Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 326/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a porušenia a 4

- postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci vedenej pod

sp. zn. a jeho prípisom z 20. mája 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia

sťažností predsedom Krajského súdu v Košiciach týkajúcich sa namietaného porušenia

dôstojnosti súdnych konaní vedených Okresným súdom Košice II pod sp. zn.

a Okresným súdom Košice I pod sp. zn. ,

- postupom predsedu Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.

Spr. 167/2011 a jeho prípisom zo 14. apríla 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia

sťažnosti predsedom Okresného súdu Košice II týkajúcej sa namietaného porušenia

dôstojnosti súdneho konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn.

,

- postupom predsedu Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn.

Spr. 67/2011 a jeho prípisom z 29. marca 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia

sťažnosti predsedom Okresného súdu Košice I týkajúcej sa namietaného porušenia

dôstojnosti súdneho konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn.

,

- postupom predsedu Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn.

Spr. 19/11 a jeho prípisom z 23. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním sťažnosti týkajúcej

sa namietaného porušenia dôstojnosti súdneho konania vedeného Okresným súdom

Košice II pod sp. zn. , a

- postupom predsedu Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 27/11

a jeho prípisom z 29. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním sťažnosti týkajúcej sa

namietaného porušenia dôstojnosti súdneho konania vedeného Okresným súdom

Košice I pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2011

doručená sťažnosť J. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú sťažovateľ v ten istý deň doplnil

o ďalšie podanie (ďalej aj „doplnenie sťažnosti“). Z obsahu sťažnosti a jej doplnenia

vyplýva, že sťažovateľ ňou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a porušenie a 4 postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vo veci vedenej pod sp. zn. 18

526/2011/51 a jeho prípisom z 20. mája 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia sťažností

sťažovateľa predsedom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) týkajúcich sa

namietaného porušenia dôstojnosti súdnych konaní vedených Okresným súdom Košice II

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Okresným súdom Košice I pod sp.

zn. , postupom predsedu krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Spr.

167/2011 a jeho prípisom zo 14. apríla 2011 súvisiacim s prešetrením vybavenia jeho

sťažnosti predsedom okresného súdu týkajúcej sa namietaného porušenia dôstojnosti

súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , postupom predsedu

krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 67/2011 a jeho prípisom z 29. marca 2011

súvisiacim s prešetrením vybavenia jeho sťažnosti predsedom Okresného súdu Košice I

týkajúcej sa namietaného porušenia dôstojnosti súdneho konania vedeného Okresným

súdom Košice I pod sp. zn. , postupom predsedu okresného súdu vo veci

vedenej pod sp. zn. Spr. 19/11 a jeho prípisom z 23. marca 2011 súvisiacim s vybavovaním

jeho sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia dôstojnosti súdneho konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. , ako aj postupom predsedu Okresného súdu

Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 27/11 a jeho prípisom z 29. marca 2011 súvisiacim

s vybavovaním jeho sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia dôstojnosti súdneho

konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 7. 2. 2011 som podal na Okresný súd Košice II (OS KE II) sťažnosť na

neetické správanie sudkyne OS KE II sp. zn. -12. Vyplývajúc z listinných

dôkazov, sudkyňa v predmetnom konaní podľa môjho názoru preukázateľne klamala, čím

bola podľa môjho názoru značným spôsobom porušená zásada dôstojnosti súdneho

konania.

Dňa 11. 2. 2011 mi predseda OS KE II písomne odpovedal a že je zrejmé, že moja

sťažnosť nie je prípustná.

Dňa 21. 2. 2011 som z dôvodu upresnenia mojej sťažnosti podal opakovanú sťažnosť

na OS KE II v predmetnej veci.

Dňa 23. 3. 2011 mi predseda OS KE II oznámil postúpenie mojej sťažnosti zo dňa

21. 2. 2011 predsedovi KS KE.

Dňa 28. 2. 2011 ma predseda KS KE vyzval na zaplatenie poplatku za vybavenie

sťažnosti vo výške 6,5 Eur .

Dňa 8. 3. 2011 som podal sťažnosť KS KE kvôli nezákonnosti vyrubeného poplatku

z dôvodu, že som predsedu KS KE nežiadal o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom

OS KE II.

Dňa 15. 3. 2011 mi predseda KS KE zaslal odpoveď na moje podanie zo dňa 8. 3.

2011. Predseda KS KE trval na zaplatení poplatku, nakoľko podľa jeho tvrdenia moje

podanie nazvané opakovanou sťažnosťou zo dňa 21. 2. 2011 nie je možné vybaviť podľa

a to s poukazom na ust. citovanej právnej normy. Zároveň ma

informoval, že ak poplatok nezaplatím moja sťažnosť KS KE nevybaví.

Dňa 22. 3. 2011 som sa opätovne s odôvodnením odvolal voči vyrubeniu poplatku

predsedom KS KE.

Dňa 14. 4. 2011 predseda KS KE vo vzťahu k môjmu odvolaniu zo dňa 22. 3. 2011

potvrdil svoje predchádzajúce nemenné stanovisko zo dňa 15. 3. 2011.

Dňa 29. 3. 2011 som podal na MS SR žiadosť o prešetrenia vybavenia sťažnosti

predsedom KS KE. Dňa 20. 5. 2011 MS SR sa stotožnilo so stanoviskom predsedu KS KE

a moju žiadosť zamietlo.“

V doplnení sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Dňa 29. 3. 2011 som podal na KS KE žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti

predsedom OS KE I spolu so žiadosťou o odpustenie poplatku vo výške 6,5 EUR, ktoré

zákon v takomto prípade ukladá.

Dňa 14. 4. 2011 mi bola doručená odpoveď z KS KE, ktorou moju žiadosť

o odpustenie poplatku KS KE zamietol.

