Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 20/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. augusta 2002

prerokoval sťažnosť Ing. D. U., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. I. P., B., ktorou

namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 Okresným súdom Bratislava I vo veci vedenej

pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Právo Ing. D. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Okresným súdom Bratislava I vo veci vedenej pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Sťažnosť Ing. D. U. vo zvyšnej časti z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2002 doručená sťažnosť Ing. D. U., bytom B., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. I. P., B., ktorú ústavný súd predbežne prerokoval 21. februára 2002

a prijal ju na ďalšie konanie v časti namietajúcej porušenie práva navrhovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „účastník“ alebo

„okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. . Navrhovateľ žiada primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 2 miliónov Sk. Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosť

odmietol.

Navrhovateľ tvrdí, že účastník do podania sťažnosti na ústavný súd neurčil termín

pojednávania.

Na výzvu ústavného súdu navrhovateľ aj účastník súhlasili s upustením od ústneho

pojednávania. Ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter prípadu

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavnému súdu boli 10. mája 2002 doručené spis okresného súdu sp. zn.

a vyjadrenie predsedu okresného súdu k sťažnosti, v ktorom tvrdí, že o návrhoch

navrhovateľa na nariadenie predbežných opatrení sa konalo bez prieťahov, podáva

vysvetlenie, prečo nečinnosť okresného súdu v konaní vo veci samej od 25. februára 2000

do 19. januára 2001 nemožno považovať za prieťah v konaní. Ďalej informuje

o opatreniach, ktoré boli u účastníka konania prijaté na urýchlenie vybavovania agendy,

a o dôvodoch preťaženosti okresného súdu. Zastáva stanovisko, že vo veci sp. zn.

nedošlo k neodôvodneným prieťahom, a preto žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Primerané finančné zadosťučinenie by podľa mienky účastníka nemalo byť priznané aj

preto, lebo ústavný , ktorým sa mení a dopĺňa Slovenskej

republiky č. v znení neskorších predpisov bol prijatý až 23. februára 2001.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia by teda podľa jeho mienky znamenalo

uplatnenie ústavne zakázanej retroaktivity.

K stanovisku bola pripojená „Faktografia úkonov vo veci sp. zn. “.

Na základe sťažnosti navrhovateľa, vyjadrenia účastníka konania a hlavne spisu

okresného súdu sp. zn. dospel ústavný súd k nasledovným skutkovým a právnym

záverom.

Veľká väčšina úkonov okresného súdu aj účastníkov sa týkala konania

o opakovaných návrhoch na vydanie predbežných opatrení, a nie konania vo veci samej.

Ústavný súd rozlišuje konanie vo veci samej a konanie o návrhoch na vydanie predbežných

opatrení. Už v uznesení o prijatí veci na ďalšie konanie (č. k.

odmietol, nadväzujúc tak na svoju predchádzajúcu v uznesení uvedenú judikatúru,

aplikovateľnosť na konanie o predbežnom opatrení. Z toho však

zároveň vyplýva, že ani úkony urobené v rámci konania o predbežnom opatrení nie sú

úkonmi urobenými vo veci samej, a teda ústavný súd ich neberie do úvahy pri riešení

otázky, či v konaní vo veci samej došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd zo spisu sp. zn. zistil, že vo veci samej bol účastník konania

nečinný od 25. februára 2000 do 6. novembra 2000 (8 mesiacov) a od 5. marca 2001 do

6. mája 2002 (14 mesiacov). V konaní, ktoré do doby rozhodnutia ústavného súdu trvá

29 mesiacov (od 25. februára 2000), teda došlo k zbytočným prieťahom v dobe

22 mesiacov. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu

(, ).

Obranu účastníka spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny

spôsobiť prieťahy (vysoký nápad a počet nerozhodnutých vecí, personálne problémy

a pod.), ústavný súd nemôže akceptovať a zotrváva tým na svojej doterajšej

judikatúre (sp. zn. ).

Navrhovateľ svojím správaním neprispel k nečinnosti okresného súdu v uvedených

obdobiach, a tým ani ku zbytočným prieťahom. Pre prípadnú zložitosť veci

nemožno ospravedlniť 8-mesačnú nečinnosť okresného súdu od podania návrhu na začatie

konania po jeho zaslanie na vyjadrenie odporcom ani 14-mesačnú nečinnosť od doplnenia

návrhu vo veci samej po nariadenie pojednávania.

Navrhovateľ svoju žiadosť o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 miliónov

Sk zdôvodnil iba vo svojom podaní zo 14. marca 2002, a to výškou zisku, o ktorý prichádza

tým, že nemôže užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu sp. zn. .

Podľa však možno primerané finančné

zadosťučinenie priznať iba ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, teda nie

ako náhradu škody vrátane ušlého zisku. Preto musel ústavný súd žiadosť navrhovateľa

o primerané finančné zadosťučinenie zamietnuť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom. Preto

neskúmal možnosť použitia prostriedkov nápravy (príkaz konať podľa § 56 ods. 3 písm.

a) ), ktorých sa navrhovateľ nedomáhal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2002