Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/209/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., a.s., so sídlom v Ž.,

IČO: X., proti žalovanému MUDr. D. B., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. G. A.,

advokátom, AK so sídlom v B., o zaplatenie 626,87 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , na dovolanie žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. augusta 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 11. júna 2008 č.k. -146 prerušil

konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.

s odôvodnením, že v prejednávanej veci sa žalobca (v tomto konaní žalovaný)

domáha náhrady za poplatky, ktoré zaplatil do fondu opráv a za služby spojené s užívaním

bytu za roky 2004 až 2006. V konaní pred Okresným súdom Žilina sa žalovaný okrem iného

domáha určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy, uzavretej medzi účastníkmi

z 27. novembra 2002. Súd prvého stupňa rozhodnutie o neplatnosti tejto zmluvy považoval

za významné pre rozhodnutie v prejednávanej veci a preto konanie prerušil.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením z 22. augusta 2008

sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vychádzal

z názoru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 109

ods. 2 písm. c/ O.s.p, keďže predmetom tohoto konania je plnenie zo zmluvy o výkone

správy, o určení neplatnosti ktorej prebieha iné konanie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a navrhol zrušiť

obe uznesenia súdov nižších stupňov. Uviedol, že predmetné konanie je vedené nedôvodne,

tzv. nedoplatky mal zaplatené preplatkami a žalobca teda nemal dôvod túto žalobu podať.

V ďalšom napádal procesný postup prvostupňového ako aj odvolacieho súdu v predmetnej

veci.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie

súdu prvého stupňa ( v znení do 15. októbra 2008), alebo uznesenie,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ) alebo ak b/ ide o uznesenie

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo ak c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 písm. c/ ).

Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozhodnutia (uznesenia), uvedeného v , , je nepochybné, že prípustnosť

dovolania žalovaného z ustanovenia nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

Žalovaný v podanom dovolaní namietal skutočnosť, že v prejednávanej veci mal súd

prvého stupňa rozhodnúť a návrh zamietnuť ako nedôvodný a nie konanie prerušiť, pretože,

prerušením konania sa mu odňala možnosť plynule konať pred súdom, ktorý dôvod obsahovo

zodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť znemožnenie realizácie tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania priznáva zákon za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv

a oprávnených záujmov, a to postupom súdu.

Pokiaľ dovolateľ odôvodňoval odňatie možnosti konať pred súdom tým, že súd

konanie nemal prerušiť, ale vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť ako nedôvodne podanú,

treba uviesť, že v takomto prípade nejde o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/

Okresný súd prerušil konanie (a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil) podľa

ods. 2 písm. c/ , v zmysle ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ak nižšie súdy na základe

vykonaného dokazovania ustálili, že bol dôvod na prerušenie konania za podmienok

uvedených v zákone ( ) nemožno ich postupu vytýkať, že

uvedeným spôsobom odňali dovolateľovi možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti treba

poukázať tiež na ustanovenie , v zmysle ktorého ak je konanie prerušené,

nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní

pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Pokiaľ žalovaný v dovolaní uvádza, že „dovolanie je možné ... podľa ustanovenia

§ 237 písm. b/... nakoľko nemal dôvod - neexistoval dôvod na konanie, tzv. nedoplatky mal

zaplatené preplatkami“, z jeho argumentácie je zrejmé, že si neuvedomuje rozdiel medzi

vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania, najmä to, že z hľadiska

naplnenia skutkovej podstaty dovolacieho dôvodu uvedeného v nie je

rozhodujúci vzťah vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom

konania, ktorú kategóriu upravuje v ustanovení tak, že

spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak

len ten, komu ju zákon priznáva. Je teda zrejmé, že predpokladom byť účastníkom konania je

hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti. Podľa § 18 ods. 1

spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Právnickými osobami podľa sú aj združenia

fyzických alebo právnických osôb, akým subjektom žalobca, obchodná spoločnosť,

nepochybne je. Záver, že okolnosť, že účastník konania (v danej veci právnická osoba) nie je

v spore vecne legitimovaný (nie je nositeľom práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide),

nespôsobuje zmätočnosť v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p, bol už niekoľkokrát i judikovaný

(porov. napr R 34/1993).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd nepriznal (inak úspešnému) žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania

z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. augusta 2009

JUDr. Ladislav Górász,v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková