Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)III. ÚS 20/02
PDF · 112.31 KB
No categories available
III. ÚS 20/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. augusta 2002
prerokoval sťažnosť Ing. D. U., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. I. P., B., ktorou
namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava I vo veci vedenej
pod sp. zn. 9 C 24/00, a takto
r o z h o d o l :
1. Právo Ing. D. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava I vo veci vedenej pod
sp. zn. 9 C 24/00 p o r u š e n é b o l o .
2. Sťažnosť Ing. D. U. vo zvyšnej časti z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára
2002 doručená sťažnosť Ing. D. U., bytom B., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. I. P., B., ktorú ústavný súd predbežne prerokoval 21. februára 2002
a prijal ju na ďalšie konanie v časti namietajúcej porušenie práva navrhovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „účastník“ alebo
„okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 24/00. Navrhovateľ žiada primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 2 miliónov Sk. Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosť
odmietol.
Navrhovateľ tvrdí, že účastník do podania sťažnosti na ústavný súd neurčil termín
pojednávania.
Na výzvu ústavného súdu navrhovateľ aj účastník súhlasili s upustením od ústneho
pojednávania. Ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter prípadu
od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Ústavnému súdu boli 10. mája 2002 doručené spis okresného súdu sp. zn.
9 C 24/00 a vyjadrenie predsedu okresného súdu k sťažnosti, v ktorom tvrdí, že o návrhoch
navrhovateľa na nariadenie predbežných opatrení sa konalo bez prieťahov, podáva
vysvetlenie, prečo nečinnosť okresného súdu v konaní vo veci samej od 25. februára 2000
do 19. januára 2001 nemožno považovať za prieťah v konaní. Ďalej informuje
o opatreniach, ktoré boli u účastníka konania prijaté na urýchlenie vybavovania agendy,
a o dôvodoch preťaženosti okresného súdu. Zastáva stanovisko, že vo veci sp. zn. 9 C 24/00
nedošlo k neodôvodneným prieťahom, a preto žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Primerané finančné zadosťučinenie by podľa mienky účastníka nemalo byť priznané aj
preto, lebo ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej
republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bol prijatý až 23. februára 2001.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia by teda podľa jeho mienky znamenalo
uplatnenie ústavne zakázanej retroaktivity.
K stanovisku bola pripojená „Faktografia úkonov vo veci sp. zn. 9 C 24/00“.
Na základe sťažnosti navrhovateľa, vyjadrenia účastníka konania a hlavne spisu
okresného súdu sp. zn. 9 C 24/00 dospel ústavný súd k nasledovným skutkovým a právnym
záverom.
Veľká väčšina úkonov okresného súdu aj účastníkov sa týkala konania
o opakovaných návrhoch na vydanie predbežných opatrení, a nie konania vo veci samej.
Ústavný súd rozlišuje konanie vo veci samej a konanie o návrhoch na vydanie predbežných
opatrení. Už v uznesení o prijatí veci na ďalšie konanie (č. k. III. ÚS 20/02-8)
odmietol, nadväzujúc tak na svoju predchádzajúcu v uznesení uvedenú judikatúru,
aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy na konanie o predbežnom opatrení. Z toho však
zároveň vyplýva, že ani úkony urobené v rámci konania o predbežnom opatrení nie sú
úkonmi urobenými vo veci samej, a teda ústavný súd ich neberie do úvahy pri riešení
otázky, či v konaní vo veci samej došlo k zbytočným prieťahom.
Ústavný súd zo spisu sp. zn. 9 C 24/00 zistil, že vo veci samej bol účastník konania
nečinný od 25. februára 2000 do 6. novembra 2000 (8 mesiacov) a od 5. marca 2001 do
6. mája 2002 (14 mesiacov). V konaní, ktoré do doby rozhodnutia ústavného súdu trvá
29 mesiacov (od 25. februára 2000), teda došlo k zbytočným prieťahom v dobe
22 mesiacov. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu
Obranu účastníka spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny
spôsobiť prieťahy (vysoký nápad a počet nerozhodnutých vecí, personálne problémy
a pod.), ústavný súd nemôže akceptovať a zotrváva tým na svojej doterajšej
judikatúre (sp. zn. I. ÚS 51/01).
Navrhovateľ svojím správaním neprispel k nečinnosti okresného súdu v uvedených
obdobiach, a tým ani ku zbytočným prieťahom. Pre prípadnú zložitosť veci
nemožno ospravedlniť 8-mesačnú nečinnosť okresného súdu od podania návrhu na začatie
konania po jeho zaslanie na vyjadrenie odporcom ani 14-mesačnú nečinnosť od doplnenia
návrhu vo veci samej po nariadenie pojednávania.
Navrhovateľ svoju žiadosť o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 miliónov
Sk zdôvodnil iba vo svojom podaní zo 14. marca 2002, a to výškou zisku, o ktorý prichádza
tým, že nemôže užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu sp. zn. 9 C 24/00.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde však možno primerané finančné
zadosťučinenie priznať iba ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, teda nie
ako náhradu škody vrátane ušlého zisku. Preto musel ústavný súd žiadosť navrhovateľa
o primerané finančné zadosťučinenie zamietnuť.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom. Preto
neskúmal možnosť použitia prostriedkov nápravy (príkaz konať podľa § 56 ods. 3 písm.
a) zákona o ústavnom súde), ktorých sa navrhovateľ nedomáhal.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. augusta 2002