Dňa 14. 4. 2011 som podal na MS SR žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti

predsedom krajského súdu.

Dňa 20. 5. 2011 MS SR sa stotožnilo so stanoviskom predsedu KS KE a moju žiadosť

zamietlo.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho základných práv

podľa a a 4 „postupom Ministerstva spravodlivosti SR

v konaní vedenom pod č. 18 526/2011/51, vo veci prešetrenia vybavenia sťažnosti

predsedom Krajského súdu v Košiciach, postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci

vybavenia sťažnosti z dôvodu porušenia dôstojnosti súdneho konania a postupom

Okresného súdu Košice II dňa 23. 3. 2011 vo veci vybavenia sťažnosti z dôvodu porušenia

dôstojnosti súdneho konania... postupom Krajského súdu vo veci prešetrenia vybavenia

sťažnosti predsedom Okresného súdu Košice I zo dňa 29. 3. 2011“. Sťažovateľ žiada

rozhodnutie „Ministerstva spravodlivosti SR v konaní vedenom pod č. 18 526/2011/51, ako

aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. 4. 2011 zrušiť a vec vrátiť na Krajský

súd v Košiciach na ďalšie konanie“. Sťažovateľ rovnako žiada zrušiť „rozhodnutie

Okresného súdu Košice II zo dňa 23. 3. 2011“ a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

spolu 2 500 €, „ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné sťažovateľovi vyplatiť do

15 dní od právoplatnosti... rozhodnutia“, a zároveň si uplatňuje úhradu trov konania pred

ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Sťažovateľ v prvom rade namieta, že označenými postupmi a prípismi ministerstva

spravodlivosti, predsedu krajského súdu, predsedu okresného súdu a predsedu Okresného

súdu Košice I došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej

judikatúry, podľa ktorej predstavuje primárne východisko pre zákonom

upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie

právnej ochrany, a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až ). Zároveň podľa podmienky

a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle je možné

domáhať sa základného práva podľa len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú (napr. , ).

Sťažovateľ sťažnosťou namieta postup pri vybavovaní, resp. prešetrovaní vybavenia

jeho sťažností pre porušenie zásady dôstojnosti súdneho konania podľa

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“) okresným súdom, Okresným súdom Košice I, resp. predsedom

okresného súdu a predsedom Okresného súdu Košice I, krajským súdom, resp. jeho

predsedom a ministerstvom spravodlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť na postup súdu môže podať účastník

konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad

dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí

plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak

osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu

vyššieho stupňa.

Podľa § 64 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci

boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania,

a odstránenie zistených nedostatkov (odsek 1). Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie

sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť

smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti (odsek 2). Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky (odsek 3).

Podľa § 65 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej

doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie (odsek 1). Ak lehotu podľa odseku 1

nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie

sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1

predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej

doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie

sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne

upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1 (odsek 2).

Podľa § 66 zákona o súdoch o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach

na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To

neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa

nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu,

nebola ním riadne vybavená, môže podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch požiadať do 30 dní

od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,

a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného

súdu,

b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu

a predsedom Špecializovaného trestného súdu.

Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch sa na prešetrenie vybavenia sťažnosti primerane

použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.

Podľa § 68 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na

vybavovanie sťažnosti osobitný zákon, ktorým je o sťažnostiach

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“).

V nadväznosti na citované ustanovenia zákona o súdoch ústavný súd poukazuje na

svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej postup pri vybavovaní sťažností, resp.

prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona o súdoch nemožno považovať ratione materiae za

súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), resp. základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (m. m. , ).

Kritériom aplikovateľnosti (a rovnako aj dohovoru) je

materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom bezprostredne

rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ich právnom

statuse). Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje

všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie je rozhodujúca ani povaha

zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani povaha strán (účastníkov

konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide.

V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta postup administratívneho charakteru,

upravený už uvedenými právnymi predpismi (zákonom o súdoch a zákonom

o sťažnostiach), v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp.

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom ho z hľadiska predmetu

nemožno považovať za správne konanie [pozri k tomu

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pozn.]; aj preto sa na

neho nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok). Táto

špecifická oblasť preto nespadá podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie

základného práva podľa .

Uvedené skutočnosti súčasne vylučujú možnosť existencie takej príčinnej súvislosti

medzi namietaným postupom ministerstva spravodlivosti, predsedu krajského súdu,

predsedu okresného súdu a predsedu Okresného súdu Košice I, ako aj ich prípismi

a namietaným porušením základného práva podľa (m. m.

), ktorá by zakladala relevantný dôvod na vyslovenie jeho porušenia

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva podľa , pri predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa a 4

Sťažovateľ tiež namieta, že označenými postupmi a prípismi ministerstva

spravodlivosti, predsedu krajského súdu, predsedu okresného súdu a predsedu Okresného

súdu Košice I došlo aj k porušeniu a 4 .

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že

uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Ustanovenia a 4 majú charakter všeobecných ústavných

princípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade

a uplatňovaní . Tieto články sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania

ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd

garantovaných podľa (m. m. ). Aplikácia

uvedených ustanovení sa v konaní o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb viaže na vyslovenie porušenia osobitne určeného základného práva

alebo slobody sťažovateľa (ide o sprievodný účinok porušenia základného práva alebo

slobody), t. j. k porušeniu a 4 môže dôjsť len v spojení s porušením

niektorého konkrétneho práva alebo slobody garantovaných , príp. kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou.

Keďže v danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľa

nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa namietanými

postupmi a prípismi ministerstva spravodlivosti, predsedu krajského súdu, predsedu

okresného súdu a predsedu Okresného súdu Košice I, nemožno vzhľadom na uvedené

uvažovať ani o tom, že nimi došlo k porušeniu a 4 .

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2011