Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 383/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-58

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti Š. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v spojení s , a

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ), za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

rozhodol:

1. Základné právo Š. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Š. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € [slovom štyritisíc eur

(120 504 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť Š. Š. trovy

konania v sume 438,57 € [slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov

(13 212,36 Sk)] na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. B., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume

438,57 € [slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36 Sk)] na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej

pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 19. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152

ods. 4 postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (neskôr v konaní vedenom pod sp. zn. ) (ďalej

aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti a z jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ v zastúpení pôvodnej

navrhovateľky podal okresnému súdu návrh na určenie neplatnosti dohody o prevode práv

a povinností k bytu.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebola vec

právoplatne skončená.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2 a , zároveň požadoval aj uložiť príkazom okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal aj priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 50 000 € (1 506 300 Sk) a náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3177/09 doručeným ústavnému súdu 22. júna 2009, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„V prílohe Vám zasielam písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne s ktorým sa v plnom

rozsahu stotožňujem.“

V pripojenom vyjadrení zákonná sudkyňa okrem iného uviedla:

«V právnej veci, vedenej na tunajšom súde pôvodne pod č. k. , t. č. pod

č. k. , účastníkov: Š. Š. c/a T. J. a spol., o určenie neplatnosti právnych úkonov,

v súvislosti s podaním sťažnosti Š. Š. podávam nasledovné vyjadrenie...

09. 10. 2000 - podaný neúplný návrh, zaradený do oddelenia Nc pôvodnej

navrhovateľky A. U. v zastúpení sťažovateľa ako „opatrovateľa“ navrhovateľky proti T. J.,

ktorým žiadala navrhovateľka „zrušiť užívanie bytu“ a „previesť byt späť na seba“.

1. úkon súdu - 18. 01. 2001 (exp. 07. 02. 2001) - výzva na odstránenie vád podania,

doplnenie dokladov vrátane dokladu o výkone opatrovateľskej služby sťažovateľom, resp.

doloženie plnej moci a iné (prevzaté 17. 02. 2001),

- 27. 02. 2001 odpoveď a doloženie neúplnej plnej moci zo strany sťažovateľa.

2. úkon súdu 19. 03. 2001 - predvolanie sťažovateľa na informatívny výsluch.

3. úkon súdu 09. 04. 2001 - informatívny výsluch – menovaný poučený o nutnosti

doložiť riadnu plnú moc, tento oznámil súdu, že podal návrh na pozbavenie spôsobilosti

navrhovateľky dňa 04. 04. 2001, ďalej bol poučený o nutnosti zosúladiť okruh účastníkov

na strane odporcu, ďalej o nutnosti doložiť doklady o vlastníckom, resp. nájomnom vzťahu

otca odporcu a odporcu, dohodu o prevode členských práv a iné, všetko do 10 dní, v ktorej

lehote malo dôjsť i k odstráneniu vád žalobného petitu,

- 23. 04. 2001 - podanie sťažovateľa, ktorým nedoplnil plnú moc na zastupovanie

navrhovateľky, ani doklad, že je jej opatrovateľom, oznámil súdu len, že sa dal zastupovať

JUDr. M., ktorú plnú moc takisto nedoložil.

4. úkon súdu 21. 05. 2002 - zisťovanie súdu, či sa vedie súdne konanie o pozbavenie

spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony, opätovná výzva sťažovateľovi na doloženie

plnej moci, všetko v lehote 3 dní pod následkom zastavenia konania (exp. 19. 06. 2002,

neprevzaté sťažovateľom, súdna zásielka vrátená súdu 16. 07. 2002),

- 09. 12. 2002 - podanie právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. na zmenu návrhu

a návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania,

- doloženie plnej moci od sťažovateľa zo dňa 06. 12. 2002 pre JUDr. M.,

- informácia pre súd, že rozsudkom OS Bratislava III č. k.

z 23. 04. 2002 (právoplatným 22. 05. 2002) došlo k pozbaveniu svojprávnosti navrhovateľky

a k ustanoveniu Š. Š. za jej opatrovníka (č. k. z 03. 02. 2002, právoplatné 09. 07.

