala byť žaloba I. S. - VENUS proti odporcovi Slovenská republika -

Úrad geodézie kartografie a katastra, o náhradu škody za nesprávny úradný postup (podľa

plnej moci zo dňa 12.12. 2005). Nebolo sporné ani to, že žalovanú istinu mala tvoriť suma

19.026,594,- Sk, z ktorej si J. vypočítal výšku odmeny za právne úkony. Rozhodujúcou

otázkou bolo, či takáto žaloba bola skutočne podaná na súd, a ak áno či v súdnom konaní si

advokát riadne plnil svoje povinnosti ako právny zástupca. V tomto smere navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno. Súd sa v napadnutom rozsudku riadne vyporiadal s dôkazmi,

ktoré preukazovali, že žaloba súdu nebola doručená, a navyše originál plnej moci vystavenej

pre tento súdny spor bol založený v úplne inom súdnom spise. V súdnej evidencii bolo

zisťované podanie spornej žaloby nielen elektronicky, ale súdna úradníčka to preskúmala aj

fyzicky, kontrolou všetkých súdnych spisov, v ktorých figuruje odporca ako účastník došlých

v rozhodnom období na súd, a súčasne aj všetky podania, ktoré došli súdu deň, kedy mala byť

podľa J.J. a svedkov z jeho kancelárie podaná žaloba. Tvrdenie navrhovateľa o zlyhaní

evidencie nie je ničím podložené. Naopak, pôvodný navrhovateľ zjavne nevedel ani spisovú

značku súdneho konania, keďže ju neuviedol ani na vystavenej faktúre. Navyše ak by J.

skutočne k veci pristupoval s náležitou starostlivosťou, musel by v priebehu doby viac ako pol

roka (od údajného podania žaloby 19.1. 2006 do vystavenia spornej faktúry dňa 2.11.2006)

sám zistiť, že na súde žaloba chýba a konanie nebolo ani začaté“.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z dôvodov dovolania sa dá vyvodiť skutočnosť, že dôvody

dovolania dovolateľ zakladá na nezrozumiteľnosti a nepresvedčivosti odôvodnenia oboch

rozsudkov, čím by malo dôjsť k vadám konania podľa .

Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že tvrdenia dovolateľa

sú nepravdivé a dovolanie podala neoprávnená osoba a preto ho navrhol odmietnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. júla 2013 sp. zn.

podala včas oprávnená osoba ( ), zastúpená v súlade s veta

druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že podané

dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné a preto ho treba

odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

navrhovateľa nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle až e/,

nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Z koncipovaného obsahu dovolania možno vyvodiť prípustnosť dovolania

z arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, čím navrhovateľ vyvodzoval vady konania

podľa

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako

dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej

veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa,

že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie,

že konanie je skutočne takouto vadou zaťažené, t. j. že nastali skutočnosti v dôsledku ktorých

vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe – rozhodnutí odvolacieho súdu.

Navrhovateľ namietal nepreskúmateľnosť nepravdivosť a nezrozumiteľnosť

odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci

Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

6

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje

sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a

Listiny základných práva slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať

aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn.

).

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa, stotožnil sa aj s dôvodmi a s právnou argumentáciou

použitou v rozhodnutí súdu prvého stupňa, a preto ho ako vecne správne potvrdil.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom účastníkovi je potrebné vo všeobecnosti

rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv

a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o právo predniesť (doplniť,

či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom

predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť

na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 123, § 118 ods.1,

, , , ). To znamená, že nie každé porušenie procesných

predpisov súdom a tým aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu

vady konania, ktorú má na zreteli ustanovenie

neupravuje, aké dôsledky majú prípady porušenia práva na súdnu ochranu

a jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým dochádza v konaní pred súdmi, ani

neustanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu

garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje , ktorý

predpokladá aj možnosť vzniku procesných pochybení v občianskom súdnom konaní.

V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky pochybení upravuje tento procesný

kódex aj podmienky, za ktorých možno procesné nesprávnosti napraviť v dovolacom konaní.

S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú

tzv. zmätočnosť, spája priamo prípustnosť dovolania podľa ,

pričom vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2

písm. a/ (z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 30. januára 2013, sp. zn.

-32).

Po preskúmaní rozhodnutí odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, dovolací súd

zistil, že predmetné rozhodnutia vykazujú všetky zákonné znaky, sú presvedčivé,

zrozumiteľné, vychádzajú z vykonaného dokazovania. Rozhodnutie odvolacieho súdu

podrobne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia a plne rešpektuje základné práva

účastníkov na spravodlivý proces ( pozri ). Dovolací súd poukazuje

na vyčerpávajúce odôvodnenie odvolacieho súdu v tej časti, kde poukázal na to, že nebolo

sporné, že predmetom súdneho konania mala byť žaloba I. S. – Venus proti odporcovi

Slovenská republika – Úrad geodézie, kartografie a katastra o náhradu škody a nebola sporná

ani žalovaná istina, z ktorej si navrhovateľ vypočítal odmenu za právne úkony. Rozhodujúcou

bola ale skutočnosť, či žaloba bola skutočne podaná, a ak áno, či si advokát riadne plnil

svoje povinnosti ako právny zástupca a v tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremeno. Súdy sa v napadnutých rozhodnutiach riadne vysporiadali s dôkazmi, že žaloba

nebola podaná. Z uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje, že nezistil dovolací dôvod

v zmysle tým, že by bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať

pred súdom.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania navrhovateľa

nemožno vyvodiť z ust. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ust. Preto dovolací súd dovolanie navrhovateľa

podľa v spojení s 218 ods. 1 písm. c) ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi dovolací súd nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, pretože mu trovy tohto konania nevznikli ( v spojení

s a )

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová