Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)IV. ÚS 326/2011
PDF · 235.13 KB
No categories available
IV. ÚS 326/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a porušenia čl. 12 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
- postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci vedenej pod
sp. zn. 18 526/2011/51 a jeho prípisom z 20. mája 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia
sťažností predsedom Krajského súdu v Košiciach týkajúcich sa namietaného porušenia
dôstojnosti súdnych konaní vedených Okresným súdom Košice II pod sp. zn.
18 C 196/2010 a Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36 C 136/2008,
- postupom predsedu Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.
Spr. 167/2011 a jeho prípisom zo 14. apríla 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia
sťažnosti predsedom Okresného súdu Košice II týkajúcej sa namietaného porušenia
dôstojnosti súdneho konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn.
- postupom predsedu Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.
Spr. 67/2011 a jeho prípisom z 29. marca 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia
sťažnosti predsedom Okresného súdu Košice I týkajúcej sa namietaného porušenia
dôstojnosti súdneho konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn.
- postupom predsedu Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn.
Spr. 19/11 a jeho prípisom z 23. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním sťažnosti týkajúcej
sa namietaného porušenia dôstojnosti súdneho konania vedeného Okresným súdom
Košice II pod sp. zn. 18 C 196/2010, a
- postupom predsedu Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 27/11
a jeho prípisom z 29. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním sťažnosti týkajúcej sa
namietaného porušenia dôstojnosti súdneho konania vedeného Okresným súdom
Košice I pod sp. zn. 36 C 136/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2011
doručená sťažnosť J. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú sťažovateľ v ten istý deň doplnil
o ďalšie podanie (ďalej aj „doplnenie sťažnosti“). Z obsahu sťažnosti a jej doplnenia
vyplýva, že sťažovateľ ňou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a porušenie čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vo veci vedenej pod sp. zn. 18
526/2011/51 a jeho prípisom z 20. mája 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia sťažností
sťažovateľa predsedom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) týkajúcich sa
namietaného porušenia dôstojnosti súdnych konaní vedených Okresným súdom Košice II
(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 196/2010 a Okresným súdom Košice I pod sp.
zn. 36 C 136/2008, postupom predsedu krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Spr.
167/2011 a jeho prípisom zo 14. apríla 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia jeho
sťažnosti predsedom okresného súdu týkajúcej sa namietaného porušenia dôstojnosti
súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 196/2010, postupom predsedu
krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 67/2011 a jeho prípisom z 29. marca 2011
súvisiacim s prešetrením vybavenia jeho sťažnosti predsedom Okresného súdu Košice I
týkajúcej sa namietaného porušenia dôstojnosti súdneho konania vedeného Okresným
súdom Košice I pod sp. zn. 36 C 136/2008, postupom predsedu okresného súdu vo veci
vedenej pod sp. zn. Spr. 19/11 a jeho prípisom z 23. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním
jeho sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia dôstojnosti súdneho konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 18 C 196/2010, ako aj postupom predsedu Okresného súdu
Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 27/11 a jeho prípisom z 29. marca 2011 súvisiacim
s vybavovaním jeho sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia dôstojnosti súdneho
konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36 C 136/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Dňa 7. 2. 2011 som podal na Okresný súd Košice II (OS KE II) sťažnosť na
neetické správanie sudkyne OS KE II sp. zn. 18 C 196/10-12. Vyplývajúc z listinných
dôkazov, sudkyňa v predmetnom konaní podľa môjho názoru preukázateľne klamala, čím
bola podľa môjho názoru značným spôsobom porušená zásada dôstojnosti súdneho
konania.
Dňa 11. 2. 2011 mi predseda OS KE II písomne odpovedal a že je zrejmé, že moja
sťažnosť nie je prípustná.
Dňa 21. 2. 2011 som z dôvodu upresnenia mojej sťažnosti podal opakovanú sťažnosť
na OS KE II v predmetnej veci.
Dňa 23. 3. 2011 mi predseda OS KE II oznámil postúpenie mojej sťažnosti zo dňa
21. 2. 2011 predsedovi KS KE.
Dňa 28. 2. 2011 ma predseda KS KE vyzval na zaplatenie poplatku za vybavenie
sťažnosti vo výške 6,5 Eur .
Dňa 8. 3. 2011 som podal sťažnosť KS KE kvôli nezákonnosti vyrubeného poplatku
z dôvodu, že som predsedu KS KE nežiadal o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom
OS KE II.
Dňa 15. 3. 2011 mi predseda KS KE zaslal odpoveď na moje podanie zo dňa 8. 3.
2011. Predseda KS KE trval na zaplatení poplatku, nakoľko podľa jeho tvrdenia moje
podanie nazvané opakovanou sťažnosťou zo dňa 21. 2. 2011 nie je možné vybaviť podľa
zák. č. 9/2011 a to s poukazom na ust. § 2 ods. 2 citovanej právnej normy. Zároveň ma
informoval, že ak poplatok nezaplatím moja sťažnosť KS KE nevybaví.
Dňa 22. 3. 2011 som sa opätovne s odôvodnením odvolal voči vyrubeniu poplatku
predsedom KS KE.
Dňa 14. 4. 2011 predseda KS KE vo vzťahu k môjmu odvolaniu zo dňa 22. 3. 2011
potvrdil svoje predchádzajúce nemenné stanovisko zo dňa 15. 3. 2011.
Dňa 29. 3. 2011 som podal na MS SR žiadosť o prešetrenia vybavenia sťažnosti
predsedom KS KE. Dňa 20. 5. 2011 MS SR sa stotožnilo so stanoviskom predsedu KS KE
a moju žiadosť zamietlo.“
V doplnení sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:
„Dňa 29. 3. 2011 som podal na KS KE žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti
predsedom OS KE I spolu so žiadosťou o odpustenie poplatku vo výške 6,5 EUR, ktoré
zákon v takomto prípade ukladá.
Dňa 14. 4. 2011 mi bola doručená odpoveď z KS KE, ktorou moju žiadosť
o odpustenie poplatku KS KE zamietol.
Dňa 14. 4. 2011 som podal na MS SR žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti
predsedom krajského súdu.
Dňa 20. 5. 2011 MS SR sa stotožnilo so stanoviskom predsedu KS KE a moju žiadosť
zamietlo.“
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy „postupom Ministerstva spravodlivosti SR
v konaní vedenom pod č. 18 526/2011/51, vo veci prešetrenia vybavenia sťažnosti
predsedom Krajského súdu v Košiciach, postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci
vybavenia sťažnosti z dôvodu porušenia dôstojnosti súdneho konania a postupom
Okresného súdu Košice II dňa 23. 3. 2011 vo veci vybavenia sťažnosti z dôvodu porušenia
dôstojnosti súdneho konania... postupom Krajského súdu vo veci prešetrenia vybavenia
sťažnosti predsedom Okresného súdu Košice I zo dňa 29. 3. 2011“. Sťažovateľ žiada
rozhodnutie „Ministerstva spravodlivosti SR v konaní vedenom pod č. 18 526/2011/51, ako
aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 4. 2011 zrušiť a vec vrátiť na Krajský
súd v Košiciach na ďalšie konanie“. Sťažovateľ rovnako žiada zrušiť „rozhodnutie
Okresného súdu Košice II zo dňa 23. 3. 2011“ a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
spolu 2 500 €, „ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné sťažovateľovi vyplatiť do
15 dní od právoplatnosti... rozhodnutia“, a zároveň si uplatňuje úhradu trov konania pred
ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju
zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
Sťažovateľ v prvom rade namieta, že označenými postupmi a prípismi ministerstva
spravodlivosti, predsedu krajského súdu, predsedu okresného súdu a predsedu Okresného
súdu Košice I došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej
judikatúry, podľa ktorej čl. 46 ods. 1 ústavy predstavuje primárne východisko pre zákonom
upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie
právnej ochrany, a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy
jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele
druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky
a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy je možné
domáhať sa základného práva podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto
ustanovenie vykonávajú (napr. IV. ÚS 142/07, IV. ÚS 165/07).
Sťažovateľ sťažnosťou namieta postup pri vybavovaní, resp. prešetrovaní vybavenia
jeho sťažností pre porušenie zásady dôstojnosti súdneho konania podľa zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdoch“) okresným súdom, Okresným súdom Košice I, resp. predsedom
okresného súdu a predsedom Okresného súdu Košice I, krajským súdom, resp. jeho
predsedom a ministerstvom spravodlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť na postup súdu môže podať účastník
konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu
práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad
dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí
plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu
vyššieho stupňa.
Podľa § 64 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania,
a odstránenie zistených nedostatkov (odsek 1). Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie
sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť
smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti (odsek 2). Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky (odsek 3).
Podľa § 65 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej
doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie (odsek 1). Ak lehotu podľa odseku 1
nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie
sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1
predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej
doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie
sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne
upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1 (odsek 2).
Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach
na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To
neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa
nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.
Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu,
nebola ním riadne vybavená, môže podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch požiadať do 30 dní
od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,
a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného
súdu,
b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu
a predsedom Špecializovaného trestného súdu.
Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch sa na prešetrenie vybavenia sťažnosti primerane
použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.
Podľa § 68 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na
vybavovanie sťažnosti osobitný zákon, ktorým je zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“).
V nadväznosti na citované ustanovenia zákona o súdoch ústavný súd poukazuje na
svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej postup pri vybavovaní sťažností, resp.
prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona o súdoch nemožno považovať ratione materiae za
súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), resp. základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 241/07, IV. ÚS 210/2011).
Kritériom aplikovateľnosti čl. 46 ods. 1 ústavy (a rovnako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je
materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom bezprostredne
rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ich právnom
statuse). Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje
všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha
zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov
konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.
V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta postup administratívneho charakteru,
upravený už uvedenými právnymi predpismi (zákonom o súdoch a zákonom
o sťažnostiach), v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp.
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom ho z hľadiska predmetu
nemožno považovať za správne konanie [pozri k tomu § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pozn.]; aj preto sa na
neho nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok). Táto
špecifická oblasť preto nespadá podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Uvedené skutočnosti súčasne vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti
medzi namietaným postupom ministerstva spravodlivosti, predsedu krajského súdu,
predsedu okresného súdu a predsedu Okresného súdu Košice I, ako aj ich prípismi
a namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m.
IV. ÚS 260/07), ktorá by zakladala relevantný dôvod na vyslovenie jeho porušenia
po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pri predbežnom prerokovaní
odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy
Sťažovateľ tiež namieta, že označenými postupmi a prípismi ministerstva
spravodlivosti, predsedu krajského súdu, predsedu okresného súdu a predsedu Okresného
súdu Košice I došlo aj k porušeniu čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy.
Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej
republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,
politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo
etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že
uplatňuje svoje základné práva a slobody.
Ustanovenia čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy majú charakter všeobecných ústavných
princípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade
a uplatňovaní ústavy. Tieto články ústavy sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania
ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd
garantovaných ústavou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 383/08). Aplikácia
uvedených ustanovení ústavy sa v konaní o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb viaže na vyslovenie porušenia osobitne určeného základného práva
alebo slobody sťažovateľa (ide o sprievodný účinok porušenia základného práva alebo
slobody), t. j. k porušeniu čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy môže dôjsť len v spojení s porušením
niektorého konkrétneho práva alebo slobody garantovaných ústavou, príp. kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou.
Keďže v danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľa
nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy namietanými
postupmi a prípismi ministerstva spravodlivosti, predsedu krajského súdu, predsedu
okresného súdu a predsedu Okresného súdu Košice I, nemožno vzhľadom na uvedené
uvažovať ani o tom, že nimi došlo k porušeniu čl. 12 ods. 2 a 4 ústavy.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2011