2002, sľub opatrovníka zložený 14. 08. 2002, kedy prevzal Listinu o ustanovení za

opatrovníka),

sťažovateľ teda až dňa 06. 12. 2002 splnomocnil ako opatrovník za navrhovateľku

advokáta Dr. M., ktorý podaním z 09. 12. 2002 doplnil doklady zhorauvedené a domáhal sa

zmeny žalobného petitu na

a) určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností zo 14. 12. 1994

medzi navrhovateľkou a otcom odporcu,

b) určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností medzi

odporcom a jeho otcom Š. J. (absencia bližšej špecifikácie),

c) neplatnosť zmluvy o odkúpení bytu, uzavretej medzi Bytovým družstvom...

a odporcom 2 – T. J. (absencia bližšej špecifikácie).

5. úkon súdu - 01. 07. 2003 - výzva právnemu zástupcovi sťažovateľa na odstránenie

vád žalobných petitov v lehote 5 dní pod následkom zastavenia konania (exp. 08. 07. 2003,

prevzaté 10. 07. 2003),

- 14. 07. 2003 - odpoveď sťažovateľa, že nie je možné vady petitov odstrániť.

Spis od 14. 03. 2003 do 02. 01. 2004 u podpredsedu Okresného súdu JUDr. K. v

súvislosti so sťažnosťou pána Š. (viď úradný záznam kancelárie).

- 22. 12. 2003 - návrh sťažovateľa na predbežné opatrenie.

6. úkon súdu - 02. 01. 2004 - žiadosť sudcu o predloženie dedičského spisu

a zisťovanie okruhu dedičov po navrhovateľke, zomrelej 07. 11. 2003, výzva na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh na predbežné opatrenie, následne informácia z dedičskej

kancelárie, že dedičské rozhodnutie v tom čase ešte nebolo právoplatné,

7. úkon súdu - 07. 01. 2004 - prípis notárke za účelom zisťovania okruhu dedičov

po nebohej navrhovateľke,

- 13. 01. 2004 - zaplatený súdny poplatok za návrh na predbežné opatrenie, vrátane

ďalších podaní sťažovateľa,

- 15. 01. 2004 - zaslanie dokladov o prevode vlastníctva z Bytového družstva...,

- 21. 01. 2004 - doloženie plnej moci nového právneho zástupcu sťažovateľa

z 08. 12. 2003 a to JUDr. Č.

Spis predložený sudcovi z lehôt dňa 19. 02. 2004.

8. úkon súdu - 20. 02. 2004 uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného

opatrenia (exp. 06. 03. 2004).

Dedičské konanie po nebohej navrhovateľke A. U. prebiehalo od 07. 11. 2003 do 22.

11. 2004, kedy dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a výlučným dedičom sa stal

Š. Š. (vydané 23. 04. 2004).

- odvolanie sťažovateľa zo dňa 24. 03. 2004 voči uzneseniu o zamietnutí predbežného

opatrenia.

9. úkon súdu - 30. 04. 2004 - pokyny sudcu v súvislosti s podaným odvolaním (exp.

15. 07. 2004),

- 12. 07. 2004 - doplnenie odvolania sťažovateľom,

- 26. 07. 2004 - zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

10. úkon súdu - 12. 10. 2004 - predkladacia správa pre Krajský súd (došlo na KS

14. 10. 2004),

- 26. 10. 2004 ďalšie podania sťažovateľa v rámci odvolania a to rozšírenie návrhu

o ďalší určovací petit - neplatnosť ďalšej zmluvy, ostatné žalobné petity doposiaľ

nedoplnené.

Spis od 15. 07. 2004 do 20. 09. 2004 u podpredsedu súdu z dôvodu sťažnosti pána Š.,

spis od 14. 10. 2004 do 31. 03. 2005 na Krajskom súde z dôvodu odvolania sťažovateľa,

- 31. 03. 2005 - vrátený spis z Krajského súdu, uznesenie súdu I. stupňa potvrdené.

11. úkon súdu -13. 05. 2005 - pokyn sudcu na doručenie uznesenia KS.

16. 06. 2005 vrátená zásielka od odporcu, 09. 06. 2005 odpoveď v súvislosti s novou

adresou odporcu 17. 06. 2005 opätovne doručovaná na novú adresu (prevzaté

24. 06. 2005), zisťovanie adresy odporcu T. J.,

- 22. 11. 2005 - doloženie právoplatného osvedčenia o dedičstve zo strany

sťažovateľa.

Spis od 30. 09. 2005 do 28. 09. 2006 na Krajskom súde ako pripojený k spisu

tunajšieho súdu tých istých účastníkov (viď lustrum spisu a úradný záznam),

teda 1 rok.

12. úkon súdu - 17. 10. 2006 - opätovná výzva na odstránenie vád všetkých návrhov

v lehote 5 dní (vo výzve opätovne sudca poukázal podrobne na všetky vady návrhu:

nezosúladenie účastníkov konania pri 3. žalobnom petite, neúplnosť a absencia špecifikácie

v 4. petite medzi navrhovateľom a účastníkmi kúpnej zmluvy, absencia špecifikácie

nehnuteľnosti pri 1. a 2. petite) a iné - exp. 18. 10. 2006, prevzaté zástupcom sťažovateľa

02. 11. 2006, doručenka vrátená súdu 07. 11. 2006.

13. úkon súdu - 17. 10. 2006 - vyjadrenie sudcu k sťažnosti (č. Spr. 2248/06 na č. l.

246-247) - pripájam.

Spis u predsedu súdu od 18. 10. 2006 do 30. 10. 2006.

- 15. 11. 2006 - telefonická žiadosť novej právnej zástupkyni sťažovateľa

o predloženie lehoty na odstránenie vád návrhov zo zdravotných dôvodov cca o 1 týždeň,

- 01. 12. 2006 - doplnenie návrhu právnou zástupkyňou a upresnenie žalobných

návrhov.

Sudca teda konštatuje, že od podania návrhu, t. j. od októbra 2000 do 01. 12. 2006

nedošlo k odstráneniu vád pôvodného návrhu, len k návrhom (takisto neúplným)

na rozšírenie pôvodného návrhu, ďalej k návrhu na vstup ďalšieho účastníka do konania,

neskôr ďalších dvoch, k návrhu na vydanie predbežného opatrenia, k odvolaniu voči

vydanému uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia, k samotnému dedičskému

konaniu po nebohej navrhovateľke A. U.

14. úkon súdu - 25. 07. 2007 - uznesenie o vstupe troch ďalších účastníkov konania

na strane odporcu a pripustenie rozšírenia pôvodného návrhu,

- exp. 13. 09. 2007, sťažovateľ neprevzal - odsťahovaný, zásielka vrátená súdu

24. 09. 2007, opätovne zasielaná 04. 11. 2007 na novú adresu,

- 10. 10. 2007 - odvolanie T. J. voči uzneseniu.

15. úkon súdu - 01. 12. 2007 - pokyny v súvislosti s odvolaním, zásielka nedoručená

Š. J. - odsťahovaný - zásielka vrátená súdu 21. 01. 2008, T. J. prevzal až 21. 02. 2008.

16. úkon súdu - 08. 02. 2008 - pokyn na opätovné doručovanie (exp. 15. 02. 2008)

následne reklamácia na pošte v súvislosti s doručovaním T. J.,

- 22. 02. 2008 - oznámená nová adresa Š. J.

17. úkon súdu - 19. 03. 2008 - predkladacia správa pre KS (exp. 16. 05. 2008,

prevzaté KS 27. 05. 2008).

Spis od 27. 05. 2008 do 04. 08. 2008 na Krajskom súde z dôvodu odvolania,

- 04. 08. 2008 - spis vrátený z KS ako predčasne predložený (nedoručenie súdnej

zásielky jednému z odporcov),

- 08. 08. 2008 - žiadosť Ústavného súdu SR o zaslanie spisu,

- 28. 10. 2008 - spis vrátený z Ústavného súdu.

