Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 61/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. F. L., CSc. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. L., CSc. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. F. L., CSc. trovy konania

v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. S. J., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. decembra 2009 doručená sťažnosť Ing. F. L., CSc. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ uplatnil návrhom podaným okresnému súdu

17. júla 2006 právo na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným

postupom podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ

v sťažnosti tvrdil, že okresný súd nevykonal vo veci samej od podania návrhu žiadny úkon,

dosiaľ nenariadil pojednávanie, ani nedoručil návrh odporcovi. Okresný súd konal

len o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý sťažovateľ podal 6. apríla 2009

a okresný súd ho zamietol uznesením z 29. apríla 2009. Sťažovateľ sa proti tomuto

rozhodnutiu odvolal a v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojich práv

aj postupom krajského súdu v tomto odvolacom konaní.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaní o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na vydanie

predbežného opatrenia bolo porušené jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu a krajskému súdu

postupovať v jeho veci bez zbytočných prieťahov. Uplatnil tiež nárok na priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € vo vzťahu k postupu okresného súdu a v sume

5 000 € vo vzťahu ku krajskému súdu. Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov právneho

zastúpenia.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesením

č. k. -19 z 10. februára 2010 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia označených práv

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a vo zvyšnej časti

sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd a právneho

zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Vzhľadom na súhlas obidvoch účastníkov ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2

upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné

očakávať ďalšie objasnenie veci.

Okresný súd sa vyjadril k sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu podaním

sp. zn. Spr. 3185/10 z 26. februára 2010 doručeným 8. marca 2010, v ktorom uviedol tento

priebeh konania:

„- dňa 17.07.2006 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľa: Ing. F. L., CSc. proti odporcovi: Slovenská republika a spol.

- dňa 05.10.2006 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi,

- dňa 06. 04.2009 bol doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- dňa 16. 04.2009 bola žiadosť o zapožičanie spisového materiálu,

- dňa 29.04.2009 súd uznesením, č. k. -33 zamietol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia,

- dňa 22.05.2009 bolo doručené na súd odvolanie navrhovateľa,

- dňa 22.06.2009 súd vyzval účastníkov konania na strane odporcu, aby sa vyjadril

k podanému odvolaniu,

- dňa 13.10.2009 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na

rozhodnutie o odvolaní,

- dňa 30.11.2009 Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. -46

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,

- dňa 31.12.2009 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu,

- dňa 20.01.2010 pokyn na doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom

konania.“

Okresný súd ďalej vo vyjadrení konštatoval, že konanie je poznačené prieťahmi

objektívneho charakteru, ktoré boli spôsobené vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho

súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov

na civilnom úseku okresného súdu. Prieťahy subjektívneho charakteru okresný súd

nepripustil a navrhol, aby ústavný súd zohľadnil dôvody vzniknutých prieťahov pri

rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia a nepriznal ho v plnej výške.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu doručenom

19. marca 2010 zotrval na podanej sťažnosti v celom rozsahu vrátane uplatnenej sumy

finančného zadosťučinenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

, ).

Pri uplatnení týchto kritérií ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia

je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinný

a od podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ ().

Tak je to aj v konaní o návrhu sťažovateľa, v ktorom okresný súd od začatia konania

(17. júla 2006) nevykonal vo veci samej žiadny úkon a v roku 2009 rozhodoval len o návrhu

sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia.

Preto ani prípadná právna a skutková zložitosť veci, ktorá však z podaného návrhu

nevyplýva, nemohla mať žiadny vplyv na doterajší priebeh konania.

Okresný súd nepoukázal ani na žiadnu okolnosť v postupe sťažovateľa pri domáhaní

sa súdnej ochrany jeho práv, ktorá by mohla byť zohľadnená ako jedna z príčin namietanej

dĺžky konania a takúto okolnosť nezistil ani ústavný súd.

Pri posudzovaní existencie zbytočných prieťahov v namietanom konaní z hľadiska

postupu okresného súdu postupoval ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou, podľa

ktorej rozhodovanie o predbežnom opatrení nie je zákonnou prekážkou v konaní súdu

o samotnej veci () a úkony urobené v rámci konania o predbežnom opatrení nie

sú úkonmi vo veci samej, a teda ústavný súd ich spravidla neberie do úvahy pri riešení

otázky, či v konaní vo veci samej došlo k zbytočným prieťahom ().

Konanie trvá na súde prvého stupňa 3 roky a 8 mesiacov (z tohto obdobia sa spis

nachádzal 2 a pol mesiaca na krajskom súde) a dosiaľ neboli vykonané ani prvotné úkony

smerujúce k príprave meritórneho prerokovania návrhu sťažovateľa. Ústavný súd preto

rozhodol, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a jeho práva podľa dohovoru.

Ústavný súd nemohol akceptovať obranu okresného súdu spočívajúcu v tvrdení

o objektívnych príčinách vzniknutých prieťahov odôvodnenú vysokým nápadom vecí,

ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcami na civilnom úseku okresného súdu,

pretože tieto okolnosti nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti

za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní ().

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,

aby vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod

sp. zn. v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen rozhodnutie o porušení, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že boli porušené práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho

žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktorú odôvodnil

poukazom na stav právnej neistoty spôsobený postupom okresného súdu v jeho veci.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predmet konania, jeho doterajšiu dĺžku a konštatované zbytočné

prieťahy dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 2 000 eur primerané konkrétnym okolnostiam prípadu

( ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátom JUDr. S. J., B.. Ústavný súd ich priznal za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2009 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, za každý úkon právnej služby po 115,90 € a 2-krát po

6,95 € režijný paušál, so zvýšením o 19 % DPH, ktorej platiteľom je právny zástupca

sťažovateľa. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

v celkovej sume 292,38 €, pretože tieto náklady považoval za účelne vynaložené

v súvislosti s uplatnením ochrany jeho práv v konaní pred ústavným súdom.

Náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť podľa bodu 4

výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. marca 2010