Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 129/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti M. M., B., zastúpenej advokátkou Mgr. E. B., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € [slovom tritisíc eur

(90 378 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť M. M. trovy právneho zastúpenia

v sume 292,38 € [slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov (8 808,20 Sk)]

na účet jej právnej zástupkyne Mgr. E. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2009

doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 4. júna 2002 jej matka, A. K., podala

okresnému súdu žalobu „o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a určenie majetku patriaceho

do dedičstva spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.

Podstatou súdneho sporu je určenie vlastníckeho práva k dvom nehnuteľnostiam:

A) prvá nehnuteľnosť – nachádzajúca sa v katastrálnom území Č., okr. Ž., ktorá je

zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu, Správy katastra v Ž., ktoré zostali

evidované na pôvodnom LV č. 134 ako pozemok č. 261 záhrada vo výmere 262 m2...

B) nehnuteľnosť parcelné číslo 818, druh pozemku záhrada o výmere 1.173 m2,

evidovaná pôvodne na LV 134, následne na LV 646...“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla priebeh konania a konštatovala, že okresný

súd od 4. júna 2002 do 29. marca 2005 konal len o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala zákazu nakladať s dotknutými

nehnuteľnosťami. Vo veci samej okresný súd koná až od apríla 2005, pričom dosiaľ nie je

konanie na prvom stupni skončené. Súčasne sťažovateľka poukázala na význam sporu pre

pôvodnú navrhovateľku, ktorá zomrela v priebehu konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jej

základného práva podľa , a aby prikázal okresnému súdu vo veci ďalej

konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka žiada aj o priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 8 000 €.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -12

z 9. apríla 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Právna zástupkyňa sťažovateľky a podpredseda okresného súdu oznámili ústavnému

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. z 3. júna 2009,

v ktorom uviedol:

„Vo veci, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie práva, aby sa jej vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov došlo k úmrtiu pôvodnej navrhovateľky A. K.,

k zmene žalobného návrhu, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 30. 11. 2006. Od podania

sťažnosti sťažovateľky podľa dňa 27. 6. 2007 a 30. 11. 2007, ktorú

predseda súdu vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, boli vykonané úkony smerujúce k

rozhodnutiu veci a to dožiadanie OS Nitra na vykonanie výsluchu účastníka, pojednávanie

dňa 23. 6. 2008, ohliadka dňa 15. 7. 2008 a pojednávanie dňa 27. 5. 2009, ktoré bolo

odročené na neurčito.

Konanie je skutkovo zložité, pričom pred samotným rozhodnutím veci

je potrebné prejudiciálne riešiť viacero otázok. Počas konania bolo potrebné pripojiť spisy

v dedičských konaniach tak, aby bolo možné ustáliť okruh účastníkov konania a to aj

súčinnosťou zo strany justičných orgánov Českej republiky. Vo veci je poukazované na

viaceré pochybenia štátnych orgánov, ako aj výsledky právoplatných konaní pred Okresným

súdom v Žiline a , ktoré musí sudca naštudovať a vysporiadať sa

so skutkovými zisteniami v danom konaní. Odročenie pojednávania a tým predlžovanie

celkovej dĺžky konania bolo spôsobené aj neskorým označením návrhov na vykonanie

dokazovania zo strany právnej zástupkyne sťažovateľky, kde dôkazné prostriedky označila

pomerne nezrozumiteľne (žiada o pripojenie spisov katastra nehnuteľností bez toho, aby

špecifikovala jednotlivé konania) a zabezpečenie dôkazných prostriedkov presúva na ťarchu

súdu bez toho, aby uviedla okolnosti, ktoré jej bránia jednotlivé dôkazné prostriedky

predložiť.

Zastávam názor, že prijatím opatrení na základe sťažností sťažovateľky zo dňa 27. 6.

2007 a 30. 11. 2007 sa vo veci koná a postup súdu vzhľadom k skutkovej zložitosti veci

nevykazuje známky prieťahov. Hoci predchádzajúci postup súdu v období od 13. 6. 2005 do

30. 11. 2006 nevykazoval známky účelného konania smerujúceho k rozhodnutiu vo veci

samej, mám za to, že aj celková dĺžka konania je priamo úmerná skutkovej zložitosti veci

a jeho procesnej náročnosti a vo veci sa koná bez prieťahov. Rýchlosť a hospodárnosť

konania v danom prípade nesmie byť presadzovaná na úkor zákonnosti a spravodlivosti

rozhodnutia a porušenie práv ostatných účastníkov konania.“

K vyjadreniu okresný súd pripojil chronológiu úkonov v posudzovanej veci:

„4. 6. 2002 - vec napadla na Okresný súd Žilina

17. 6. 2002 - pripájanie dedičských spisov

22. 7. 2002 - výzva katastrálneho úradu na predloženie listín

20. 8. 2002 - výzva na odstránenie vád návrhu

13. 9. 2002 - výzva katastrálneho úradu na predloženie listín

25. 9. 2002 - uznesenie - návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta

30. 10. 2002 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, doručenie

odvolania odporcom

16. 6. 2003 - uznesenie - priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľke

18. 6. 2003 - predloženie spisu na KS na rozhodnutie o odvolaní

30. 6. 2003 - KS rozhodnutie OS zrušuje

7. 5. 2004 - uznesenie - konanie o nariadenie predbežného opatrenia v časti

zastavuje, v časti návrh na vydanie predbežného opatrenia zamieta

8. 6. 2004 - doručenie odvolania odporcom

12. 7. 2004 - predloženie spis KS na rozhodnutie o odvolaní

14. 12. 2004 - KS rozhodnutie OS zrušuje

15. 3. 2005 - uznesenie - vydanie predbežného opatrenia

11. 4. 2005 - výzva odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

doručenie

odvolania navrhovateľovi

11. 5. 2005 - spis predložený KS na rozhodnutie o odvolaní

13. 6. 2005 - KS rozhodnutie OS potvrdzuje

30. 11. 2006 - uznesenie - súd pripúšťa zmenu návrhu

7. 3. 2007 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania

9. 3. 2007 - výzva notára na predloženie osvedčenia

9. 11. 2007 - dožiadanie na OS Nitra o výsluch účastníka

14. 12. 2007 - spis vrátený z OS Nitra

23. 6. 2008 - pojednávanie odročené na 15.7.2008 – ohliadka

15. 7. 2008 - ohliadka na mieste samom

21. 4. 2009 – vytýčený termín pojednávania na 27. 5. 2009.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 15. júla 2009 v reakcii na vyjadrenie

okresného súdu uviedla, že zotrváva na doterajších návrhoch a obranu okresného súdu

považuje za účelovú.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom posudzovaného konania je rozhodovanie o návrhu na určenie

vlastníctva k nehnuteľnostiam a určenie majetku patriaceho do dedičstva. Súčasťou návrhu

na začatie konania bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa pôvodná

navrhovateľka domáhala dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Podľa názoru

ústavného súdu posudzovaná vec tvorí súčasť bežnej rozhodovacej agendy prvostupňových

súdov a nemožno ju označiť ako právne zložitú. Čo sa týka skutkovej zložitosti

posudzovanej veci, ústavný súd zohľadnil argumentáciu okresného súdu, že s vecou súvisia

aj iné právoplatne skončené konania vedené okresným súdom (sp. zn. a sp. zn.

), ako aj konania pred inými štátnymi orgánmi (konanie podľa zákona

Slovenskej národnej rady č. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov), že bolo potrebné pripojiť spisy

z dedičských konaní, ustáliť okruh účastníkov konania aj v súvislosti s procesným

nástupníctvom po zomrelej navrhovateľke, a preto konanie hodnotí ako skutkovo zložité.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v súdnom

konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka je právnou nástupníčkou pôvodnej

navrhovateľky, ktorá zomrela 20. júna 2005. Ústavný súd v súvislosti so zmenou účastníkov

konania na základe univerzálnej sukcesie vychádza so svojej judikatúry (napr.

), podľa ktorej sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných

prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo. Preto ústavný súd

v rámci druhého kritéria posudzoval aj správanie právnej predchodkyne sťažovateľky.

Zo súdneho spisu ústavný súd nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by mohol

konštatovať podiel sťažovateľky alebo jej právnej predchodkyne na zbytočných prieťahoch

v konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd pritom

postupoval podľa svojej judikatúry, podľa ktorej rozhodovanie o predbežnom opatrení nie je

zákonnou prekážkou v konaní súdu o samotnej veci () a úkony urobené v rámci

konania o predbežnom opatrení nie sú úkonmi vo veci samej, a teda ústavný súd ich

spravidla neberie do úvahy pri riešení otázky, či v konaní vo veci samej došlo k zbytočným

prieťahom ().

Zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že počas

prvých troch rokov súdneho konania bola činnosť okresného súdu zameraná na

rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, čo nemožno považovať za

primeranú dobu na právoplatné rozhodnutie o návrhu na dočasnú úpravu pomerov

účastníkov konania. Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu v tejto fáze konania je

poznačený nielen jeho neefektívnou činnosťou (druhostupňový súd dvakrát zrušil uznesenie

okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), ale aj jeho

nečinnosťou, keď v období od 30. októbra 2002 do 16. júna 2003 a od 8. decembra 2003 do

7. mája 2004 nevykonával vo veci žiadne úkony.

Ani po právoplatnosti rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia okresný súd

nepostupoval vo veci tak, aby mohol v primeranej lehote o veci meritórne rozhodnúť, o čom

svedčí ďalší priebeh a aktuálny stav konania. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené až

po opakovanej urgencii právneho zástupcu sťažovateľky a uskutočnilo sa 7. marca 2007

(viac ako štyri a pol roka od začatia konania). Toto pojednávanie bolo odročené aj z dôvodu

dožiadania o výsluch vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľky, okresný súd však

písomné dožiadanie vypracoval a zaslal až po siedmich mesiacoch od predloženia

navrhovaných otázok (9. novembra 2007). Ďalší prieťah na strane okresného súdu v trvaní

viac ako deväť mesiacov ústavný súd zistil v období od 15. júla 2008, keď sa uskutočnila

ohliadka na mieste, do 21. apríla 2009, keď bol nariadený termín druhého pojednávania.

Na základe uvedeného priebehu konania ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia

dĺžka konania, ako aj stav, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

nachádzala, nie sú zapríčinené právnou alebo faktickou zložitosťou veci, ale skutočnosťami,

ktoré sa týkajú samotného postupu okresného súdu, čo vyústilo do zbytočných prieťahov

v konaní. Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. nebolo do

rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v označenej veci v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50

ods. 3 ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €

z dôvodov uvedených v jej sťažnosti a jej právna zástupkyňa vyčíslila trovy konania pri

zastupovaní sťažovateľky v sume 776,92 € za štyri úkony právnej pomoci, paušál, cestovné

a náhradu straty času, ako aj DPH, ktorej je platiteľkou.

Pretože ústavný súd nepovažoval za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu

vysloviť len porušenie základného práva sťažovateľky, rozhodol aj o priznaní finančného

zadosťučinenia. Pri rozhodovaní sa riadil zásadami spravodlivosti, zohľadnil dĺžku

posudzovaného konania, zistené zbytočné prieťahy a dospel k záveru, že v danom prípade

bude primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 €.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou Mgr. E. B., B. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti

a jej podanie) vykonané v roku 2009 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po

115,90 € za každý úkon a režijný paušál po 6,95 €, po zvýšení o daň z pridanej hodnoty,

ktorej platiteľkou je právna zástupkyňa, spolu v sume 292,38 €. Ústavný súd nepriznal

sťažovateľke uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia vo zvyšnej časti (484,54 €), t. j.

za oboznámenie sa s obsahom spisu, pretože tento úkon považoval za súčasť prípravy

právneho zastúpenia, za stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z toho dôvodu, že z

podania právnej zástupkyne sťažovateľky nevyplývali žiadne nové skutočnosti vo vzťahu

k predmetu konania, a za cestovné a náhradu za stratu času, pretože ich zo strany

sťažovateľky nepovažoval za nevyhnutne vynaložené v súvislosti s požiadavkou povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Okresný súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia podľa bodu 4 výroku

tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009