Spis od 18. 08. 2008 do 28. 08. 2008 na Ústavnom súde.

18. úkon súdu - 31. 10. 2008 - pokyn na doposlanie súdnej zásielky odporcovi 2

na novú adresu (exp. 04. 11. 2008, prevzaté 18. 11. 2008).

19. úkon súdu - 11. 11. 2008 - pokyn na správoplatnenie uznesenia po vrátení

doručenky a vyhotovenie predkladacej správy pre KS, zaslanie vzoru 4a na zaplatenie

súdneho poplatku za 4 žalobné petity v lehote 5 dní pod následkom zastavenia konania

(exp. 16. 12. 2008 a 19. 12. 2008).

Spis na Krajskom súde od 23. 12. 2008 do 09. 04. 2009 (odmietnutie odvolania),

- 08. 01. 2009 - v rámci odvolacieho konania žiadosť navrhovateľa o oslobodenie

od súdnych poplatkov.

20. úkon súdu - 16. 04. 2009 - pokyn na zaslanie uznesenia Krajského súdu

účastníkom konania, následne správoplatnenie, zaslanie vzoru č. 6 sťažovateľovi za účelom

rozhodnutia o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (v lehote 5 dní), pokyn

na prevedenie spisu z „Nc“ oddelenia do „C“ oddelenia,

- 04. 05. 2009 - odpoveď sťažovateľa (zaslanie vyplneného tlačiva a ďalších

dokladov),

- 11. 05. 2009 - reklamácia chýbajúcich doručeniek, opätovná žiadosť o prevedenie

spisu do „C“ oddelenia,

- 13. 05. 2009 - vrátená zásielka z pošty v súvislosti s doručovaním uznesenia KS

odporcovi 1 (náhradné doručenie),

- 22. 05. 2009 - spis predložený sudcovi na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti počas

čerpania jeho dovolenky,

- 21. 05. 2009 - vrátená súdna zásielka od posledného z odporcov (náhradné

doručenie uznesenia Krajského súdu),

21. úkon súdu - 25. 05. 2009 - pokyn na správoplatnenie uznesenia v náväznosti

na uznesenie Krajského súdu, stanovený termín konania na 17. 06. 2009 a s tým súvisiace

pokyny.

Vzhľadom na všetko zhora - uvedené, ako aj skutočnosť, že už v čase podania návrhu

ani v následnom období sťažovateľ dlhodobo nepreukázal plnú moc na zastupovanie t. č. už

nebohej navrhovateľky, vystupoval ako jej opatrovník, ktorý sa následne dal zastupovať,

pričom evidentne opatrovníkom sa stal až na základe rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa

03. 07. 2002, právoplatného 09. 07. 2002, sľub zložil až 14. 08. 2002, ďalej s poukazom

na skutočnosť, že pôvodná navrhovateľka bola pozbavená svojprávnosti rozhodnutím zo

dňa 23. 04. 2002, právoplatným 22. 05. 2002, ustanovený opatrovník pán Š. splnomocnil

na konanie advokáta dňa 06. 12. 2002, do ktorého času neboli odstránené vady pôvodného

návrhu, tieto neboli odstránené ani týmto advokátom, dokonca ani ďalšou právnou

zástupkyňou JUDr. Č., k samotnému odstráneniu vád došlo až podaním došlým na súd 01.

12. 2006, ďalej s poukazom na vstup ďalších účastníkov do konania, návrh na predbežné

opatrenie, odvolanie voči nemu, kolobeh spisu medzi tunajším súdom a Krajským súdom,

pripojenie živého spisu k spisu tých istých účastníkov za účelom jeho nahliadnutia Krajským

súdom (1 rok), samotné dedičské konanie po nebohej navrhovateľke prebiehajúce v čase od

07. 11. 2003 do 22. 11. 2004 - kedy nadobudlo právoplatnosť dedičské rozhodnutie, v

neposlednom rade i s poukazom na problémy so samotným doručovaním súdnych zásielok

účastníkom konania, v čoho dôsledku uznesenie tunajšieho súdu o rozšírení pôvodného

návrhu a o vstupe ďalších troch účastníkov do konania na strane odporcu nadobudlo

právoplatnosť až dňa 04. 12. 2008 v náväznosti na uznesenie Krajského súdu zo dňa 10. 03.

