Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 233/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2004

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha

v konaní o sťažnosti Ing. D. U., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. I. P., B., ktorou

namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. D. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 20. augusta 2002 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. D. U. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk

(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. D. U. trovy konania

v sume 8 796 Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet

advokáta JUDr. I. P., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 18. augusta 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. D. U., bytom B. (ďalej len

„sťažovateľ“), v časti, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 25. februára 2000 okresnému súdu

návrh na vypratanie nehnuteľnosti.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo vydané

rozhodnutie vo veci samej.

V časti sťažnosti prijatej na ďalšie konanie sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd

podľa rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

a súčasne žiadal, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 000 000 Sk.

Podpredsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 2023/01 doručeným ústavnému súdu 20. septembra 2004,

v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. v období

po vydaní Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20. 8. 2002, bolo

na základe uvedeného rozhodnutia pravidelne sledované zo strany vedenia Okresného súdu

Bratislava I. v súlade so o sudcoch a prísediacich v platnom znení

a ako i o štátnej správe súdov v znení noviel v rámci Spr. 2023/01.

Spis bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 23. 9. 2002. Kópia Nálezu Ústavného súdu SR

bola daná zákonnej sudkyni na vedomie dňa 18. 12. 2002. O návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia bolo v zákonom stanovenej lehote dňa 17. 6. 2002 rozhodnuté.

Od 1. 7. 2002 do 22. 9. 2002 sa vec nachádzala na Ústavnom súde SR.

Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie dňa 26. 9. 2002. Dňa 30. 9. 2002 bol daný

pokyn konajúcou sudkyňou na vyexpedovanie odvolania na vyjadrenie sa odporcovi

v súlade s . Tento pokyn sudkyne bol vyexpedovaný dňa

18. 12. 2002, v čom konštatovala predsedníčka Krajského súdu v Bratislave prieťah pri

opise pokynu sudkyne.

Po zaslaní vyjadrenia odporcu k odvolaniu dňa 10. 1. 2003 dala sudkyňa dňa

17. 1. 2003 pokyn civilnej kancelárii na predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave.

Úprava bola realizovaná kanceláriou dňa 12. 2. 2003.

K dlhšiemu časovému intervalu pri opise úprav sudkyne došlo z dôvodu nedostatku

administratívnych síl na tunajšom súde, ktorý vznikol v mesiaci október 2002 v súvislosti

so zavedením zákona o štátnej a verejnej službe do praxe. Ku dňu 1. 10. 2002 musel byť

rozviazaný pracovný pomer s cca 39 administratívnymi pracovníčkami a tento stav

pretrvával až do skončenia výberových konaní a zapracovaní nových pracovných síl.

Vec napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 18. 2. 2003 pod sp. zn.

a prípisom zo dňa 14. 3. 2003 bola predsedníčka senátu upozornená na Nález ÚS SR zo dňa

20. 8. 2002.

Vec bola vrátená tunajšiemu súdu dňa 13. 8. 2003 bez vydania rozhodnutia

na došetrenie a dňa 24. 9. 2003 bolo uznesenie č. k. -121 vypracované

na doručenie odporcovi v 1. a 2. rade.

Od 10. 11. 2003 bola vec predložená na ďalší procesný postup na Krajský súd

v Bratislave. Uznesením č. k. -155 zo dňa 21. 5. 2004 Krajský súd v Bratislave

uznesenie tunajšieho súdu, ktorým ako súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na vydanie

predbežného opatrenia zamietol, potvrdil. Spis bol vrátený Okresnému súdu Bratislava I

dňa 26. 5. 2004. Na pokyn sudkyne zo dňa 27. 5. 2004 kancelária vyexpedovala rozhodnutie

účastníkom konania dňa 1. 6. 2004. Právny zástupca navrhovateľa (sťažovateľa) prevzal

predmetné uznesenie dňa 4. 6. 2004.

Z dôvodu nutnosti konania v súlade s o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia podaného navrhovateľom (sťažovateľom), súd vo veci

samej nerozhodol.

Termín pojednávania vzhľadom na počet vecí v oddelení „9 C“ bol stanovený na deň

9. 11. 2004. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje

nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených

v súlade so zákonom a pri rozhodovaní je viazaný len SR, ústavným zákonom

a zákonom.

Právny názor Ústavného súdu SR obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní

na základe návrhu súdu je pre konajúceho sudcu záväzný.

S poukazom na uvedené vykonané úkony v predmetnej veci, si dovoľujem navrhnúť

váženému Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby sťažovateľovi nebolo priznané

finančné zadosťučinenie. Žiadam, aby bola vzatá na vedomie skutočnosť, že zákonná

sudkyňa vo veci konala bez zbytočných prieťahov vzhľadom na vysoký počet pridelených

vecí v oddelení 9 C (cca 719 vecí k dnešnému dňu) popri priemernom mesačnom nápade.

Právny zástupca sťažovateľa, ktorý bol neúspešný v konaní o vydanie predbežného

opatrenia, má vedomosť o tom, že vec je pravidelne sledovaná zo strany vedenia tunajšieho

súdu ako i vedenia Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa zaoberá opakujúcimi sa

sťažnosťami sťažovateľa.

Svoj neúspech v konaní vedenom pod sp. zn. si nemôže kompenzovať

v rámci konania pred Ústavným súdom SR a požadovať finančné zadosťučinenie. Vplyv

na samotné konanie má podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v rámci

samotného konania. Zbytočné prieťahy zavinené zákonnou sudkyňou v konaní po vydaní

Nálezu ÚS SR som nezistila.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z predloženého súdneho spisu

ústavný súd zistil nasledovný stav konania po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS

20/02 z 20. augusta 2002:

- 23. septembra 2002 zástupkyňa právneho zástupcu sťažovateľa prevzala uznesenie

okresného súdu sp. zn. zo 17. júna 2002, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu

sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia;

- okresný súd opravným uznesením z 24. septembra 2002 opravil chybne uvedený

výrok uznesenia sp. zn. zo 17. júna 2002;

- 26. septembra 2002 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 17. júna 2002, ktorým bol zamietnutý jeho

návrh na vydanie predbežného opatrenia;

- 10. januára 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcov v 1. a 2. rade

k odvolaniu sťažovateľa z 26. septembra 2002;

- 18. februára 2003 bol Krajskému súdu v Bratislave predložený na rozhodnutie spis

sp. zn. s odvolaním sťažovateľa;

- 5. mája 2003 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené doplnenie odvolania

sťažovateľa podaného 26. septembra 2002 proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 17. júna 2002;

-13. augusta 2003 bol okresnému súdu Krajským súdom v Bratislave vrátený spis

sp. zn. bez vydania rozhodnutia ako predčasne predložený za účelom došetrenia

niektorých skutočností týkajúcich sa doručovania uznesenia sp. zn. zo 17. júna

2002 [v súlade s a (ďalej len „OSP“)]. Súčasne

Krajský súd v Bratislave vyzval okresný súd, aby po odstránení „vytknutého nedostatku“

spis urýchlene opätovne predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní s novou

predkladacou správou;

- na č. l. 149 spisu sp. zn. je pokyn konajúceho sudcu z 18. augusta 2003,

aby kancelária pripojila doručenky týkajúce sa doručovania uznesenia okresného súdu

sp. zn. zo 17. júna 2002, ktorým bol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného

opatrenia zamietnutý, eventuálne aby požiadala poštu o oznámenie, kedy bolo predmetné

uznesenie doručené účastníkom konania. Na č. l. 149 predmetného spisu je kanceláriou

ručne napísaný nasledovný záznam: „V podateľni som zistila, že zásielky zrejme neboli

odoslané, pretože nie sú zapísané v podacích hárkoch“;

- 11. novembra 2003 bol spis sp. zn. spolu s opravným prostriedkom

sťažovateľa a predkladacou správou opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave

na rozhodnutie;

- 26. mája 2004 bol okresnému súdu vrátený spis spolu s uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 21. mája 2004, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie

okresného súdu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia;

- okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 9. november 2004.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

„Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť

zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(, ). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z obsahu sťažnosti

a z vyžiadaného spisu zistil, že predmetom konania pred okresným súdom vo veci vedenej

pod sp. zn. je sťažovateľom uplatnený nárok na vypratanie nehnuteľnosti. Žaloby

o ochranu vlastníckeho práva tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov. Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatoval, že vec nemožno posúdiť ako právne

a skutkovo zložitú. Na zložitosť veci nepoukazoval ani okresný súd vo vyjadrení

k sťažnosti.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu ústavný súd nezistil také skutočnosti,

ktorými by sťažovateľ spôsobil vznik zbytočných prieťahov v konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu. Z obsahu

predloženého spisu ústavný súd zistil, že napriek zbytočným prieťahom v tomto konaní,

ktoré konštatoval už v náleze sp. zn. z 20. augusta 2002, je aj obdobie

po vydaní uvedeného nálezu poznačené ďalšími zbytočnými prieťahmi.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v hodnotenom období nepostupoval tak, aby

zabezpečil relevantné dôkazy potrebné pre prijatie rozhodnutia vo veci samej. V konaní boli

realizované iba úkony súvisiace s rozhodovaním o nariadení predbežného opatrenia.

Je nesporné, že rozhodovanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia je

integrálnou súčasťou rozhodovania vo veci samej, no ústavný súd vo svojej ustálenej

judikatúre už konštatoval (napr. ), že „rozhodnutie o predbežnom opatrení

neodstraňuje stav právnej neistoty, ktorého odstránenie je účelom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“, lebo tu „ide o ochranu predbežnú a dočasnú a samotné

uznesenie je rozhodnutím nemeritórnym“.

Okrem tej skutočnosti, že v skúmanej časti konania sa rozhodovalo iba o nariadení

predbežného opatrenia, ústavný súd zistil, že okresný súd pochybil aj pri doručovaní

uznesenia okresného súdu sp. zn. zo 17. júna 2002, ktorým bol návrh sťažovateľa

na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý. Napriek tomu, že uznesenie osobne prevzala

substituentka právneho zástupcu sťažovateľa pri nazeraní do spisu 23. septembra 2002,

okresný súd mu nadbytočne doručoval toto uznesenie ešte aj 3. októbra 2002

a 30. septembra 2003, resp. 22. októbra 2003.

Na základe vyššie uvedených zistení ústavný súd dospel k záveru, že celé obdobie

konania nasledujúce po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. až dosiaľ sa

vyznačuje neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu, čo malo za následok

vznik zbytočných prieťahov v konaní. Navyše, ako zbytočné prieťahy v konaní vyhodnotil

ústavný súd s prihliadnutím na nález ústavného súdu sp. zn. aj tú skutočnosť,

že medzi pokynom sudcu (30. september 2002) na vyexpedovanie odvolania a samotným

jeho vyexpedovaním (18. december 2002) uplynuli takmer 3 mesiace.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v odvolávaní sa na personálne problémy

„z dôvodu nedostatku administratívnych síl na tunajšom súde“ a „na vysoký počet

pridelených vecí v oddelení 9 C (cca 719 vecí k dnešnému dňu) popri priemernom

mesačnom nápade“ ústavný súd neakceptoval, pretože v súlade s medzinárodným

štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom

konaní ().

Ústavný súd ďalej zastáva názor, že ak bol v okolnostiach prípadu okresný súd

po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia nečinný v konaní vo veci samej,

nemožno takýto priebeh konania považovať za efektívny postup pri odstraňovaní právnej

neistoty sťažovateľa.

Vyššie uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť

organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu tak, aby bola vec

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. , v období po vydaní

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 20. augusta 2002 došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

IV.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Podľa ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 2 000 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal

najmä na to, že napriek nálezu ústavného súdu sp. zn. z 20. augusta 2002,

ktorý konštatoval zbytočné prieťahy „za obdobie od 25. 2. 2000 do 6. 5. 2002, stav sa

v súdnom konaní (napriek Vášmu Nálezu) nijako nezmenil“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu a najmä skutočnosť, že napriek

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 20. augusta 2002, ktorý konštatoval existenciu

zbytočných prieťahov v tomto konaní, nebolo dosiaľ vo veci meritórne rozhodnuté, ústavný

súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50

ods. 3 .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. I. P.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní z 28. augusta 2003 uplatnil náhradu trov konania

v celkovej výške 79 636 Sk. Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ktoré upravuje výšku odmeny

za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi,

odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet konania - ochrana základných ľudských práv a slobôd - je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením

( ).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok

predchádzajúceho kalendárneho roka.

Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2002, ktorá bola 12 811 Sk.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25

vyhlášky v celkovej výške 8 796 Sk za 2 úkony po 4 270 Sk a 2 x 128 Sk režijný paušál

(§ 19 vyhlášky).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2004