2009, právoplatného 21. 05. 2009 súd má za to, že na strane zákonného sudcu nedošlo k

prieťahom v konaní, práve naopak, ak bol spis k dispozícii na tunajšom súde, vykonávali sa

všetky potrebné úkony, navyše súd poukazuje i na 4 žalobné petity vo veci určenia

neplatnosti právnych úkonov. V danej veci bol určený termín pojednávania na 17. 06.

2009.»

Okrem tohto vyjadrenia zákonná sudkyňa k veci ešte ďalej uviedla:

„Poukazujem na množstvo vecí v oddelení, stáž na Krajskom súde - 5 mesiacov

počas plného nápadu na Okresnom súde a iné - (PN, dovolenky, množstvo rozhodnutých

vecí).“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 6. júla 2009 faxom a následne predložením originálu vyjadrenia

doručeného ústavnému súdu 9. júla 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Návrh na začatie konania v predmetnej právnej veci bol Okresnému súdu

Bratislava III podaný dňa 9. októbra 2000. Podľa názoru súdu bol návrh neúplný, pričom

k odstráneniu vád návrhu podľa vyjadrenia súdu došlo „a podaním došlým na súd

01. 12. 2006.“. Napriek uvedenému konštatovaniu súdu sa preradenie predmetnej právnej

veci z registra „Nc“ do registra „C“ uskutočnilo až v roku 2009 a prvé pojednávanie

vo veci samej bolo súdom vytýčené na 17. júna 2009. Medzi podaním návrhu vo veci samej

a termínom prvého pojednávania vo veci samej uplynulo takmer 9 rokov.

Podľa sudca alebo poverený

zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo

nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia

ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa prvá veta , ak účastník v lehote

podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno

v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu

návrhom na začatie konania.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. už uviedol, že výklad

a používanie a musí v celom rozsahu

rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho

poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou

a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu

bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú

poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov

( ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov

účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí

do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, a idú nad rámec zákona

alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými

princípmi spravodlivého procesu. Sám to vyjadruje tak, že

umožňuje zastaviť konanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky

žaloby pokračovať. Pokračovať v konaní chápeme v tomto zmysle možnosť súdu konať

a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené

nedostatky žalôb. Musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu,

napríklad zo žaloby nie je zistiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej (petit)...

Ak mal súd za to, že podanie navrhovateľa má také vady, pre ktoré nemožno v konaní

pokračovať, mal podanie podľa prvá veta

odmietnuť a konanie zastaviť. Keďže tak neurobil, vady návrhu zrejme nemali taký

charakter, pre ktorý by nebolo možné v konaní pokračovať.

Súd vo svojom stanovisku uvádza, že súdny spis sa v čase od 14. marca 2003

do 2. januára 2004, t. j. v období trvajúcom takmer 10 mesiacov, nachádzal z dôvodu

sťažnosti sťažovateľa u podpredsedu okresného súdu JUDr. K., Táto skutočnosť však nie je

ospravedlniteľným dôvodom zbytočných prieťahov v súdnom konaní. Vybavovanie sťažnosti

sťažovateľa Okresným súdom Bratislava III v časovom rozsahu takmer 10 mesiacov

nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané a postup súdu za efektívny. V dôsledku

nesprávneho a nezákonného postupu súdu pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľa na zbytočné

prieťahy v súdnom konaní došlo k ďalším prieťahom v súdnom konaní a k prehĺbeniu

právnej neistoty sťažovateľa...

Zo stanoviska Okresného súdu Bratislava III môže zdanlivo vyplývať, že súd je

v konaní aktívny a od podania návrhu v októbri 2000 do mája 2009 urobil množstvo úkonov

(podľa stanoviska súd za uvedené obdobie takmer 9 rokov urobil 21 úkonov). Z obsahu

úkonov súdu je však zrejmé, že väčšina z nich bola neefektívna, pretože neviedla

k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v dôsledku zbytočných prieťahov

v súdnom konaní nachádza.

Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci vyplýva, že Okresný súd

Bratislava III v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. (predtým )

postupoval v rozpore s viacerými ustanoveniami (najmä

a ) a (najmä ,

a ), čím zároveň porušil základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené

v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 15. júna 2009.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že pojednávanie nariadené na 17. jún 2009 sa

z dôvodu nedostatkov v doručovaní predvolaní účastníkom konania neuskutočnilo a bolo

odročené na 9. september 2009.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhal vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že

rozhodovanie v konaniach, v ktorých má súd určiť, či právny úkon je, alebo nie je platný,

tvorí bežnú súčasť agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno hodnotiť po stránke

právnej ako zložité. Čo sa týka skutkovej zložitosti, ústavný súd konštatuje, že

v okolnostiach danej veci ju možno do určitej miery pripustiť (napr. v dôsledku vstupu

ďalších účastníkov do konania), avšak na druhej strane vyslovuje názor, že ňou nemožno

ospravedlniť stav konania, v ktorom sa nachádzalo ku dňu podania sťažnosti ústavnému

súdu.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

v sťažnosti označených práv.

Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení poukazuje okrem iného na to, že priebeh

konania negatívne ovplyvnil sťažovateľ v súvislosti s požiadavkou rozšírenia pôvodného

návrhu a taktiež aj návrhom na vstup ďalších účastníkov do konania, ústavný súd tento

názor okresného súdu síce akceptuje, avšak zároveň poukazuje na svoju štandardnú

judikatúru (napr. m. m. , ), podľa ktorej využitie možností

daných sťažovateľovi (ako účastníkovi konania) procesnými predpismi (napr. zmeny

žaloby) na uplatňovanie a presadzovanie svojho práva v občianskom súdnom konaní

spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,

dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy, ktoré by bolo možné pripísať na jeho ťarchu.

V súvislosti s uplatnením návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia ústavný

súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že rozhodovanie o predbežnom

opatrení nie je zákonnou prekážkou v konaní súdu o samotnej veci (napr. m. m.

), a v inom svojom rozhodnutí vyslovil názor, že ak bol v okolnostiach prípadu

okresný súd po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia nečinný vo veci samej,

nemožno takýto priebeh konania považovať za efektívny postup pri odstraňovaní právnej

neistoty sťažovateľa (napr. ).

3. Napokon ústavný súd z hľadiska skúmania, či v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.

V priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil najmä tieto obdobia nečinnosti

okresného súdu:

- od 9. apríla 2001 (informatívny výsluch) do 21. mája 2002 (zisťovanie okresného

súdu, či sa vedie iné súvisiace konanie), t. j. viac ako 13 mesiacov,

- od 21. mája 2002 do 1. júla 2003 (výzva okresného súdu právnemu zástupcovi

sťažovateľa), t. j. 13 mesiacov.

Ďalšie krátkodobejšie obdobia nečinnosti sa v postupe okresného súdu vyskytli

v obdobiach:

- od 1. júla 2003 do 2. januára 2004 (žiadosť okresného súdu o predloženie

dedičského spisu), t. j. 6 mesiacov,

- od 17. októbra 2006 (opätovná výzva na odstránenie nedostatkov sťažovateľovi)

do 25. júla 2007 (uznesenie okresného súdu o povolení vstupu účastníkov do konania),

t. j. 9 mesiacov.

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že

závažnosť doby nečinnosti súdu sa zvyšuje, keď po nej nasledujú jednoduché úkony, ktoré

si nevyžadujú dlhodobé štúdium alebo inú prípravu (napr. , ).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu konania bol

okresný súd bez relevantnej zákonnej prekážky nečinný v súhrne v rozsahu viac ako tri

roky.

Okrem nečinnosti okresný súd postupoval v konaní aj nesústredene a neefektívne,

keď krajský súd 4. augusta 2008 vrátil okresnému súdu spis ako predčasne predložený

z dôvodu nedoručenia zásielky jednému z odporcov. Okresný súd následne predložil spis

krajskému súdu až po opätovnom doručovaní zásielky odporcovi. Pokiaľ okresný súd

vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že musel odstraňovať nedostatky v sťažovateľových

návrhoch, ústavný súd zastáva názor, že uvedená skutočnosť bola z pohľadu hodnotenia

prieťahov v napadnutom konaní bez podstatnejšieho významu.

Podľa názoru ústavného súdu ospravedlnením nečinnosti v konaní, na ktorú

poukazuje okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, nemôže byť ani skutočnosť, že

súdny spis bol zákonnou sudkyňou predložený v súvislosti s podanou sťažnosťou

na prieťahy v konaní podpredsedovi okresného súdu, u ktorého sa nachádzal niekoľko

mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že uvedenú skutočnosť, pokiaľ ide o prieťahy v konaní,

je potrebné nepochybne pripísať na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd v zhode s konštatovaním sťažovateľa zistil, že okresný súd prvý termín

pojednávania vo veci nariadil na 17. jún 2009, teda až po takmer 9 rokoch od začatia

napadnutého konania, čo nie je z pohľadu tempa a efektívnosti konania, ktoré by malo

smerovať k čo najrýchlejšiemu odstráneniu právnej neistoty, z ústavného hľadiska

akceptovateľné.

V súvislosti s hodnotením samotnej doterajšej dĺžky konania ústavný súd vo svojej

predchádzajúcej judikatúre už vyslovil, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby

právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená ani po takmer 9 rokoch

od jeho začatia (napr. m. m. , ).

Argumentáciu okresného súdu uvedenú vo vyjadrení zákonného sudcu k sťažnosti

(množstvo vecí v oddelení, 5-mesačná stáž na krajskom súde počas plného nápadu

na okresný súd a iné – PN, dovolenky, množstvo rozhodnutých vecí) ústavný súd

s poukazom na svoju predchádzajúcu judikatúru nemohol akceptovať. Vo svojej judikatúre

uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade prenášať technicko-

organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to

môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd ().

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa

a práva podľa v spojení s a , ústavný súd

odvolávajúc sa na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ) k tomu uvádza, že tieto

články majú charakter ústavných princípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky

orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní . Tieto články sú vždy

implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní

základných práv a slobôd garantovaných podľa , a preto

ústavný súd nepovažoval za potrebné vysloviť porušenie týchto článkov

vo výrokovej časti tohto nálezu. To isté v zásade platí o , ktorý má

charakter generálneho interpretačného princípu, vždy uplatňovaného ústavným súdom

vo svojej rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na to v tejto časti sťažnosti nevyhovel.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

50 000 € (1 506 300 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Právny zástupca

sťažovateľa v doplnení sťažnosti poukázal najmä na to, že „Vzhľadom na vysoký vek

a vážny zdravotný stav sťažovateľa je sťažovateľ z dôvodu dlhodobej nečinnosti Okresného

súdu Bratislava III v predmetnej veci vystavený reálnemu riziku, že sa odstránenia stavu

právnej neistoty právoplatným rozhodnutím súdu nemusí dožiť, čo psychickú traumu

sťažovateľa z odmietnutia spravodlivosti ešte stupňuje a zhoršuje jeho podlomený zdravotný

stav“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 4 000 € (120 504 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátom JUDr. M. B. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola

695,41 € (20 949,92 Sk).

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 € (3 491,60 Sk), t. j.

za tri úkony 347,70 € (10 474,81 Sk), čo spolu s režijným paušálom 3 x 6,95 € (209,38 Sk)

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 368,55 € (11 102,94 Sk). Keďže advokát je

platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená

o DPH vo výške 19 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia

vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 438,57 €

(13 212,36 Sk).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2009